Prvý výstrel opozície zastaviť Trestný zákon na Ústavnom súde vzbudzuje pochybnosti. V zálohe má aj druhý výstrel

Opozícia chce nateraz na súde v Košiciach dosiahnuť ojedinelý krok – zastaviť ďalšie rokovanie o Trestnom zákone a rušení Úradu špeciálnej prokuratúry. Podala ústavnú sťažnosť, pod ktorú sa podpísalo 49 poslancov zo všetkých opozičných poslaneckých klubov. Namietla skrátené legislatívne konanie, v ktorom nebolo možné viesť odbornú diskusiu a neudial sa riadny medzirezortný pripomienkovací proces.

„Ak bude toto naše podanie v plnosti úspešné, Ústavný súd by mohol zrušiť rozhodnutie parlamentu o skrátenom legislatívnom procese a hlasovanie o zákone v prvom čítaní. Keďže dôvody pre skrátené legislatívne konanie sú vymyslené, návrh by mal byť z parlamentu stiahnutý,“ uviedla SaS na sociálnej sieti.

Právnik nepredpokladá úspech

Bývalý podpredseda Ústavného súdu Eduard Bárány hovorí, že nie je veštec a postup opozície označil za neobvyklý, keď sa ústavnou sťažnosťou pokúša zastaviť legislatívny proces. „Ak sa Ústavný súd neodkloní od svojej zaužívanej praxe, nepredpokladám, že by toto malo úspech. Bolo by to prvýkrát, čo by niečo také urobil,“ zhodnotil Bárány.

Zrýchlený režim rokovania umožňuje zákon o rokovacom poriadku Národnej rady. Podmienkou sú mimoriadne okolnosti pri ohrození základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, ako aj hrozba značných hospodárskych škôd. Bárány si myslí, že zrýchlený režim rokovania o Trestnom zákone je namieste z dôvodu ohrozenia základných ľudských práv. Poukázal na vládny dokument Únos spravodlivosti, kde nie sú podľa neho dojmy, ale fakty.

Pochybnosti Bujňáka

Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského hovorí, že Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona s ústavou. Doteraz preto ktorákoľvek opozícia postupovala podľa neho tak, že v konaní o súlade právnych predpisov napadla už schválený zákon. „Ústavný súd považoval za prijateľný aj postup, keď napadla právny predpis ešte pred publikovaním, a podanie doplnila neskôr. Ak by novela nadobúdala účinnosť v polovici marca, existoval by priestor na to, aby plénum v konaní o súlade právnych predpisov rozhodlo o návrhu na pozastavenie účinnosti,“ povedal Bujňák.

Poznamenal, že keď sa v minulosti snažili poslanci pomocou ústavnej sťažnosti dosiahnuť zmenu parlamentnej procedúry, rôzne senáty sa k ich ústavným sťažnostiam postavili negatívne.

„Ak preto existuje možnosť napadnúť zákon a navrhnúť pozastavenie účinnosti po jeho schválení a v konaní pred všetkými sudcami Ústavného súdu (plénum), potom do parlamentnej procedúry nemá zasahovať 3-členný senát (kde stačia na rozhodnutie dvaja sudcovia), ktorý bude rozhodovať o ústavnej sťažnosti,“ upozornil.

V prospech princípov právneho štátu by podľa neho bolo, ak by bol Ústavný súd na zákonodarný orgán prísnejší. Posun v jeho rozhodovacej činnosti by sa však nemal udiať na úrovni trojčlenného senátu, ktorý by zablokoval legislatívny proces.

„Ak je účelom súdneho rozhodnutia odstrániť stav právnej neistoty, potom by sa pri existencii štyroch rôznych senátov mohol objaviť odlišný právny názor, ktorý by odkazoval na doktrínu parlamentnej autonómie (známu aj v Nemecku, Rakúsku či Česku), a situácia by sa opäť zneprehľadnila,“ vysvetlil. Rozhodnutie posunúť rozhodovaciu činnosť by preto podľa neho malo byť na pleciach pléna, ktoré je zložené zo všetkých sudcov Ústavného súdu, lebo je nepravdepodobné, že by neskôr plénum zvrátilo svoje čerstvé rozhodnutie.

Súd nie je tlačený časom

Ústavný súd nemá lehotu, dokedy má rozhodnúť o sťažnosti poslancov. Bujňák hovorí, že ide o typ konania, ktorý tvorí drvivú väčšinu agendy Ústavného súdu. „Na porovnanie, kým napríklad v roku 2022 bolo Ústavnému súdu doručených až 2 862 senátnych sťažností, v tom istom roku to bolo aj 14 plenárnych návrhov na začatie konania o súlade právnych predpisov,“ priblížil.

