Tradičný benediktínsky kláštor v Nursii bol povýšený na opátstvo. Pôsobí tam aj Slovák

Svätý Benedikt z Nursie je jedným z najfascinujúcejších a najvplyvnejších svätcov. Jeho regula, pravidlá pre mníšsky život, majú takmer 15 storočí. Azda nikto tak neovplyvnil beh dejín ako on sám – cez kláštory, ktoré založili jeho duchovní synovia. Svätec, ktorý prežil jedno z najtemnejších období starého kontinentu

Je to práve poriadok života obsiahnutý v regule, ktorý zaručuje, že Benediktove kláštory sa stanú referenčným bodom naprieč Európou, napriek rozličným ťažkostiam, ktoré kontinentom zatriasli. Materský kláštor Benediktínskeho rádu bol v roku 589 obsadený Lombarďanmi, v roku 884 zničený Saracénmi, v roku 1349 zničený zemetrasením, následne v roku 1799 vyplienený francúzskymi oddielmi a napokon zbombardovaný počas druhej svetovej vojny Američanmi v roku 1944. Z tohto titulu nazve neskôr kardinál Ratzinger, ktorý si vezme meno patróna Európy ako svoje pápežské meno, jeho regulu chartou pre obnovu Európy.

Benediktínsky rád dal len počas prvých tisíc rokov svojej existencie cirkvi 24 pápežov, 200 kardinálov, 7000 arcibiskupov, 15 000 biskupov a 1500 kanonizovaných svätcov. Celý tento príbeh má však začiatok v maličkom starobylom mestečku Norcia (slovensky Nursia) v Umbrii, dve a pol hodiny cesty autom z Ríma, asi hodinu cesty od Assisi. Spolu s Toskánskom ide o zrejme najkrajší kraj v Taliansku. Práve sem prichádzajú v rámci veľkého jubilea štyria americkí mnísi, aby po 250 rokov trvajúcej pauze, obnovili benediktínsky život. Celé mesto spolu s predstaviteľmi štátu víta v roku 2000 otca Kasiána s ďalšími tromi mníchmi s veľkou radosťou a nadšením. Po dvadsiatich rokoch existencie kláštora vzrástol počet jeho členov na dvadsať.

Následkom ničivého zemetrasenia v roku 2016 sa kostol zosypal, ostalo stáť len priečelie. Budova kláštora bola tiež značne poškodená. Tisíce obyvateľov už osem rokov bývajú v provizórnych domoch v nádeji, že ich pôvodné budú postupne obnovené. Možno prekvapí, že ako jedna z prvých sa snažila pomôcť (a to veľmi výrazným spôsobom) maďarská vláda. Podľa slov Viktora Orbána je to povinnosť, keďže sa tu zrodila európska kultúra. Vidieť ovocie zemetrasenia je naozaj zážitok, ktorý človekom zatrasie. Mnísi okamžite po zemetrasení postavili provizórny stan, kde pokračovali v modlitbe mníšskeho ofícia – breviára spievaného v gregoriánskom choráli.

Niekoľko rokov pred ničivým zemetrasením kúpili v horách neďaleko mesta bývalý kapucínsky kláštor. Vtedy ešte netušili, čo ich čaká. Po zemetrasení sa to ukázalo ako prozreteľný krok. V súčasnosti ho postupne rekonštruujú. Vedľa neho rýchlo povstala drevená chata, ktorá slúžila ako kaplnka, až kým sa neobnovil prvý kostol. Aj týmto poukázali na to, čo je charakteristické pre regulu ich zakladateľa – nedávať ničomu prednosť pred Kristom. Na prvom mieste v živote mnícha je Božská liturgia, ktorá je Božím dielom. Naša modlitba je prvým krokom čnosti spravodlivosti zo strany stvorenia voči svojmu Stvoriteľovi.

V dnešnej spoločnosti, ktorá sa zameriava výlučne na človeka, je to veľké ponaučenie, zvlášť uprostred krízy, v ktorej sa Nursia nachádzala: ak chceme nájsť pokoj aj uprostred ťažkostí, musíme obrátiť svoj zrak k zdroju tohto pokoja.

Foto: Monastero di San Benedetto in Monte

Tunajší mnísi zachovávajú Benediktovu regulu doslova. Kým mnohé kláštory dnes žijú pravidlá mníšskeho spôsobu života prispôsobené súčasnosti, tu ich žijú doslovne. Riadia sa solárnym časom, čomu zodpovedajú aj rytmy modlitby. Liturgiu slávia výhradne v tradičnej forme, slávenej pred druhým vatikánskym koncilom. Ako hovoria, slávia túto liturgiu, pretože najlepšie zodpovedá ich povolaniu aj skrze množstvo ticha, ktoré sa v nej nachádza. Po rannom ofíciu, ktoré v súčasnosti začína okolo tretej hodiny ráno, je čas venovaný Lectio Divina – duchovnému čítaniu Písma a cirkevných otcov. Následne po východe slnka nasleduje modlitba – Prima. Počas dňa sa mnísi modlia menšie hodinky, takzvanú terciu, sextu a nónu. Tie sa počítajú približne od šiestej hodiny rannej, ktorá je akoby nultou hodinou. Vešpery sú počas západu slnka, nasleduje modlitba pred spánkom.

Mnísi v Nursii zároveň dodržiavajú monastický pôst, to znamená, že od sviatku povýšenia svätého Kríža až do Veľkej noci jedia len raz za deň, asi po tretej hodine popoludní. Počas letného obdobia je pôst obmedzený na stredu a piatok ako tradičné dni pokánia. Komunita je medzinárodná, okrem Američanov tam nájdete Aziatov, Poliakov, či jedného Slováka.

Postupne vzrastá počet ľudí, pre ktorých je takýto spôsob duchovnosti dôležitý a preto si mnohé mladé rodiny v okolí hľadajú nový dom aj prácu, aby sa mohli pravidelne zúčastňovať na liturgickom živote kláštora. Trinásť mníchov s večnými sľubmi za 20 rokov vypovedá o vitalite tejto komunity. Stačí sa porozprávať s miestnymi obyvateľmi a človek si uvedomí, akej úcte sa tu tešia.

Táto komunita slávi v tieto dni 25 rokov od svojho založenia. Pri príležitosti tohto výročia bola povýšená na opátstvo. Dekrétom z 25. mája 2024, vydaným na počesť sviatku svätého Gregora VII., veľkého benediktínskeho pápeža, bol priorát svätého Benedikta povýšený na opátstvo. Opátstvo je nezávislá forma zriadenia kláštornej komunity, na ktorej čele stojí opát. Ten podľa náuky svätého Benedikta reprezentuje samotného Krista.
Opát je teda kľúčovou postavou v mníšskej komunite svätého Benedikta, ktorá stelesňuje duchovné vedenie, múdrosť a spravodlivosť, pričom jeho hlavnou úlohou je viesť komunitu k svätosti a harmónii.
28. mája 2024 novopovýšené opátstvo zvolilo otca Benedikta Nivakova, O.S.B. za prvého opáta Nursie od roku 1792, keď zomrel iný muž, ktorý niesol meno svätého Benedikta, opát Benedikt Cipriani.
Benediktova regula znova ukázala svoju životodarnú silu. Zvlášť keď je žitá v dvetisícročnej nepretržitej tradícií cirkvi.