Na Vyšehrad pália z Prahy

Dnes uplynulo už sedem dní, počas ktorých z novej českej vlády neprišla žiadna korekcia. Respektíve boli zrovnané rady po výzve bývalého prezidenta Václava Klausa, aby Pekarová-Adamová rezignovala. Tí koaliční predstavitelia, ktorých sa podarilo prinútiť k výroku, sa postavili za predsedníčku dolnej snemovne proti Václavovi Klausovi.

Po tých niekoľkých dňoch, kto chce, už tuší, že predsedníčka snemovne zle interpretovala odkaz, ktorý v rozhovore s prezidentom Kazachstanu vybavil maďarský minister zahraničia. Orbán prostredníctvom svojho ministra vyjadril ľútosť nad krviprelievaním. Zostáva teoretická možnosť, že Pekarová-Adamová je oveľa lepšie informovaná ako zvyšok republiky, my ostatní nevieme, nakoľko boli protesty v Kazachstane mierové demonštrácie rozstrieľané armádou nedemokratického režimu (o povahe režimu niet pochýb) a nakoľko to bol od začiatku súboj dvoch ozbrojených skupín. Je to otvorené.

Skúsenosti z rebélií posledného desaťročia – v Sýrii (mesto Dar’á), v Líbyi (iniciátor zmeny režimu David Cameron neskôr priznal, že správy o masakroch civilného obyvateľstva v Benghází boli nadsadené) a koniec koncov aj na Ukrajine (nevyšetrilo sa, kto začal paľbu na demonštrantov na Majdane 20. februára, zo striech budov v rôznych chvíľach zabíjali protivládni i vládni ostreľovači) – nabáda k opatrnosti.

Ale ide tu o Kazachstan alebo o streľbu na povolený terč Orbána? Streľba na Orbána je nielen povolená, je dokonca rada videná úniovým establišmentom a veľkými médiami vrátane tých českých. Mieri sa na ešte druhý, väčší terč za Orbánom, na Vyšehradskú štvorku. A tu to definitívne prestáva byť „pěna dní“.

V4 nie je zázračné zoskupenie, ktorého všetci štyria členovia sú z rovnakého cesta a majú širokú zhodu záujmov. Napriek tomu je to pokus o protiváhu Nemecku a Francúzsku, tomuto domnelému dvojdirektóriu Európskej únie. Napospol každý český diplomat alebo politik, ktorý sa niekedy ocitol v silovom poli tvorenom nemecko-francúzskym motorom na jednej a V4 na druhej strane, vám súkromne potvrdí, že typická vláda západnej Európy, špeciálne tá nemecká, nevidí Vyšehrad rada. Nemci považujú tieto štáty za svoje zázemie, ktoré má s nimi súznieť, z ktorého nemajú vychádzať reakcionárske škreky. Odtiaľ vychádza tá zvláštna posadnutosť nielen justičnou reformou v Poľsku a v Maďarsku, ale aj médiami, starosťou o sexuálne menšiny a právom neziskových organizácií zasväcovať malých Maďarov do náuky o zmene pohlavia. Markétu Pekarovú-Adamovú nikdy neznepokojoval stav verejnoprávnych médií v Nemecku (oficiózny) ani vplyv politikov na vymenovanie sudcov (na spolkových súdoch stopercentný, a teda silnejší ako v Poľsku po reforme, u nižších, naopak, slabší ako v Poľsku po reforme).

Jeden maďarský diplomat sa chvíľku po českých voľbách na jeseň privátne desil, že české ministerstvo zahraničia obsadia Piráti s predsudkami. To sa stalo. Ministrom pre Európu sa stal nominant STAN Mikuláš Bek, ktorý v jednom z prvých rozhovorov dal najavo dištanciu od Budapešti a Varšavy. Teraz Pekarová-Adamová.

Skutočnosť je taká, že Vyšehrad z piatich koaličných strán štyri nechcú a tá najväčšia ho azda väčšinovo ešte obhajuje, ale má predsedu a premiéra, ktorý mlčí. Politici ODS mlčali aj vlani v lete, keď Európska komisia napadla Budapešť pre zákon o sexuálnej výchove, pretože nechceli strety v koalícii Spolu. Medzitým je Spolu vo vláde a nekončiace povyšovanie sa nad vyšehradskými spojencami začína naberať na váhe. Zahraničnú politiku a inštinkty ODS dnes obhajuje podpredseda, ale fakticky libero Alexander Vondra. (Ten mimochodom po tweete Pekarovej-Adamovej v ČT povedal, že vnútropolitické útoky na Vyšehrad sú inšpirované zo zahraničia.) Situácia zrejme dozrela do stavu, keď by sa mal – tak či onak – vyjadriť premiér Petr Fiala.

Text vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.