Vallo v Petržalke veľa ľudí neprilákal. Konfrontačným témam s Hrčkom sa radšej vyhol

Po stretnutiach primátora s obyvateľmi v Starom Meste, Vrakuni, Podunajských Biskupiciach, Lamači, Ružinove, Novom Meste, Vajnoroch, Devíne či Rači, prišla na rad aj Petržalka.

Mestská časť, ktorá je už tri roky sužovaná pomalou výstavbou električky, za ktorú je magistrát neustále kritizovaný, či v ktorej fungujú popri sebe dva parkovacie systémy, čo spôsobuje mnohým obyvateľom, ale aj návštevníkom okrem vrások na čele aj mnohé problémy s pokutami, privítala primátora v jednom zo svojich kultúrnych stánkov v lokalite Lúky. 

Už výber miesta napovedal, že magistrát s veľkou účasťou obyvateľov nepočítal. V minulosti si totiž na veľké debaty so stovkami Petržalčanov vyberali predstavitelia samosprávy Dom kultúry Zrkadlový háj.

Na prekvapenie, aj ten menší na Lúkach na stretnutí s Vallom a jeho tímom zíval prázdnotou. 

Na stretnutí sa dalo narátať ledva sto ľudí, pritom zopár desiatok z nich bolo zamestnancov magistrátu, ale rovnako aj miestneho úradu v Petržalke.

Návštevníkov podujatia z radov obyvateľov sa tu nachádzalo len niekoľko desiatok. Na 120-tisícové sídlisko to nebolo veľa.

Už pri vchode do domu kultúry ľudí zaujala hliadka štátnej polície. Uniformovaní policajti totiž na predchádzajúcich stretnutiach chýbali.

Okrem policajtov tu však boli aj príslušníci súkromnej bezpečnostnej služby s odznakom Ares security. Tí mali na starosti osobné prehliadky a kontrolu tašiek, ktorej sa musel podrobiť každý pred vstupom do sály. 

Samozrejme, bezpečnostné opatrenia sú po atentáte na premiéra Roberta Fica a pri všeobecnej atmosfére v spoločnosti namieste.

Z informácií, ktoré má Bratislavský Štandard k dispozícii z petržalského úradu, však tieto opatrenia súviseli najmä s odkazmi, ktoré sa pred týmto stretnutím objavili a ktoré naznačovali možné výtržnosti. 

Prečo však osobné kontroly vykonávajú zamestnanci súkromnej bezpečnostnej spoločnosti a nie mestskí policajti, ktorých náčelník sa na stretnutí osobne zúčastnil, nevedno.

Nie sú známe ani náklady na samotných ochrankárov, na webe nie je dokonca zverejnená ani objednávka na ich služby.

Prezentácia s dôrazom na výstavbu električky

Scenár samotného podujatia bol rovnaký ako na predchádzajúcich stretnutiach. Na úvod primátor verejnosti predstavil svojich kolegov z magistrátu a privítal aj starostu Petržalky Jána Hrčku.

„Pravdepodobne budeme spolu v niektorých veciach nesúhlasiť, ale čo som sa naučil s našimi obyvateľmi, že vždy vieme nesúhlasiť spolu slušne a to je veľmi dôležité,“ uviedol primátor smerom k Hrčkovi. 

Hneď na to primátor vysvetlil situáciu ohľadne najočakávanejšej stavby v Petržalke a situáciu pri budovaní električkovej trate. Ako uviedol, pri výstavbe sa objavilo niekoľko problémov, ktoré sú verejnosti už dostatočne známe.

Či už ide o problémy medzi jednotlivými firmami v samotnom konzorciu, z ktorých zostala v združení nakoniec len jediná z nich, a to španielska Aldesa, alebo nárastu cien materiálov po začiatku vojny na Ukrajine, keď dodávateľ magistrátu odkomunikoval, že za daných podmienok nebude pokračovať v ďalšej výstavbe. 

Magistrát tak musel podľa primátorových slov do projektu výstavby aktívne zasiahnuť v dvoch prípadoch.

„V polovici roku 2022 magistrát vytvoril spolu s Ústavom stavebnej ekonomiky metodiku, akým spôsobom každý štvrťrok aktualizovať cenu stavby, podľa reality cien materiálov na trhu,“ uviedol primátor. Práve táto metodika presvedčila dodávateľa zostať na stavbe. 

No a druhý prípad, keď magistrát vstúpil do aktívnej debaty so zhotoviteľom trate, bol na začiatku roku 2024, keď už bolo všetkým jasné, že tempo prác nenapreduje podľa harmonogramu.

„Po stretnutí s čínskym veľvyslancom sme sa dostali priamo k majiteľom, ktorými sú už dnes vlastníci z Číny a v marci sme podpísali dodatok k zmluve s novými podmienkami, ktoré by mali garantovať dostavanie trate do 15. decembra 2024. Do tohto dátumu by po trati mala prejsť prvá električka,“ ozrejmil Vallo.

Ako ale uviedol, prvých cestujúcich by mala električka prepraviť až v prvom štvrťroku 2025.

Vallo dodal, že tento postup bol jediný možný. Ak by sa totiž magistrát rozhodol ísť cestou pokutovania dodávateľa stavby, čo by malo za následok jeho odchod zo stavby, po novom verejnom obstarávaní a vybranom novom zhotoviteľovi by bola trať dokončená až v roku 2028, čím by mesto a Petržalka, ako tvrdí Vallo, stratili ďalšie štyri roky.  

Po električke následne primátor predstavil aj ďalšie projekty v Petržalke. Podľa jeho slov magistrát napríklad investoval takmer tri milióny eur do Sadu Janka Kráľa.

Ako uviedol, ide tu o kompletnú rekonštrukciu verejných toaliet, obnovu mobiliáru v podobe smetných košov a lavičiek, výmenu osvetlenia, ale aj kúpu a rekonštrukciu bývalého erotického salóna.

Ďalej spomenul výstavbu nájomných bytov, v podobe 103 nových bytov na Muchovom námestí, opravu ciest a budovanie bezbariérových chodníkov.

Pripomenul aj obnovu 16 prístreškov pre MHD, výmenu osvetlenia na hlavných cestách či pri Chorvátskom ramene, odstraňovanie nelegálnych billboardov, sadenie stromov a tulipánov s narcismi.

Následne prezentoval aj projekty mimo Petržalky, ako sú obnova lekárne u Salvatora a fontány na námestí Slobody, obnovenie základných umeleckých škôl či zavedenie parkovacej politiky.

Parkovacej politike, pri ktorej sa v minulosti viackrát dostal so starostom Hrčkom do názorových rozdielov, sa však príliš nevenoval.

Financovaniu materských škôlok či dlhu a hospodáreniu hlavného mesta sa Vallo vyhol úplne.

Rovnako tak nepadlo ani slovo o cyklotrase na Vajanského nábreží, kde pre tranzitujúcu dopravu Vallo v minulosti odporučil jazdu cez Petržalku, s čím Hrčka nesúhlasil.

Ako pre Bratislavský Štandard uviedol starosta Petržalky, nebolo to po vzájomnej dohode a takúto stratégiu zvolil primátor so svojím tímom sám.

Prezentácia v oblasti hospodárenia mesta a vývoja mestského dlhu či cyklotrasy bola pritom na predchádzajúcich stretnutiach v iných mestských častiach samozrejmosťou.

Verejnosť sa pýtala najmä na lokálne problémy

Nič zásadné sa neudialo ani pri otázkach zo strany verejnosti. Viacerí obyvatelia chceli odpoveď na otázky spojené s vážnym problémom, akým sú petržalské terasy, alebo aj príliš veľkej hlučnosti, ktorú spôsobujú vozidlá jazdiace po obchvate na Einsteinovej, ale aj po diaľnici D4, ktorá v mnohých častiach nemá protihlukovú bariéru.

Kým pri terasách magistrát komunikuje najmä s Bytovým družstvom Petržalka, pri diaľniciach zasa s Národnou diaľničnou spoločnosťou. Riešenia sú však v nedohľadne. 

Azda jediná konfrontácia medzi primátorom a starostom nastala pri otázke od obyvateľa k obnove chodníkov.

Práce Petržalky pri obnove chodníkov, ktoré si robí miestny úrad vo svojej vlastnej réžii, totiž podľa pýtajúceho sa nevychádzajú z princípov Metropolitného inštitútu. Hrčka uviedol, že nie je zástanca architektonických štúdií a nedáva dôraz na estetiku. 

„Dávam dôraz na pomer výkon – cena. Ak mám niečo opraviť, tak rátam, či je to realizovateľné v horizonte päť, šesť rokov a či mám na to finančné prostriedky. Pri takom množstve kilometrov chodníkov, ktoré v Petržalke potrebujú obnovu, sme sa rozhodli ísť cestou robenia tejto rekonštrukcie vo vlastnej réžii. Je to rýchlejšie, je to zároveň o dve tretiny lacnejšie a som presvedčený, že pri tomto tempe prác, ako sme nastolili, nebudú Petržalčania poznať za šesť rokov problémy s pokazenými chodníkmi,“ odpovedal Hrčka. 

Naopak Vallo uviedol, že kvalita verejných priestorov je dôležitá a prípadná oprava chodníkov si vyžaduje aj také estetické prvky, akými je napríklad aj obrubník.

„So starostom Hrčkom vedieme na túto tému už dlhšie debatu, ale, samozrejme, treba investovať peniaze do opráv, lebo každý rok, keď necháme niečo chátrať, tak nás to na konci stojí, ak to chceme zachrániť, viac peňazí,“ uzavrel Vallo.