Historicky cenný dom hudobného skladateľa na bardejovskom námestí hyzdí nápis „Záložňa" 

BARDEJOV - V metropole Horného Šariša riešia už zhruba od roku 1990 osud budovy na Radničnom námestí č. 41. Práve tam sa 13. februára 1820 narodilo do hornouhorskej šľachtickej rodiny zástupcu notára, neskôr senátora bardejovskej mestskej rady a hlavného sudcu Stephana Kélera a jeho ženy Anny r. Boothovej, siedme z pätnástich detí - Paul Albert, ako znelo jeho rodné meno. Tým bol neskorší uhorský hudobný skladateľ a dirigent Béla Kéler.

Dom Béla Kéler Dom Bélu Kélera na Radničnom námestí v Bardejove s nápisom „ZÁLOŽŇA". Foto: Ferdinand Hažlinský (2023)

V uplynulých dňoch Spoločnosť B. Kélera (SBK) uverejnila na sociálnej sieti kritický status. „Nie každý významný hudobný skladateľ má ešte svoj existujúci rodný dom. Ako príklad uvádzame dvoch skladateľov, ktorí sú často spomínaní v hudobnom kontexte s Kélerom: Johann Strauss mladší a Johannes Brahms. Straussov rodný dom vo Viedni bol zbúraný ešte počas skladateľovho života (1890). Dnes na jeho mieste stojí nový, s pamätnou doskou, ktorá bola odhalená (1925) pri príležitosti jeho storočnice,“ píše autor poznámky.

Dodáva, že dom Johannesa Brahmsa v Hamburgu bol zničený pri bombardovaní (1943). V roku 1971 inštalovali oproti miestu, kde stál, pamätný kameň skladateľa.

„Rodný dom Bélu Kélera sa zachoval v pôvodnej podobe v Bardejove na Radničnom námestí 41. Hoci je v relatívne dobrom technickom stave, nie je využívaný v prospech odkazu známej osobnosti. Jeho hlavným poznávacím znamením nie sú dve pamätné dosky, ale červený nápis „ZÁLOŽŇA“, nešetrí pisateľ kritikou.

Generálny riaditeľ SBK Pavel Burdych spomenul, že všetky meštianske domy na bardejovskom námestí sú vo vlastníctve mesta. „Patrí k ním aj budova, o ktorej hovoríme. Prízemie je momentálne v prenájme. Sú tam záložňa a cukráreň, kde sú dve kópie umelcových portrétov,“ povedal Burdych Prešovskému Štandardu. Pripomenul, že zatiaľ posledným relevantným výstupom v tejto veci je verejný prísľub z roku 2012 od vtedajšieho a zároveň súčasného primátora Borisa Hanuščaka, že zriadi umeleckú expozíciu na 1. poschodí tohto domu, ktoré je momentálne prázdne a nevyužívané.

„Prezentácia života a diela umelca takýmto spôsobom mala byť súčasťou nepísanej dohody medzi Mestom Bardejov a jeho potomkami, Sebastianom Kaindlom, Renate Gerecht a Angelikou Baum, ktorí darovali mestu maestrove husle zn. Jacob Stainer. Tie mali byť jedným z najcennejších exponátov novovzniknutej expozície,“ opisuje siahodlhý príbeh.

Ani po 12 rokoch sa však v danej veci nič nepohlo. „Veľmi vzácny hudobný nástroj je v súčasnosti umiestnený v nevykurovanej budove Historickej radnice. Spolupráca SBK a Mesta Bardejov je minimálna. Oddelenie kultúry je bohužiaľ obsadené nekompetentnými ľuďmi. Niektorí z nich ani nevedia, čo tam ten Kéler v dome č. 41 vlastne robil, takže čakáme na personálne zmeny,“ zaznievajú tvrdé slová na adresu zamestnancov Mestského úradu.

Je známe, že maďarská vláda už neraz zainvestovala do kúpy historicky cenných budov na Slovensku, príkladom sú domy v košickej mestskej pamiatkovej rezervácii. Mnohé z nich sú dnes v štátnom vlastníctve Maďarska. Pýtame sa preto, či neprejavili južní susedia záujem aj o kúpu domu Bélu Kélera.

„Myslím, že Maďarsko sa o tento objekt ani o spomínanú osobnosť až tak nezaujíma, pretože skladateľ vo svojej kariére pôsobil prevažne v Rakúsku a Nemecku (Prusku). Celý rad dlhov však voči svojmu najslávnejšiemu rodákovi Bélovi Kélerovi má nielen Bardejov, ale aj Bardejovské kúpele, kde umelec vlastnil vilu…,“ zdôraznil generálny riaditeľ SBK Pavel Burdych s poznámkou, že tento príbeh by bol ešte na veľmi dlhé rozprávanie.

Oslovili sme aj komunikačné oddelenie bardejovskej radnice, na naše otázky však napriek prísľubom nereagovali.

Zdroj foto: FB Spoločnosť Bélu Kélera – Béla Kéler Society