Druhý výstrel

Opozícia chystá aj druhý pokus, ak by nevyšiel prvý. Na Ústavný súd sa plánuje obrátiť okamžite po schválení novely Trestného zákona. Nebude čakať ani na možné veto prezidentky Zuzany Čaputovej. Tá má lehotu 15 dní na rozhodnutie.  

„Ak sa nám nepodarí týmto podaním ústavnej sťažnosti tento koaličný valec zastaviť, ešte máme ďalší výstrel – ďalšie podanie po schválení zákona v druhom a treťom čítaní, teda ešte pred uplatnením pravdepodobného veta pani prezidentky“ uviedla SaS. Za kľúčové považuje, aby Ústavný súd rozhodol ešte predtým, ako poslanci prelomia veto prezidentky. Zákon by tak neplatil ani jeden deň a „vyhli by sme sa dramatickým následkom jeho prijatia“.

Ústavný právnik Bárány o plánovanom druhom podaní opozície na súd povedal, že nechce o ňom špekulovať, pretože ešte neexistuje. „Neviem si predstaviť, čo chcú namietať. Neexistuje ústavná povinnosť, aby bol zakotvený takýto štátny orgán [špeciálna prokuratúra, pozn. red.]. Viem si predstaviť, že by napádali štruktúru súdnictva, keby zabraňovala jeho nezávislosti. Ale tu? Nejde o súd, ale o prokuratúru,“ mienil Bárány.

Pozastavenie účinnosti ako výnimka

Právnik Bujňák o šanciach opozície napadnúť trestnú legislatívu po jej schválení v parlamente a nečakať na prípadné veto hlavy štátu povedal, že Ústavný súd už v minulosti rozhodol, že do jeho právomoci patrí rozhodovanie o súlade zákona s ústavou za predpokladu, že namietaný „zákon“ má všetky atribúty zákona.

„Predovšetkým musí ísť o platný zákon. Každý zákon nadobúda platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov. Absencia platnosti vylučuje právomoc Ústavného súdu konať o podaní, a je preto prekážkou začatia konania o súlade právnych predpisov,“ upozornil.

Ústavný súd však podľa právnika v decembri 2020 akceptoval postup, keď skupina poslancov napadla predpis pred jeho vyhlásením v Zbierke zákonov, a po jeho vyhlásení svoje podanie doplnila.

„Skupina poslancov by preto mohla napadnúť zákon v deň, keď by parlament prelomil veto hlavy štátu, pričom po prelomení veta zákon nejde automaticky do Zbierky zákonov. Hlave štátu sa totiž musí umožniť, aby sa rozhodla, či zákon po prelomení veta podpíše alebo nie. Ak sa rozhodne ho nepodpísať, zákon sa vyhlási aj bez podpisu hlavy štátu. Podanie však už bude na Ústavnom súde,“ priblížil.

Ústavný súd podľa neho pristupuje k pozastaveniu účinnosti tak, že ponechanie účinnosti je pravidlom, a pozastavenie účinnosti výnimkou. „Bude preto závisieť od argumentov uvedených v podaní,“ doplnil.

Skrátená rozprava

Parlament začal o novele Trestného zákona rokovať ešte pred vianočnými sviatkami. Vládna koalícia plánovala, že ju schváli do 15. januára. Nepodarilo sa to, pretože opozícia odďaľuje celý proces predlžovaním diskusie v pléne Národnej rady. V rozprave ku skrátenému konaniu vystúpilo sto rečníkov a odznelo približne dvetisíc faktických poznámok. Následne parlament rozhodol o skrátení rozpravy v prvom čítaní na dvadsať hodín a v druhom maximálne na 62 hodín.

Opozícia aj prezidentka Čaputová novelu Trestného zákona tvrdo kritizujú s odkazom, že výrazne znižuje trestné sadzby pri všetkých majetkových a hospodárskych trestných činoch. Zároveň zásadným spôsobom posúva nahor hranicu výšky škody, rozširuje možnosť ukladania podmienečného trestu odňatia slobody a tiež skracuje premlčacie lehoty. Koalícia na kritiku reagovala rozsiahlym pozmeňujúcich návrhom. Podľa opozície ide iba o kozmetické zmeny.