Vyšla kniha o košických medvedích pätorčatách. Ich rekord doteraz nikto na svete neprekonal

TATRANSKÁ LOMNICA/KOŠICE - Tatranec Karol Seman šéfoval košickej zoologickej záhrade práve v čase, keď sa v tomto špecializovanom zariadení narodilo páru medveďa hnedého, mame Mati a otcovi Kubovi, päť mláďat. Udalosť to bola dovtedy nevídaná nielen na Slovensku, ale aj vo svete. To, že ide o niečo unikátne, potvrdzuje zápis huňatej pätice do Guinnessovej knihy rekordov.

Košické medvedie pätorčatá Karol Seman, bývalý riaditeľ košickej zoologickej záhrady mal šťastie, za jeho šéfovania sa v ich zariadení narodili medvedie pätorčatá. Foto: Archív autora knihy

Karol Seman bol riaditeľom košickej ZOO s prestávkou, v rokoch 1979 -1987 a následne 1998 – 2006, napriek tomu, že od ojedinelej udalosti už ubehlo mnoho rokov, a situácia okolo medveďov nie je momentálne extra priaznivá, rozhodol sa napísať knihu Naše slávne medvede.

Chcel, aby táto významná udalosť nezapadla prachom, keďže doteraz sa taký úspech ako jemu v roku 2002, nikde nikomu nepodarilo zopakovať. „Raz dávnejšie som síce videl reportáž, v ktorej nejakí ľudia hovorili, že videli v lese medvedicu s piatimi medvedíkmi, ale pravdivosť tejto informácie sa nepotvrdila,“ začal svoje rozprávanie Karol Seman (81).

Prvé riadky textu napísal vlani v novembri, v deň svojich narodenín (6. 11. 1943 – pozn. red.). V uplynulých dňoch už držal v rukách hotové dielo. Podľa jeho slov, nebyť zvláštnej zhody náhod, pätorčatá, ktoré prišli na svet 6. januára 2002 by sa nenarodili.

„Samec bol v tom čase už zhruba rok po sterilizácii. Zhodli sme sa na tom, že k oplodneniu muselo dôjsť ešte pred zákrokom, keďže u medvedíc je možná latentná gravidita, počas ktorej sa plod v maternici prestane na istý čas vyvíjať, tento proces sa začne až oveľa neskôr po oplodnení. Mal som práve v deň pôrodu službu, ten zážitok, keď sa narodilo päť životaschopných mláďat, je aj po rokoch neopísateľný,“ povedal uveličene.

Hovorí, že rozhodnutie písať o svetovom unikáte zvažoval už dávnejšie. „Dal som na papier to, čo sa skutočne stalo a za čím som si vždy stál a stojím i dnes. V knihe však nie sú len moje spomienky, ale prispeli mi do nej mnohé osobnosti, ktoré boli do mimoriadnej udalosti nejakým spôsobom zainteresované. Publikácia preto pozostáva z niekoľkých kapitol. Úvod napísal prezident Rudolf Schuster, nasledujú moje zážitky a skúsenosti, ďalšie kapitoly patria ZOO Tábor, kam po mojom odchode v roku 2010 z trucu predali dvoch medvedíkov Dazzle a Buba, práve on je jediný z pätice, ktorý prežil až doteraz,“ poznamenal pre Košický Štandard s nostalgiou v hlase.

Spresnil, že osud zvyšnej štvorice sa zavŕšil krátko po sebe. Prvý s menom Mišo zahynul v roku 2011 pre problémy s trávením po zimnej hibernácii. Koncom roka 2017 odišiel jeho brat Ťapík pre ťažkosti s panvovými (zadnými) končatinami. V roku 2020 po páde zo stromu skonala v táborskej zoo medvedica Dazzle. Jej sestru Cindy v roku 2022 museli v Košiciach utratiť pre komplikácie s tenkým črevom.

„Do publikácie prispela aj Záchranná stanica pre zranené živočíchy v Zázrivej. Práve odtiaľ dodali v rokoch 2023/24 do košickej zoo sedem, z prírody zachránených medvedích sirôt,“ prezradil autor o ďalších, ktorí prispeli svojou troškou.

Uviedol, že sú tam aj spomienky krstných rodičov medvedíkov. „Vtedajšieho košického primátora Zdenka Trebuľu (Mišo), rodáčky z Myslavy dlhodobo žijúcej v USA Renee Piekar (Dazzle), riaditeľa niekdajšej Prvej komunálnej banky, a. s. Košice Imricha Urbančíka (Bubo), niekdajšieho prezidenta Východoslovenských železiarní, neskôr U. S. Steel Košice, Johna H. Goodisha (Ťapík) a bývalého šéfredaktora Košického večera Igora Galla (Cindy),“ vymenuje mená krstných.

„Okrem pätorčiat sa v knihe venujem aj téme chovu medveďov v ZOO Košice v rokoch 1988 až 2023. Aj preto tam mali byť aj dva príspevky od súčasného riaditeľa košickej zoologickej záhrady Ericha Kočnera. Ten mi to najprv prisľúbil, ale neskôr všetko odignoroval. Dokonca aj to, aby ma informoval o narodení medvedíka Aresa 8. januára 2024, ktorého rodičmi sú zachránené siroty z voľnej prírody, dodané zo stanice pre zranené živočíchy Zázrivá – medvedica Tatranka, známa tiež ako Xena a medvedí samec Filip. Prípadná výhovorka, že riaditeľ to nestihol neobstojí, keďže uzávierka knihy bola v apríli, keď už malo mláďatko tri mesiace,“ posťažoval sa autor.

Oslovili sme komunikačné oddelenie košickej zoologickej záhrady, prečo vedenie neposkytlo vyjadrenie autorovi publikácie. „Pán Seman nepracuje v ZOO Košice od mája roku 2006. Vydanie knihy o medveďoch je jeho súkromnou aktivitou, ktorej obsah s vedením zoo nekonzultoval. Bývalý riaditeľ disponuje neobmedzeným vstupom do našej zoo a v nedávnej minulosti sme sa podieľali spolufinancovaním na vydaní jeho knihy Moja najmilšia zoo,“ ozrejmila Košickému Štandardu hovorkyňa košickej zoo Eva Malešová.

Seman si zaslúžený odpočinok užíva. So smiechom povedal, že počúva príkazy manželky a občas ich aj plní. „Venoval som sa donedávna ako lesný pedagóg prednáškam o ochrane tatranskej prírody a píšem knihu o huculských koníkoch. Je už mojou štvrtou v poradí,“ spomenie pestré, ale zároveň aj náročné aktivity.

Okrem knihy o medvedích pätorčatách, napísal aj tú o 40. výročí založenia košickej zoologickej záhrady – súhrn udalostí od roku 1979 až do roku 2018. „Venoval som sa aj trochu odlišnej téme. Zakladal som prvý oddiel minigolfu na Slovensku, vznikol v Košiciach, v rekreačnej časti Horný Bankov. K 50. výročiu sme spolu s kolegom napísali o tom knižku,“ prezradí zaujímavosť zo svojej autorskej kuchyne.

Je jasné, že bývalý šéf košickej zoologickej záhrady ani na zaslúženom odpočinku nezaháľa. Venuje sa tomu, čo napĺňalo celý jeho aktívny život, a čo miluje najviac, ochrane zvierat, najmä medveďov a prírody.


Na najkontroverznejší zákon, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, sa pozreli európski centrálni bankári. Udialo sa tak po jeho schválení, pritom podľa pravidiel mal kabinet počkať na stanovisko ECB.
Prejsť na článok
Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok