Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Členovia Únie musia nominovať na komisárov muža i ženu, upozornila Česko šéfka EK

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová listom vyzvala českú vládu, aby na eurokomisárov nominovala muža aj ženu. Napriek výzve, ktorú šéfka exekutívy vyhlásila tesne po svojom znovuzvolení, Praha nominovala len ministra priemyslu a obchodu Jozefa Síkelu.

„Úrad vlády dnes dostal list od Ursuly von der Leyenovej. Obsahuje poďakovanie za zvolenie do ďalšieho funkčného obdobia na čele Komisie s tým, že sa Únia musí zamerať okrem iného na prosperitu a väčšiu bezpečnosť. List obsahuje aj želanie na predloženie dvoch mien kandidátov na eurokomisára za každú krajinu do 30. augusta,“ potvrdil úrad na sieti X.

Kabinet Petra Fialu podľa vyjadrenia úradu vlády v stredu rozhodol v súlade s platnými zmluvami o nominácii Síkelu, o čom von der Leyenovú podľa svojich slov obratom informoval.

„K dnešnému dňu sa vyjadrilo 11 z 27 krajín, vo všetkých prípadoch bol nominovaný len jeden kandidát,“ podotkol úrad vlády, čím reagoval na otázky médií, prečo Česko neakceptovalo žiadosť šéfky komisie a nominovalo len muža.

Česká vláda pritom mala na stole aj meno ženskej kandidátky, ktorou bola ekonómka a nová europoslankyňa Danuše Nerudová. Hnutie STAN ju vláde navrhlo spolu so Síkelom a žiadalo, aby ČR nominovala oboch. Medzi stranami však nepanovala zhoda a po niekoľkohodinovom rokovaní nakoniec rozhodli vyslať do Bruselu len Síkelu.

Predsedníčka EK po svojom opätovnom zvolení v europarlamente vyhlásila, že si želá, aby ďalšia Komisia pod jej vedením bola znovu „genderovo vyvážená“. Podľa nej sa to však netýka už úradujúcich členov Komisie, ktorých národné vlády opätovne potvrdili do tejto pozície.

Slovensko, ktoré už potvrdilo Maroša Šefčoviča, tak nemusí predstaviť aj ženskú kandidátku.

(x, tasr)

Minúta  |  

Maďarsko otvorilo schengenskú bránu ďalším pracujúcim, expert hovorí o ohrození bezpečnosti

K našim južným susedom môžu od 8. júla pricestovať občania Ruska a Bieloruska a s takzvanou národnou kartou legálne vstupujú na pracovný trh. Budapešť tak otvorila schengenskú bezpečnostnú bránu, konštatuje maďarská redakcia magazínu Forbes.

O význame hosťujúcich pracovníkov z Ruska z hľadiska národnej bezpečnosti hovoril Forbes s expertom na Rusko Andrásom Ráczom.

Občania tretích krajín môžu v Maďarsku pracovať na základe nejakého druhu povolenia na pobyt alebo s takzvanou národnou kartou. Nejde o nový systém – ešte pred 8. júlom pricestovalo do Maďarska veľké množstvo ukrajinských a srbských občanov, ktorým to umožnila práve národná karta.

Po Bosne a Hercegovine, Severnom Macedónsku, Moldavsku, Čiernej Hore, Srbsku a Ukrajine tak môžu prichádzať pracovať legálne do Maďarska už aj občania z Ruska a Bieloruska.

Medzi statusom hosťujúceho robotníka a národnou kartou existuje niekoľko dôležitých rozdielov. V prípade národnej karty nie je stanovený maximálny ročný počet zahraničných zamestnancov. Držiteľ národnej karty sa nezapočítava ani do limitu 60-tisíc pracujúcich cudzincov na rok, neexistuje v súvislosti s ňou ani žiadne profesijné obmedzenie.

O národnú kartu môžu ľudia požiadať prvýkrát na dva roky, ale je možné jej platnosť prakticky neobmedzene predlžovať.

Inštitút národnej karty zaviedla maďarská vláda z dôvodu sankcií uvalených na ruskú Medzinárodnú investičnú banku, ktorej ruskí pracovníci mali množstvo výhod vrátane diplomatickej imunity a oslobodenia spod daňovej povinnosti. Banka bola vlani zaradená na sankčný zoznam Spojených štátov.

Podľa Rácza môže teraz množstvo Rusov znova vstúpiť na územie Maďarska – a teda schengenského priestoru – bez akéhokoľvek zdôvodňovania a preverovania. Takéto otváranie pracovného trhu vníma expert ako vážne ohrozenie národnej bezpečnosti.

(forbes.hu, tasr)

Minúta  |  

Prípravné práce na stavbu vojenskej nemocnice v Prešove sa už začali

Celý projekt má byť financovaný rezortom obrany, ktorého šéf deklaroval, že je ministerstvo na to pripravené. Nová nemocnica má byť koncovým typom zdravotníckeho zariadenia, ktorý v regióne Šariš poskytne viac ako 2 800 pracovných miest pri lôžkovej kapacite približne 950 lôžok. Tie sa dajú v prípade potreby reprofilizovať až na kapacitu 1 300 lôžok. Projekt by mal podľa odhadov stáť 550 miliónov eur.

"Začali sa už prípravné práce s výrubom zelene, pripravujú sa búracie práce, prekládka inžinierskych sietí, samozrejme, zriadenie staveniska, vybudovanie komunikácií, ktoré stavenisko potrebuje a s napojením na súčasnú infraštruktúru, ktorá tam je. To je fáza asi troch mesiacov. So zakladacími prácami by sa malo začať niekedy na prelome septembra-októbra," priblížil riaditeľ Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku a koordinátor projektu Marian Križko.

Výstavba by podľa neho nemala ovplyvniť chod prešovskej nemocnice, s istými obmedzeniami však ľudia počítať musia. "Výstavba novej budovy bude v odľahlej, zadnej časti areálu, ale keďže k nej neexistuje samostatný vstup a musíme využívať infraštruktúru, kadiaľ dnes chodia pacienti, lekári, sestry, návštevy, tak to bude počas nasledujúcich rokov výstavby naozaj zvýšená záťaž," priblížil.

Kaliňák odhaduje, že reálne by sa stavba, ak sa všetko bude dariť, mohla začať ku koncu jari budúceho roka. Ambíciou je sfunkčniť nemocnicu do troch rokov. Súčasná Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana sa transformuje do novej budovy, čím sa zvýši rozsah zdravotnej starostlivosti.

Rovnako sa má do novej budovy presunúť aj aktuálny personál. Minister i Križko očakávajú, že nová nemocnica zároveň priláka i ďalších zamestnancov.

(tasr)

Minúta  |  

Česko vydalo správu o extrémizme. Ruskej propagande sa darí, kým iné hnutie narazilo

Rusko v prvej polovici tohto roka podnikalo proti Česku rôzne hybridné operácie, ktorých cieľom bolo oslabovať dôveru ľudí v štát. Okrem „kremeľskej propagandy“ na českej extrémistickej scéne dominovalo „antisystémové hnutie“, začalo však narážať na svoje limity. V správe o extrémizme za prvý polrok 2024 to vo štvrtok uviedlo české ministerstvo vnútra.

Ruské bezpečnostné zložky získali v Česku podľa rezortu pevnú a ľahko ovplyvniteľnú základňu na šírenie svojho vplyvu. Kremeľská propaganda má v krajine celkovo značný vplyv na určovanie naratívov na extrémistickej a populistickej scéne, uvádza sa v správe.

„Rusko proti Česku priebežne podnikalo hybridné operácie a mnoho inštitúcií sa stalo opakovane terčom kyberútokov. Keď k tomu pripočítam, že policajti zadržali Kolumbijca podozrivého z podpaľačstva na objednávku ruských bezpečnostných zložiek, je jasné, že Rusko proti nám útočí všetkými možnými prostriedkami,“ komentoval situáciu český minister vnútra Vít Rakušan.

V krajine sa tiež podľa ministerstva úspešne etablovalo kvázimediálne spravodajstvo, ktoré šíri nenávistné obsahy a otvorene či v skrytosti nahráva nepriateľskému pôsobeniu Ruska proti ČR.

„Našlo si stálych odberateľov, ktorí mu dôverujú a odmietajú veriť informáciám serióznych médií,“ vyhlásil rezort vnútra.

Nenávistná rétorika je však podľa neho len jednou zo zložiek proruskej propagandy. Jej prioritou už podľa ministerstva nie je vzbudzovať negatívne emócie proti menšinám, ale podporovať pozitívny obraz Ruska. „Cieľom kremeľskej propagandy je primárne oslabovať dôveru ľudí v štát a vyvolať v nich pocit, že Rusko je zdravou a progresívnou alternatívou,“ dodal rezort.

V sledovanom období dominovalo na extrémistickej scéne aj antisystémové hnutie. Podľa správy však narazilo na roztrieštenosť, absenciu vízie a tiež „krátku životnosť“ hlavných predstaviteľov, ktorí vzišli z prostredia sociálnych sietí. Táto scéna opäť "kopírovala kremeľský pohľad na vojnu na Ukrajine“.

Okrem toho sa podľa správy objavila aj séria nenávistných prejavov proti Ukrajincom, a policajní špecialisti na extrémizmus tiež upozornili na nárast antisemitských incidentov najmä v online priestore.

V prvej polovici tohto roka polícia evidovala sto nenávistne motivovaných trestných činov a stíhala celkom 72 osôb. Najčastejšie podľa rezortu vnútra išlo o násilie a vyhrážanie sa.

Minúta  |  

Prezident Peter Pellegrini podpísal novelu Trestného zákona

Do Trestného zákona sa zavádza napríklad úprava posudzovania vplyvov zákonnej úpravy, ktorou dochádza k skráteniu premlčacích lehôt v prípadoch, ak pred zmenou zákona došlo k prerušeniu plynutia premlčacej lehoty pri trestných činoch poškodzujúcich finančné záujmy EÚ.

(tasr)

Minúta  |  

Mier na Ukrajine nie je možný bez Ruska a Číny, tvrdí český prezident

Bez týchto dvoch krajín pri rokovacom stole podľa Petra Pavla nebude možné dosiahnuť žiadne mierové rokovania. Vyjadril sa tak v rozhovore pre tlačovú agentúru ČTK. Rozhodujúcimi budú voľby vo viacerých krajinách i únava z vojny na oboch stranách frontu.

Bývalý generál už dávnejšie tvrdil, že zásadný posun vo vojne nastane koncom tohto roka, prípadne začiatkom budúceho. Dôležitým faktorom bude možná zmena podpory Kyjeva zo strany štátov, v ktorých prebiehajú voľby – tu do popredia postavil novembrové voľby prezidenta Spojených štátov.

Pavel reagoval na vyjadrenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o plánoch na ďalší mierový samit, na ktorom sa má zúčastniť už aj Moskva. „Ako pravdepodobné to je, to uvidíme na základe toho, čo prinesú najbližšie mesiace. Ale je to v každom prípade potrebné a žiaduce,“ vysvetlil.

Mierové rokovania by podľa Pavla nedávali zmysel, ak by Rusko ako doteraz predkladalo v zásade kapitulačné požiadavky, vyhlásil. „Ale bez Ruska a Číny pri stole skutočne nebude možné dosiahnuť žiadne mierové rokovania,“ zopakoval.

V tomto rozpoložení by tak mohla práve Čína naplniť svoju požadovanú rolu vo svete. „To znamená významného globálneho hráča, ktorým bezpochyby je v ekonomike, vo financiách, ale už ním nie je napríklad v tej politike presadzovania mieru,“ povedal prezident.

Pavel sa domnieva, že dokým tento krok Čína nespraví, Rusko nebude cítiť potrebu rokovať. „Bude sa naopak snažiť získať pre seba výhody, či už na bojisku, alebo na poli medzinárodnej politiky,“ dodal.

Obvinenie Číny z pomoci Rusku, ktorú vyslovila aliancia NATO na samite vo Washingtone, český líder nepovažuje za eskaláciu. „To, čo tam zaznelo, je iba odrazom reálneho stavu,“ povedal.

Do mierového procesu by sa podľa Pavla mali zapojiť aj štáty globálneho Juhu – africké či latinskoamerické. Tie sú však ekonomicky závislé buď na Číne alebo na vojenských dodávkach z Ruska.

„Preto sú teraz ekonomicky a inak tlačené do toho, aby zachovali buď neutrálnu pozíciu, alebo aby stáli na strane Pekingu a Moskvy,“ dodal.

(čtk, cnn prima news)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.