Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severokórejskí hackeri sa sústredia na krádeže tajných informácií vojenského charakteru

Hackeri v službách KĽDR uskutočnili globálnu kybernetickú špionážnu kampaň s cieľom ukradnúť tajné vojenské informácie na podporu zakázaného programu jadrových zbraní Pchjongjangu, uviedli v spoločnom vyhlásení Spojené štáty, Veľká Británia a Južná Kórea.

Hackeri, ktorých výskumníci v oblasti kybernetickej bezpečnosti označujú ako Anadriel alebo APT45, sú pravdepodobne súčasťou severokórejskej spravodajskej agentúry známej ako Generálny úrad pre prieskum – subjektu, na ktorý USA v roku 2015 uvalili sankcie.

Táto kybernetická jednotka sa zamerala alebo narušila počítačové systémy v širokej škále obranných alebo strojárskych firiem vrátane výrobcov tankov, ponoriek, námorných plavidiel, stíhacích lietadiel a raketových a radarových systémov, uvádza sa v poradnom materiáli.

Medzi terčmi v USA boli aj NASA, letecká základňa Randolph v Texase a letecká základňa Robins v Georgii, potvrdili predstavitelia FBI a amerického ministerstva spravodlivosti.

Pri útoku na NASA vo februári 2022 hackeri použili škodlivý súbor na získanie neoprávneného prístupu do počítačového systému počas troch mesiacov, tvrdí americká prokuratúra. Získali viac ako 17 gigabajtov neutajovaných údajov.

KĽDR má dlhú históriu využívania tajných hackerských tímov na krádež citlivých vojenských informácií. Na financovanie svojich operácií hackeri používali ransomvér – takzvaný vydieračský vírus –, ktorý sa zameriaval na americké nemocnice a zdravotnícke spoločnosti, tvrdia americkí predstavitelia.

Ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že obvinilo jedného podozrivého, Rim Džong-joka, zo sprisahania s cieľom získať prístup do počítačových sietí v USA a z prania špinavých peňazí.

Jeden z prípadov ransomvéru, z ktorého je Rim obvinený, sa týkal hackerského útoku na nemocnicu v Kansase z mája 2021, ktorá zaplatila výkupné po tom, ako hackeri zašifrovali štyri jej počítačové servery.

Nemocnica zaplatila v bitcoinoch, ktoré boli prevedené do čínskej banky a následne vybrané z bankomatu v čínskom meste Dandong, vedľa Mosta čínsko-kórejského priateľstva, ktorý spája mesto so Sinuidžu v Severnej Kórei, uvádza sa v obžalobe.

FBI uviedla, že za informácie, ktoré by viedli k Rimovmu zatknutiu, ponúka odmenu až do výšky desať miliónov dolárov. Predpokladá sa, že sa nachádza v Severnej Kórei.

Predstavitelia FBI a ministerstva spravodlivosti novinárom povedali, že zhabali niektoré online účty patriace hackerom vrátane 600-tisíc dolárov vo virtuálnej mene, ktoré budú vrátené obetiam ransomvérových útokov.

(reuters)

Minúta  |  

Dolná komora Kongresu USA odsúdila nekonanie Kamaly Harrisovej v otázke južnej hranice

Snemovňa reprezentantov Kongresu Spojených štátov schválila rezolúciu, ktorou „dôrazne odsudzuje“ administratívu prezidenta Joea Bidena a jeho „hraničného cára“, viceprezidentku Kamalu Harrisovú, za „neschopnosť zabezpečiť hranice Spojených štátov“.

Prekvapením bolo, že zatiaľ čo republikáni hlasovali podľa straníckej línie, rezolúciu podporilo aj šesť kongresmanov za Demokratickú stranu. Všetci šiesti pochádzajú z okrskov, ktoré sa označujú ako „nerozhodné“ (swing districts).

Rezolúciu predložila predsedníčka straníckeho caucusu – obdoba slovenského poslaneckého klubu – Elise Stefaniková z New Yorku. „Dnes snemovňou prešlo moje uznesenie odsudzujúce Kamalu Harrisovú za jej úlohu ‚cára otvorených hraníc‘ Joea Bidena,“ informovala na sieti X. Zodpovednosť za „hraničnú krízu“ pripísala celej administratíve, predovšetkým však „neúspešnej krajne ľavicovej agende otvorených hraníc“, ktorú podľa Stefanikovej reprezentuje práve Harrisová.

„Kamala Harrisová nespôsobila len krízu národnej bezpečnosti, ale aj humanitárnu krízu, ktorá ohrozila životy miliónov ľudí,“ dodala kongresmanka česko-talianskeho pôvodu.

Na nálepku Border Czar reagujú viaceré médiá

„V uplynulých dňoch Trumpova kampaň a republikáni opakovane označili Harrisovú za ‚hraničného cára‘, ktorým v skutočnosti nikdy nebola,“ tvrdí portál Axios v reakcii na Stefanikovej rezolúciu.

„Harrisová bola vymenovaná za ‚hraničného cára‘ v marci 2021 a odvtedy do našej krajiny vtrhli milióny a milióny nelegálnych cudzincov a nespočetné množstvo Američanov bolo zabitých zločinom migrantov pre jej úmyselné búranie amerických hraníc a zákonov,“ povedal Trump v utorok novinárom v telefonáte. Axios to hodnotí ako nepravdivé vyjadrenie.

Na konci článku však portál uverejnil redakčnú poznámku, ktorou sa priznal, že „Axios bol medzi spravodajskými portálmi, ktoré nesprávne označili Harrisovú za ‚hraničného cára‘ v roku 2021“.

Rovnako aj televízia CNN sa sústredila konkrétne na označenie Border Czar, a ignorovala Bidenovo menovanie Harrisovej za zodpovednú osobu.

Nešlo o označenie, ale o funkciu

Označenie Harrisovej za „hraničného cára“ však priamo v deň jej vymenovania za zodpovednú osobu v otázke južnej hranice USA použila Snemovňa v rezolúcii vyzývajúcej na jej odvolanie.

Dňa 24. marca 2021 „bola viceprezidentka Kamala Harrisová vymenovaná za ‚hraničného cára“, ktorý má na starosti vedenie úsilia o zastavenie migrácie cez hranicu medzi Spojenými štátmi a Mexikom“, konštatuje rezolúcia č. 253.

(kongres usa, x, axios, fox news)

Minúta  |  

Poradca Kremľa obvinil NATO z plánov zriadiť námornú základňu v Azovskom mori

Poradca ruského prezidenta Vladimira Putina Nikolaj Patrušev obvinil Severoatlantickú alianciu zo zámerov zriadiť si námornú vojenskú základňu v Azovskom mori. Moskva tieto plány podľa neho zmarila, nespresnil však, kedy k tomu malo dôjsť.

USA podľa Patruševa plánujú v bližšie neurčených krajinách na pobreží Čierneho mora vytvoriť logistické uzly na zrýchlenie dodávok zbraní pre Ukrajinu.

Bývalý tajomník Bezpečnostnej rady RF reagoval na dekrét o námornej bezpečnostnej stratégii Ukrajiny, ktorý nedávno podpísal prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa Zelenského tento dokument berie na zreteľ posuny v bezpečnostnej situácii a inovácie. „Je to moderná stratégia a budeme ju realizovať spolu s našimi partnermi,“ povedal pri podpise.

Patrušev reagoval na ukrajinskú stratégiu slovami, že obsiahnutím Azovského mora sa dostala „mimo reality“.

„O akých misiách a cvičeniach ukrajinského námorníctva v Azovskom mori môže byť reč, keď Azovské more je v súčasnosti de facto aj de jure vnútrozemským morom Ruska?“ pýtal sa.

NATO sa podľa neho usilovalo zabezpečiť si prítomnosť v prístavoch Azovského mora, pretože pred desiatimi rokmi stroskotali plány Aliancie vytvoriť si námornú základňu v Sevastopole a „premeniť Krymský polostrov na miesto trvalého rozmiestnenia amerických vojsk a spojeneckých síl Washingtonu“.

Ukrajinské námorné sily ešte v stredu informovali, že Rusko v reakcii na ukrajinské útoky stiahlo z Azovského mora všetky svoje bojové lode. Toto vyhlásenie nebolo možné nezávisle overiť.

(tass, reuters, tasr)

Minúta  |  

Ďalšiu debatu prezidentov USA by mohla hostiť Fox News

Spoločnosť Fox News Media ponúkla kampaňovým výborom republikánskeho nominanta Donalda Trumpa a demokratickej de facto kandidátky a viceprezidentky Kamaly Harrisovej usporiadanie debaty v podobnom formáte, aký usporiadala 27. júna stanica CNN.

Debatu naplánovali ešte Trump s prezidentom Joeom Bidenom, pričom ich kampane sa zhodli na tom, že hostiť ju má televízia ABC 10. septembra.

