Kto sú poslanci zvolení za Slovensko do europarlamentu

Slovensko bude zastupovať v europarlamente 15 poslancov. Celkovo sa v EÚ volilo 720 europoslancov.

Európsky parlament. Foto: TASR/Jaroslav Novák

Progresívne Slovensko (6 mandátov)

Ľudovít Ódor. Foto: Dano Veselský/TASR

Ľudovít Ódor (47) Vlani od mája do októbra viedol úradnícku vládu. Predtým pôsobil ako viceguvernér Národnej banky Slovenska. V rokoch 2012 až 2016 bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Bol tiež poradcom premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša.

Ľubica Karvašová. Foto: Dano Veselský/TASR

Ľubica Karvašová (36) Pôsobila v diplomacii na Slovensku aj v Bruseli. Bola poradkyňou premiérov Ľudovíta Ódora, Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Je vnučkou prvého guvernéra Slovenskej národnej banky Imricha Karvaša počas druhej svetovej vojny. Karvaš sa podieľal na finančnom zabezpečení Slovenského národného povstania.

Martin Hojsík. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Martin Hojsík (47) V roku 2023 ho zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu. Pred Hojsíkom túto pozíciu zastával predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa Šimečka funkcie v EP vzdal a odišiel do národného parlamentu. Hojsík je odborníkom na životné prostredie. V rokoch 1995 až 2013 pôsobil v hnutí Greenpeace.

Veronika Cifrová Ostrihoňová. Foto: Dano Veselský/TASR

Veronika Cifrová Ostrihoňová (35) Chce sa angažovať v témach blízkym mladým ľuďom a rodovej rovnosti. Na vstup do politiky, ako povedala, ju inšpiroval Ódor. Je absolventkou politológie v USA na New York University. Bola redaktorkou spravodajstva v Markíze. Pred kandidatúrou do EP moderovala v RTVS diskusnú reláciu Silná zostava.

Michal Wiezik. Foto: Facebook

Michal Wiezik (44) Europoslancom bol aj v minulom volebnom období od roku 2019. Zameriava sa na ochranu prírody a životného prostredia. Je absolventom Technickej univerzity vo Zvolene na Fakulte ekológie a environmentalistiky. Vlani ho zvolili za PS aj do národného parlamentu. Mandát poslanca Národnej rady SR si však neuplatnil, zostal v Bruseli.

Lucia Yar. Foto: Lucia Yar/Instagram

Lucia Yar (37) Do EP sa dostala zo šiesteho miesta kandidátnej listiny. Hovorí o sebe, že sa 15 rokov venuje témam EÚ, medzinárodnej bezpečnosti a rodovej rovnosti. Je odborníčkou na Turecko a Sýriu.

Smer (5 mandátov)

Monika Beňová. Foto: Monika Beňová/FB

Monika Beňová (55) V roku 2002 ju zvolili za Smer do Národnej rady SR. Od roku 2004 nepretržite pôsobí v Európskom parlamente (EP). Pôvodne bola členkou frakcie – Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov, neskôr nezaradená, v októbri 2023 zo skupiny vystúpila. Stalo sa tak po tlaku Strany európskych socialistov, ktorá pozastavila členstvo Smeru a Hlasu. Socialisti argumentovali odklonom od ich hodnôt.

Ľuboš Blaha. Foto: Jakub Kotian/TASR

Ľuboš Blaha (44) Je podpredsedom Národnej rady SR. Je vyštudovaný politológ a filozof. Považuje sa za ľavicového intelektuála. V minulosti bol poradcom predsedu parlamentu Pavla Pašku za Smer. Ten ho prvýkrát aj posunul na kandidátku Smeru. Patrí medzi politikov s emotívnym slovníkom, neraz za hranicou slušnosti.

Erik Kaliňák. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Erik Kaliňák (32) Aktuálne je poslancom Národnej rady SR a zároveň podpredsedom Smeru. Prvýkrát sa usiloval o vstup do slovenského parlamentu ešte v roku 2020 zo 150. miesta. Šéfuje zboru poradcov premiéra Roberta Fica. Po zvolení chce naďalej zostať aj v tejto pozícii. Podľa neho je práca v národnom parlamente časovo náročnejšia v porovnaní s agendou v Bruseli.

Judita Laššáková. Foto: Judita Laššáková/FB

Judita Laššáková (46) Pri predstavovaní kandidátov do EP ju predseda Smeru Robert Fico označil za človeka so silnými názormi na národno-štátne záujmy SR. Pred eurovoľbami pre eReport povedala, že by chcela pracovať v ústavnoprávnom výbore EP a venovať sa chce aj ochrane spotrebiteľov. Bola asistentkou europoslanca Miroslava Radačovského, ktorý pôvodne kandidoval za Kotlebovu ĽSNS. Objavovala sa vo viacerých alternatívnych médiách. Známa bola aj silnou kritikou protipandemických opatrení.

Katarína Roth Neveïalová. Foto: Veronika Mihaliková/TASR
Katarína Roth Neveďalová. Foto: Veronika Mihaliková/TASR

Katarína Roth Neveďalová (41) Pôsobila ako diplomatka v rámci Stáleho zastúpenia SR v Európskej únii. Do EP sa vrátila v roku 2022 ako náhradníčka za zosnulého europoslanca Miroslava Číža. V europarlamente bola členkou Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov (2014 až 2019), v súčasnosti nezaradená, v októbri 2023 zo skupiny vystúpila.

Republika (2 mandáty)

Milan Uhrík. Foto: Jakub Kotian/TASR

Milan Uhrík (39) Europoslancom je od roku 2019. V europarlamente fungoval ako nezaradený. V  roku 2016 sa stal poslancom Národnej rady SR. V roku 2021 vystúpil z Kotlebovej ĽSNS. Je predsedom mimoparlamentného hnutia Republika. Vlani v lete v televízii TA3 hovoril, že EP je zbytočná inštitúcia a zrušil by ho.

Milan Mazurek. Foto: Milan Mazurek/FB

Milan Mazurek (30) Poslancom Národnej rady SR bol od roku 2016 za Kotlebovu ĽSNS. Mandát poslanca však stratil po tom, ako Najvyšší súd SR potvrdil v septembri 2019 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici. Uznal Mazureka za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia. V parlamentných voľbách v roku 2020 sa znovu dostal do Národnej rady SR. Z ĽSNS odišiel so skupinou poslancov začiatkom roka 2021 a založili hnutie Republika.

Hlas (1 mandát)

Branislav Ondruš. Foto: Jakub Kotian/TASR

Branislav Ondruš (51) Je štátnym tajomníkom ministerstva práce. Je vyštudovaným politológom. V minulosti bol moderátorom televíznych novín Markízy a neskôr aj televízie Joj. Politicky sa v minulosti angažoval v Strane demokratickej ľavice ako jej podpredseda. Bol tiež poslancom národného parlamentu za stranu Smer.

KDH (1 mandát)

Miriam Lexmann. Foto: Jakub Kotian/TASR

Miriam Lexmann (51) Do EP ju zvolili v roku 2019, mandátu sa však ujala až 1. februára 2020, keď sa Slovensku zvýšil počet pridelených mandátov z 13 na 14 po odchode Veľkej Británie z EÚ. Bola členkou frakcie – Skupina Európskej ľudovej strany. Je manželkou predsedu KDH Milana Majerského.

(su, tasr)


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac