Videli ste pri turistických potulkách zmiju? Pomôžte organizátorom neobyčajnej výzvy

Forma spolupráce je taká, že ak niekto zazrie spomínaného plaza, v ktorejkoľvek oblasti Malých Karpát, má o tom informovať autorov výzvy.

„Pomôže nám najmä fotografická dokumentácia hada, keďže len tak budeme môcť s presnosťou určiť, či je to skutočne vretenica severná (Vipera berus) a nie napríklad užovka hladká (Coronella austriaca) s ktorou si ju mnohí zamieňajú," uvádza člen skupiny.

Pisateľ pokračuje, že výskyt zmije je v Malých Karpatoch veľmi sporný a doteraz nebol vykonaný v danom smere žiadny podrobnejší výskum.

„Všetky pozorovania sú postavené ‚len na slove‘. Takto by sme mohli konečne záhadu výskytu nášho najjedovatejšieho hada spolu vylúštiť," skonštatoval autor na záver.

Peter Puchala, zoológ zo Správy CHKO Malé Karpaty vie o danej iniciatíve. „Vzišla z toho, že bola vydaná kniha Rekordy, kde je okrem iného uvedené, že v danej oblasti žije vretenica severná. My sme na to samozrejme zareagovali. Nemáme doteraz žiadne údaje o tom, že by to bola pravda," hovorí Puchala.

Podľa neho autori publikácie odkomunikovali nápad s jeho kolegom a napokon sa dohodli, že cez výzvu k verejnosti potvrdia alebo vyvrátia teóriu laikov.

„Som presvedčený, že tie záznamy, ktoré majú, sa týkajú užovky hladkej, ktorá je v týchto podhorských častiach bežná," vysvetľuje odborník.

Peter Puchala zauvažoval, že ak by sa potvrdilo, že v Malých Karpatoch skutočne žije tento druh vretenice, bol by to veľký objav.

„Autori publikácie sa odvolávajú na novinový článok z roku 1937. Podľa neho by sa na stráňach nad Medenými Hámrami [bývalá osada v katastri obce Borinka v okrese Malacky - pozn. red.] mal vyskytovať práve tento druh hada. Ja si to nemyslím," uzavrel svoje vyjadrenie k danej téme.

Vretenica severná (obyčajná), ľudovo nazývaná zmija, je jediný jedovatý had, ktorý žije v našej prírode. Dorastá do dĺžky 70 centimetrov až jeden meter (samica), samček je menší. Partneri sa od seba odlišujú farbou šupín.

Zatiaľ čo „on" je sivej až sivo-zelenej farby, „ona" má kožu žltohnedú až hrdzavú. Výrazným znakom vreteníc je kľukatá čierna kresba na chrbte, tá splynie so sfarbením tela vtedy, ak má plaz čierne šupiny.

Mnohí ľudia majú zo stretnutia s vretenicou panický strach. Neraz reagujú tak, že ju zabijú. Zoológovia hovoria, že častou obeťou útočníkov, je práve neškodná užovka hladká.

Pritom stačí málo, venovať viac pozornosti kľučke na chrbte hada a jeho očiam. Zmija má úzke zvislé zreničky, užovka zasa okrúhle.

Domovom vretenice nie je len Slovensko [Liptov, Orava, Malá a Veľká Fatra pozn. red.], ale aj mnoho ďalších európskych či dokonca ázijských krajín.

Dobre sa jej darí vo vlhkom a slnečnom lesnom prostredí, ale aj na brehoch rybníkov. Dôležité je, aby tam bol dostatok hrabošov a hlodavcov, ktorými sa živí.

Ak sa chcete vyhnúť stretu s hadom, nestačí hlasný hovor alebo spev. Vretenica zvuk nepočuje a ani vás nevidí, prítomnosť ľudí vníma cez vibrácie, preto je potrebné pri chôdzi poriadne dupať nohami.

Ak sa predsa len stane, že vretenici nechtiac stúpite na chvost, alebo ináč sa jej dotknete, okamžite zaútočí. Je potrebné zachovať pokoj, a vyhľadať čo najskôr pomoc lekára.

Nebezpečný pre zdravého človeka nie je jed, ale alergická reakcia naň. Ranu by ste nikdy nemali vysávať ústami, vyrezávať nožom ani vypaľovať. Viac si ublížite, ako pomôžete.

Ak teda vyrazíte do oblasti Malých Karpát, a budete sa chcieť zapojiť do výzvy, svoje poznatky, a najmä fotografie posuňte jej autorom.