Po odstúpení Bidena z predvolebného súboja však Trump údajne povedal, že podmienky, na ktorých sa s Bidenom dohodli, sa nevzťahujú na Harrisovú. Namiesto ABC teda navrhol republikánom naklonenú televíziu Fox News.

Fox News Media navrhla obom stranám ako dátum 17. september, kedy by v Pensylvánii debatu viedli moderátori Bret Baier a Martha MacCallumová. Stanica zároveň uviedla, že je otvorená zmene dátumu a miesta konania, ako i diskusii o ďalších náležitostiach, ako napríklad živé publikum – ktoré debata na CNN nemala.

Trump v konferenčnom hovore s novinármi údajne tiež povedal, že by bol ochotný debatovať s Harrisovou viac ako raz.

Trumpova a Harrisovej kampaň na ponuku Foxu zatiaľ nereagovali, uviedla televízia.

(forbes)

Minúta  |  

Skupina G7 pracuje na pôžičke 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu z ruských aktív

Skupina siedmich hospodársky najvyspelejších štátov sveta má do októbra uzavrieť rámcovú dohodu o pôžičke 50 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ktorá bude krytá zmrazenými ruskými aktívami. Informoval o tom eurokomisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Vo vzťahu k technickým a právnym aspektom pôžičky sa podarilo dosiahnuť značný pokrok, povedal Gentiloni na okraj stretnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny najväčších svetových ekonomík v Riu de Janeiro.

„Práve včera sme mali stretnutie zamerané na túto mimoriadnu pôžičku pre Ukrajinu,“ uviedol eurokomisár s odkazom na stretnutie ministrov financií G7, ktoré predchádzalo štvrtkovému zasadnutiu skupiny G20 v oblasti financií.

„Som presvedčený, že sa nám to podarí do októbra. Pod októbrom myslím rámcový plán. Potom, samozrejme, sa treba do konca roka obrátiť na trhy,“ dodal Gentiloni.

Lídri Group of Seven sa v júni dohodli, že budúce výnosy z ruských aktív použijú na financovanie úverov pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd dolárov. Moskva označila tento krok za nezákonný a zúčastnené štáty obvinila z podkopávania stability medzinárodného finančného systému.

V súvislosti s využitím zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny došlo „k značnému pokroku“

Mohlo by Vás zaujímať V súvislosti s využitím zmrazených ruských aktív na financovanie Ukrajiny došlo „k značnému pokroku“

(reuters, tasr)

Minúta  |  

Ukrajinská polícia zadržala podozrivého v prípade vraždy nacionalistky Farionovej

Polícia v meste Dnipro zadržala 18-ročného Viačeslava Zinčenka, ktorý mal minulý piatok postreliť do hlavy bývalú ukrajinskú poslankyňu a jazykovedkyňu Irynu Farionovú (60).

Farionová sa ako poslankyňa krajne pravicovej strany Svoboda stala známou svojimi protiruskými vyjadreniami i kontroverznými kampaňami na ochranu ukrajinčiny. Strelec v meste Ľvov na západe Ukrajiny ju postrelil do hlavy počas cesty za jej dcérou.

Ukrajinskú nacionalistickú expolitičku Irinu Farionovú postrelil neznámy útočník

Mohlo by Vás zaujímať Ukrajinskú nacionalistickú expolitičku Irinu Farionovú postrelil neznámy útočník

„Zadržaný bol 18-ročný chlapec,“ uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram s tým, že v prípade prebieha ďalšie vyšetrovanie. S vývojom situácie ho podľa jeho slov oboznámil minister vnútra Ihor Klymenko.

Minister oznámil, že Zinčenko si v rámci prípravy na vraždu prenajal najmenej tri byty.

„Vyšetrovanie sa momentálne prikláňa k tomu, že strelec je jediným páchateľom,“ napísal Klymenko taktiež na Telegrame. Dodal, že zaistené dôkazy sú dostatočné na to, aby sa dalo konštatovať, že strelcom je práve zadržaný mladík. Zároveň však naznačil, že na plánovaní vraždy sa mohli podieľať aj ďalšie osoby.

Ako motívy sa podľa jeho slov momentálne preverujú Farionovej politická a verejná činnosť, ako aj osobná nevraživosť, ktorú voči nej mohol páchateľ pociťovať.

Ukrajinský portál Slidstvo informoval, že Zinčenko hral od roku 2023 za futbalový oddiel Dnipro v miestnej mládežníckej športovej škole a mesiacpred vraždou Farionovej sa zúčastnil turnaja Pulse ako člen tímu juniorov.

(afp, reuters, slidstvo, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.