Najedzte sa ako Matúš Čák

TRENČÍN – Čo mal na tanieri Matúš Čák a čo jedli jeho poddaní? Podobné otázky sa pýtala aj Júlia Spustová a napísala knihu o kuchyni v Trenčianskej stolici.

Kniha Varená a pečená história Trenčianskej stolice berie čitateľa spolu s jeho chuťovými pohárikmi do dávnych čias. Júlia Spustová približovala dobovú kuchyňu verejnosti už dlhé roky. Je bývalou učiteľkou dejepisu a zároveň aj členkou Skupiny historického šermu Wagus. 

Ako chutí minulosť

Spustová sa v knihe zamerala na gastronómiu starovekých Rimanov, ktorí vytesali nápis na trenčianskej hradnej skale. „Nie je to kuchyňa pre honosné hostiny v Ríme. Zamerala som sa na to, čo asi títo vojaci jedli a ako to pripravili.”

Okrem potravín, ako obilie, hrach, olivy, cesnak, cibuľa či mäso v sudoch zaliate medom, patrila podľa nej do špeciálnych zásob Rimanov rybia omáčka garum. „Pripravovala sa z rôznych druhov morských rýb, ktoré sa nechali tri mesiace kvasiť na slnku,” približuje Spustová v knihe.

V časoch Matúša Čáka pilierom stravy bola kapusta. Stala sa hlavnou zložkou potravy, a to hlavne v zimnom období. Ľahko sa konzervovala kysnutím a tiež sa ľahko uskladňovala. 

Z mäsa hradní páni jedli diviaky, bažanty, veveričky, bobry, pávy alebo labute. Obyčajní ľudia, ktorí žili pod hradom, mali skôr kura alebo hus, vo všeobecnosti bola obľúbená bravčovina.

Jedným zo stredovekých receptov boli anízové koláčiky zvané brigidini. Ako prezrádza Spustová, boli tiež obľúbenou pochúťkou Leonarda da Vinciho. „V pamätiach o Leonardovi da Vincim sa zachovalo, že ich musel mať dokonca na raňajky každý deň.”