Trumpovo víťazstvo by ohrozilo energetickú transformáciu, vyplýva z analýzy

Víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových voľbách by pravdepodobne ohrozilo plánované investície do nízkouhlíkovej energetiky vo výške jedného bilióna amerických dolárov (922,16 miliardy eur) a emisie oxidu uhličitého by do roku 2050 boli o jednu miliardu ton vyššie ako pri súčasnej politike.

Údaje vyplývajú z analýzy poradenskej spoločnosti Wood Mackenzie.

„Tento volebný cyklus skutočne ovplyvní tempo investícií do energetiky v nasledujúcich piatich rokoch, a aj do roku 2050,“ povedal David Brown, riaditeľ výskumu energetickej transformácie spoločnosti Wood Mackenzie.

„Investície do nízkouhlíkových dodávok energií sa musia uskutočniť v najbližšom období, aby sa mohli realizovať dlhodobejšie ciele dekarbonizácie. Emisie uhlíka v USA by mohli vzrásť, čo by v našom scenári oneskorenej transformácie spôsobilo, že čistá nula nebude dosiahnuteľná,“ dodal.

Bývalý prezident Trump sa dostal do ostrého kontrastu so svojím súperom, úradujúcou hlavou štátu Joeom Bidenom, ktorý postavil do centra svoje predvolebnej kampane boj proti zmene klímy a podporu výroby obnoviteľnej energie.

Trump vyhlásil, že v prípade návratu do Bieleho domu zruší mnohé z klimatických opatrení Bidenovej administratívy, ako sú daňové úľavy pre elektrické vozidlá a prísne emisné normy pre automobilový priemysel a elektrárne. Predpokladá sa tiež, že Spojené štáty by pod jeho vedením opäť odstúpili od parížskej dohody o klíme.

Spoločnosť Wood Mackenzie predpokladá, že pri zachovaní súčasného stavu vrátane stimulov obsiahnutých v zákone o znížení inflácie (Inflation Reduction Act, IRA), sa v energetickom sektore USA v rokoch 2023 až 2050 investuje približne 7,7 bilióna USD.

Ak republikáni zrušia kľúčové opatrenia na podporu nízkouhlíkovej energetiky a zlepšenia infraštruktúry, bude to podľa analytikov o jeden bilión USD menej. Čisté emisie CO2 súvisiace s energetikou v USA by zároveň boli v porovnaní so súčasným nastavením vyššie o jeden bilión USD.

Poradenská spoločnosť tiež predpokladá, že celkový počet elektrických vozidiel do roku 2050 by bol o 50 % nižší ako pri súčasnej politike, pretože výrobcovia automobilov by pravdepodobne zvýšili investície do výroby hybridných áut na úkor čistých elektromobilov.

(tasr, reuters)


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac