Preskočiť na obsah
  |  

USA neplánujú vyslať na Ukrajinu vojenských inštruktorov

Spojené štáty neplánujú vyslať na Ukrajinu svojich vojenských inštruktorov. Vyslaní by mohli byť až v prípade skončenia vojny na jej území, vyhlásil náčelník štábu vzdušných síl USA Charles Brown.

Brown uviedol, že USA by mohli byť schopné opäť vyslať inštruktorov na Ukrajinu, keď sa konflikt skončí a budú na to vhodné podmienky. Spojené štáty mali až do začiatku ruskej invázie vo februári 2022 na Ukrajine až 150 vojenských inštruktorov.

Brown aj americký minister obrany Lloyd Austin zdôraznili potrebu podporiť Kyjev, ktorý je v súčasnosti vystavený rastúcemu tlaku ruských síl v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári pripustil možnosť, že by Paríž i ďalšie krajiny vyslali na Ukrajinu svojich vojakov. Odvtedy sa proti tejto myšlienke verejne postavili lídri viacerých európskych krajín.

Francúzsky minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné sa snažil spresniť tieto tvrdenia, keď povedal, že Paríž by mohol vyslať na Ukrajinu vojakov pre špecifické potreby, ale nie na boj vo vojne proti Rusku.

(tasr, reuters)

  |  

Biden uviedol, že ofenzíva Izraela v Pásme Gazy nie je genocída

Joe Biden poprel, že izraelská ofenzíva v Pásme Gazy je genocída. Reagoval na viaceré obvinenia voči Izraelu na pôde Medzinárodného trestného súdu.

"To sa deje, nie je genocída, odmietame to," povedal americký prezident v Bielom dome na podujatí v rámci Jewish American Heritage Month. To každoročne v máji oceňuje prínos Židov k americkej kultúre.

Spojené štáty podľa prezidenta chcú, aby bolo porazené hnutie Hamas, voči ktorému Izrael vedie v Pásme Gazy vojnu. Na dosiahnutie tohto cieľa USA spolupracujú s Izraelom, uviedol Biden.

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karim Khan v pondelok oznámil, že požiadal sudcov ICC o vydanie zatykačov na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a izraelského ministra obrany Joava Galanta, ako aj na vodcov Hamasu Jahjáa Sinwára, Muhammada Dajfa a Ismáíla Haníju.

Khan vo svojom návrhu na vydanie zatykačov uviedol, že existujú dôvody domnievať sa, že spomínaní predstavitelia Izraela a Hamasu nesú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.

Biden už predtým vyhlásil, že tento návrh hlavného prokurátora ICC na vydanie zatykačov na izraelských politikov je nehorázny. Vydanie zatykačov slovne odsúdili aj Netanjahu či izraelský prezident Jicchak Herzog. Hnutie Hamas tiež kritizovalo žiadosť o vydanie zatykačov na svojich vodcov.

(tasr, afp, reuters, toi)

  |  

V Poľsku zadržali deväť ľudí pre podozrenie z pokusov o sabotáže na pokyn Ruska

Poľské bezpečnostné služby zadržali deväť ľudí, ktorých podozrievajú z plánovania sabotáží v krajine na pokyn ruských tajných služieb, oznámil tamojší premiér Donald Tusk. Spresnil, že medzi zadržanými sú občania Poľska, Ukrajiny a Bieloruska.

Obvinení sú z bitiek, podpaľačstva a pokusu o podpaľačstvo. Pokúsili sa podpáliť továreň na farby vo Vroclave na západe krajiny. Donald Tusk taktiež uviedol, že Varšava zmarila niekoľko plánovaných sabotážnych akcií.

Sabotáže podľa poľského premiéra vyšetrujú aj v Litve, Lotyšsku a podozrivé prípady zaznamenali vo Švédsku. V súčasnosti sa v týchto záležitostiach uskutočňuje medzinárodné vyšetrovanie, dodal Tusk.

(tasr, afp)

  |  

Pápež uistil Irán o duchovnej blízkosti po smrti prezidenta Raísího

Pápež František zaslal sústrastný telegram iránskemu najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu v súvislosti so smrťou iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího pri nedeľňajšej havárii vrtuľníka.

