Náboženskú samosprávu podobnú Vatikánu by riadila odnož mystických súfíov známa ako bektaši. Tí sú nielen v Albánsku známi podporou „náboženskej harmónie a dialógu“, vysvetľuje agentúra AFP.
Premiér balkánskeho štátu Edi Rama počas Valného zhromaždenia OSN v New Yorku prisľúbil, že náboženská enkláva bude slúžiť ako „politický domov“ pre štvrtú najväčšiu náboženskú skupinu – po sunnitských moslimoch, pravoslávnych kresťanoch a katolíkoch.
Rád vznikol v 13. storočí v Osmanskej ríši a je považovaný za tolerantnú, mystickú vetvu islamu, ktorá je otvorená iným náboženstvám a filozofiám. Niektorí z jej najvýznamnejších vodcov sa presídlili do Albánska po tom, ako ich začiatkom 20. storočia zakázal v Turecku zakladateľ moderného Turecka a jeho prvý prezident Mustafa Kemal Atatürk. V súčasnosti tvoria desať percent populácie.
„Našou inšpiráciou je podporiť transformáciu svetového centra Bektašija v Tirane na suverénny štát, nové centrum umiernenosti, tolerancie a mierového spolužitia, povedal Rama v nedeľu v New Yorku.
„Zvrchovanosť rádu Bektašija je dôležitým krokom k posilneniu hodnôt inklúzie, náboženskej harmónie a dialógu v čoraz viac rozdelenom svete,“ uviedol rád vo svojom vyhlásení v reakcii na rozhodnutie o vytvorení mikroštátu.
Občianstvo nového štátu, ktorý budem mať rozlohu približne desať hektárov, bude obmedzené na príslušníkov duchovenstva a osoby zaoberajúce sa štátnou správou. Na čele jeho vlády bude líder bektašov a rada, ktorá bude dohliadať na jej náboženské a administratívne pôsobenie.
(tasr)