Preskočiť na obsah
  |  

Lavrov: Macronov plán rozšírenia jadrového arzenálu je pre nás hrozbou

Rusko považuje vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o rozšírení jadrového arzenálu do iných európskych krajín za „hrozbu“. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Pokiaľ nás vidí ako hrozbu a zvolá stretnutie náčelníkov generálnych štábov štátov Európy a Veľkej Británie s tým, že je potrebné použiť jadrové zbrane proti Rusku, určite to pre nás hrozba je,“ skonštatoval Lavrov.

Francúzi sa podľa neho oprávnene obávajú zmeny postoja Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa k vojne na Ukrajine.

Minister prirovnal Macrona k Hitlerovi a Napoleonovi, ktorí ale na rozdiel od súčasného francúzskeho prezidenta otvorene priznali cieľ dobyť Rusko.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Macronovu reč ako extrémne kontroverznú a Francúzsko obvinil, že chce, aby vojna pokračovala.

(tasr, juh)

  |  

Orbán: Maďarsko a Francúzsko odmietajú premenu EÚ na superštát

Maďarský premiér Viktor Orbán po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži zdôraznil, že obe krajiny odmietajú snahy o premenu Európskej únie na superštát.

„Tak ako Francúzi, aj Maďari sú vlastencami, ktorí svoju nezávislosť a suverenitu nechcú podriaďovať nikomu, ani Bruselu,“ vyhlásil Orbán.

Vyzdvihol dobré vzťahy medzi Maďarskom a Francúzskom a očakáva, že Francúzsko zostane v krajine serióznym investorom.

Pred schôdzkou v Paríži uviedol, že sa chce dozvedieť, „prečo by mali byť postoje Francúzska a ďalších krajín, ktoré podľa neho podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine, rozumné.“ Z rokovania však nevzišiel žiadny mediálny výstup.

Vo štvrtok ráno sa Orbán stretol aj s líderkou francúzskej krajnej pravice Marine Le Penovou, no bližšie informácie o tomto stretnutí neboli zverejnené.

(tasr)

  |  

Nový bratislavský Istropolis ponúkne spoločenskú halu, bývanie aj zeleň

Developerská spoločnosť Immocap a hlavné mesto Bratislava podpísali memorandum o spolupráci na projekte nového Istropolisu na Trnavskom mýte. Hlavným cieľom je vybudovanie moderného kultúrno-spoločenského priestoru.

Projekt reflektuje aj strategické plány mesta v oblasti adaptácie na klimatické zmeny a revitalizácie brownfieldov.

Podobu novej haly ovplyvnil prieskum BKIS z roku 2022 medzi organizátormi podujatí, ktorý potvrdil správne nastavenie kapacity aj priestory pre kultúrne a komerčné podujatia. Ako vzor slúžil Fórum Karlín v Prahe.

Do Bratislavy má projekt priniesť okrem dlho očakávanej kultúrno-spoločenskej haly aj bývanie a kancelárie. Zahŕňa kultúrno-spoločenskú halu pre 3000 ľudí, päť rezidenčných a tri kancelárske budovy, 25 000 metrov štvorcových verejných priestranstiev a 7500 metrov štvorcových zelene.

S výstavbou chcú začať v lete. Prvé tri budovy plánujú dokončiť o 2,5 roka. Súčasťou prvej fázy výstavby má byť aj kultúrno-spoločenská sála s dokončením do konca 2029.

(tasr, juh)

  |  

Gašpar dúfa v otvorenie parlamentu koalíciou. Rokuje sa aj s migaľovcami

Po tom, ako sa z poslanca Rudolfa Huliaka (nezaradený) stal minister športu, má začať uplatňovať mandát jeho náhradník - Miroslav Radačovský. Ten musí zložiť v parlamente sľub na schôdzi, ktorú však je možné otvoriť len za prítomnosti 76 poslancov. Koalícia ich má aktuálne 75.

Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer) sa domnieva, že otvorenie schôdze bude zabezpečené. "Je na to istý spôsob, ale ja ho nebudem teraz otvárať," skonštatoval.

Ráta však s podporou zo strany nezaradených poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorých vylúčili z Hlasu, aj od poslanca Hlasu Jána Ferenčáka, ktorý mal tiež viaceré výhrady k vládnej koalícii.

Ferenčák vo štvrtok podľa Denníka N potvrdil rokovania s predstaviteľmi vlády a ambíciu zachovať podporu "vládnej 79-ky". Situáciu chcú vyriešiť do riadnej parlamentnej schôdze koncom marca.

(tars, max)

  |  

Sýrska ekonomika bojuje s nedostatkom hotovosti, s peniazmi jej pomáha Rusko

Sýria dostala novú zásielku miestnej meny vytlačenej v Rusku, pričom ďalšie dodávky sa očakávajú. Hotovosť dorazila na letisko v Damasku a previezli ju do centrálnej banky. Sýria začala Rusku platiť za tlač meny počas občianskej vojny po ukončení zmluvy s rakúskou tlačiarňou v dôsledku sankcií.

Rusko podporovalo Bašára al-Asada, po jeho páde v decembri si však zachovalo vzťahy s Damaskom. Noví vládcovia čelia ekonomickej kríze spôsobenej nedostatkom meny a meškaním ruských dodávok. Sýrskym podnikateľom sťažuje situáciu aj lacný dovoz.

Mena na čiernom trhu posilnila, pričom sa obchoduje za 10-tisíc libier za dolár oproti oficiálnym 13-tisícom. Guvernérka centrálnej banky sa snaží obmedziť tlač peňazí, keďže devízové rezervy Sýrie klesli na 200 miliónov dolárov oproti 18,5 miliardy v roku 2010.

(reuters, juh)

  |  

Letecký inžinier Artur Gevorkyan je EY Podnikateľom roka 2024 na Slovensku

Titul EY Podnikateľ roka 2024 SR získal Artur Gevorkyan, zakladateľ spoločnosti Gevorkyan. EY Technologickým podnikateľom roka sa stali Andrea Basilová a Martin Basila zo Sensoneo, EY Začínajúcim podnikateľom roka Martin Švenk z PUELLAvone. O výsledkoch informovala spoločnosť EY.

Víťazov vybrali z 27 finalistov, ktorí postúpili z viac ako 200 nominácií. Porota hodnotila podnikateľský duch, inovácie, čestnosť, finančné výsledky a strategickú orientáciu.

Gevorkyan, pôvodom vojenský letecký inžinier, emigroval v roku 1991 z Arménska. Po podnikateľských začiatkoch na Ukrajine sa v roku 1996 usadil na Slovensku, kde v Banskej Bystrici založil firmu, ktorá patrí k lídrom v práškovej metalurgii.

Víťaz bude reprezentovať Slovensko na svetovom finále v Monte Carle. Vedúci partner EY Marián Bíž verí, že Gevorkyanov príbeh osloví aj medzinárodnú porotu.

(tasr)