"Vyjadrujem sústrasť nad smrťou prezidenta Ebráhíma Raísího, ministra zahraničných vecí Hosejna Amíra Abdollahjána a všetkých, ktorí zahynuli pri včerajšej nehode vrtuľníka," uviedol pápež v angličtine v telegrame určenom Chameneímu.

"Zverujem duše zomrelých do milosti Všemohúceho a s modlitbami k tým, ktorí smútia za ich stratou, predovšetkým ich rodinám, posielam uistenie o duchovnej blízkosti k národu v týchto ťažkých časoch," uvádza sa v telegrame.

Vrtuľník s Raísím a jeho sprievodom havaroval pri návrate z provincie Východný Azerbajdžan na severozápade Iránu, kde spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom inaugurovali projekt priehrady na spoločnej hranici.

Vrtuľník podľa iránskej štátnej televízie narazil do vrcholu hory. Let sa uskutočnil za nepriaznivých poveternostných podmienok. Vrak vrtuľníka našli záchranári až po zhruba 15 hodinách v pondelok skoro ráno.

(tasr, afp)

  |  

Bezpečnostná rada OSN neschválila návrh Ruskom predloženej rezolúcie o zákaze zbraní vo vesmíre

Bezpečnostná rada OSN neprijala návrh rezolúcie predloženej Ruskom, ktorý žiadal zákaz rozmiestňovania či používania zbraní vo vesmíre.

Za návrh zahlasovalo sedem členov Bezpečnostná rada (BR) OSN, rovnaký počet bol proti a jedna krajina sa zdržala hlasovania. Na schválenie bolo potrebných najmenej deväť hlasov v 15-člennej rade.

Rusko návrh podalo začiatkom mája. Žiadalo, aby všetky krajiny vyvíjali úsilie s cieľom zabrániť nasadeniu, hrozbe či použitiu zbraní vo vesmíre a to "navždy".

BR OSN 24. apríla zablokovala podobný návrh predložený USA a Japonskom, keď ho vetovalo Rusko a Čína sa hlasovania zdržala. Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia Bezpečnostnej rade OSN pri vetovaní tohto návrhu povedal, že návrh by sa mal vzťahovať na všetky druhy zbraní a avizoval plány Ruska predložiť novú rezolúciu.

Vetovaná rezolúcia predložená USA a Japonskom sa zameriavala výlučne na zbrane hromadného ničenia. Návrh by v prípade schválenia vyzval všetky krajiny sveta, aby ich nevyvíjali ani neumiestňovali vo vesmíre, ako to zakazuje medzinárodná zmluva z roku 1967, ktorú ratifikovali aj USA a Rusko, a aby súhlasili s overovaním plnenia dohody.

(tasr, reuters)

  |  

Putin vymenoval na ministerstvo obrany ďalšieho ekonóma

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vymenoval na rezort obrany ďalšieho ekonóma. Za námestníka zvolil bývalého zástupcu ministra hospodárstva Olega Savelieva. Informovala o tom agentúra Reuters, podľa ktorej ide ďalší znak snahy Moskvy o zlepšenie ruskej vojnovej ekonomiky.

Putin 12. mája prekvapivo odvolal ministra obrany Sergeja Šojgua a nahradil ho ekonómom bez vojenských skúseností a bývalým vicepremiérom Andrejom Belousovom. Tento krok bol všeobecne vnímaný ako snaha o zefektívnenie výdavkov na obranu a očistenie rezortu obrany, ktorý zasiahol veľký korupčný škandál.

Šojgu viedol ministerstvo obrany od novembra 2012. Putin ho po odvolaní vymenoval za tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie.

Saveliev pracoval na ministerstve hospodárstva v rokoch 2008 až 2014. Krátko pôsobil aj ako zástupca Balousova, ktorý v tom čase rezort viedol. Počas uplynulých piatich rokov bol audítorom ruskej účtovnej komory, kde dohliadal na výdavky na obranu a bezpečnosť.

Úplatkársky škandál na ministerstve obrany sa minulý týždeň rozšíril zatknutím šéfa hlavného personálneho riaditeľstva generálporučíka Jurija Kuznecova pre podozrenie z prijatia úplatku obzvlášť veľkého rozsahu.

V jeho bydlisku sa pri prehliadke našla hotovosť v rubľoch a cudzej mene v hodnote viac ako 100 miliónov rubľov. Zaistili uňho zlaté mince, zberateľské hodinky a luxusné predmety, informoval Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom).

(tasr)