Ruský stratég: Štáty s infraštruktúrou NATO sa stávajú možným cieľom nášho útoku

Musím začať horúcou novinkou. Americké tajné služby vraj zistili, že Rusko chystá nejaké falošné video s mŕtvymi civilistami na povstaleckých územiach, zrejme po ukrajinskom nálete. Vraj to video má poslúžiť ako zámienka na inváziu na Ukrajinu. Britská ministerka obrany Liz Trussová v tejto súvislosti hovorí priamo o šokujúcich dôkazoch.

Keby som mal radiť ruskej vláde, ako sa v podobných prípadoch správať, radil by som jej, nech každú takúto správu ihneď odmietne ako lož. Niekedy sa síce spätne môže to či ono ukázať ako čiastočne pravdivé, ale prevažná väčšina toho, čo posledné roky vychádza od našich náprotivkov na Západe, sú čisté klamstvá. Niekoľko rokov proti nám vedú propagandistickú vojnu za účelom destabilizácie Ruska. Ja osobne sa o také odhalenia nezaujímam. Hoci chápem, že pre vás musí byť ťažké pochopiť, čo presne sa deje.

Prečo myslíte, že proti vám Západ vedie propagandistickú vojnu? Aký by mala účel?

Posledných zhruba pätnásť rokov Západ rýchlo stráca pozície vo svete. Ešte v 80. rokoch mal vo svete dosť ťažké postavenie, potom sa rozpadol Sovietsky zväz. Z viacerých dôvodov, ale nasledujúcich asi pätnásť rokov to Západu dávalo príležitosť cítiť sa ako víťaz. Potom sa ale svet začal vracať do normálu. Západ stráca, a to zúfalo rýchlo. Pochopiteľne také poníženie ťažko vstrebáva. Nás pocity poníženého Západu až tak veľmi nezaujímajú, my chceme férový medzinárodný systém.

Proti komu, na akých presne frontoch Západ stráca? Myslíte Afganistan, Irak a podobne, prípadne ešte niečo väčšie?

Myslím to nielen geopoliticky, hovorím aj o morálnej degradácii. Západ stráca na každej úrovni. Vrátane našich priateľov v Európskej únii, aj tá zjavne nastúpila na dráhu úpadku. Ale je to na vás, ako si s tým vývojom poradíte.

Aký cieľ teraz sleduje Rusko v ukrajinskej kríze? U nás sa predpokladá, že si Ukrajinu chcete podrobiť.

My si myslíme, že NATO je – teda nie, že si to myslíme, NATO je agresívny spolok. Má históriu agresívnych vojen, ktorá začína rokom 1999 a prepadnutím Juhoslávie. Neskôr armády členských štátov NATO podnikli inváziu do Iraku, výsledkom sú stovky a stovky tisíc mŕtvych. A potom je tu agresia voči Líbyi. Počas studenej vojny bolo NATO obranným spoločenstvom, dnes je agresívnym spolkom s kriminálnou históriou. Dnes je NATO hlavným zdrojom konfrontácie v Európe. Je ako choroba. Chceli by sme túto chorobu liečiť, kým zachváti Európu.

Európu, alebo bývalé republiky Sovietskeho zväzu?

Európu. Samozrejme. Je to rakovina Európy.

Takže vy aj nás chcete zachrániť pred rakovinou?

Nejdeme zachrániť vás. Vás sme zachránili pred Hitlerom. Zachránili sme Európu pred Napoleonom, s veľkými nákladmi a, samozrejme, v koalícii s ďalšími štátmi. Zachránili sme Európu niekoľkokrát. Dnes sa staráme o náš vlastný záujem. Avšak prospech z toho bude azda mať celá Európa.

A o čo presne sa usilujete teraz, prečo je blízko ukrajinskej hranice cez stotisíc ruských vojakov?

Sú tam z dvoch dôvodov. Jednak aby sme odradili ukrajinský režim pred pokusom zaútočiť na Donbas [v časti ukrajinského Donbasu existujú od roku 2014 dve separatistické republiky, Donecká a Luhanská, celkovo v nich žije vyše troch miliónov ľudí, pozn. red.]. Tento útok by so všetkou pravdepodobnosťou viedol k zničeniu toho, čo zostalo z ukrajinského štátu. Ale my tam žiadnu vojnu nechceme a nepotrebujeme. Po druhé, prítomnosťou našich vojakov tlačíme na našich západných partnerov, aby sa im vrátil rozum a aby spolu s nami začali seriózne budovať taký systém bezpečnosti v Európe, ktorý bude férový a životaschopný.

A nemôže vláda v Kyjeve vo vašich jednotkách pri hraniciach vidieť pre seba hrozbu?

Asi ste si všimli, že v nich nevidia takú hrozbu ako niektorí ľudia vo Washingtone. Ako hovorím, naše sily sú tam na odstrašenie, nie na útok. Kyjev je v tejto hre bábka. Tie opatrenia sú namierené inam. Už som hovoril, že NATO je rakovina. Musíme zastaviť jej šírenie.

Kremeľ v decembri zaslal Spojeným štátom a vedeniu NATO súbor požiadaviek. Mňa ako Čecha v ňom zarazila požiadavka, aby NATO svoju vojenskú infraštruktúru stiahlo na úroveň roku 1997, teda pred prvú vlnu rozšírenia.

Pokiaľ viem, v Českej republike žiadne základne NATO nemáte, takže vás takáto požiadavka absolútne nemusí znepokojovať. A napriek tomu česká vláda posiela na Ukrajinu zbrane, čo mi pripomenulo historický fakt, že české krajiny boli jedným z hlavných výrobcov zbraní pre nacistické Nemecko.

S tým rozdielom, že zatiaľ čo dnes sú tie dodávky dobrovoľné, počas druhej svetovej vojny boli vynútené.

Isteže, tiež nikoho neobviňujem. Pamätáme si aj to, že nemecká armáda bola pri útoku na Sovietsky zväz posilnená jednotkami z tucta európskych krajín a že vy ste medzi nimi neboli. Československo bolo okupované, predtým zradené. Proti nemeckej okupácii ste však nebojovali. Musím povedať, že aj dnes je vlastne Česká republika obeťou situácie. NATO nie je schopné prežiť bez konfrontácie. Vy ste sa vstupom do NATO stali súčasťou systému, ktorý spôsobuje rakovinu v Európe. Otázka je, či chcete podporovať šírenie choroby, alebo či ju chcete zastaviť.

Česká republika do NATO vstupovala práve pre Rusko.

Ach áno, národy sa dopúšťajú chýb. Aj my sme sa, samozrejme, dopustili veľkých omylov, nielen vy Česi. Musím tiež vašim čitateľom pripomenúť, že ste vstúpili do Aliancie vo chvíli, keď práve ešte prinajmenšom formálne bola obranným spoločenstvom. Medzitým sa z nej jednoznačne stal agresívny spolok. Ocitli ste sa jednoducho na zlom mieste, v zlej organizácii. My sme teraz oficiálne dali na stôl tieto požiadavky: už žiadne rozširovanie plus stiahnuť vojenskú infraštruktúru [myslené z krajín, ktoré pristúpili k NATO po skončení studenej vojny, pozn. red.]. Na českej pôde žiadna vojenská infraštruktúra NATO nie je, pokiaľ si dobre spomínam. Ale ak by ste nejakú aliančnú vojenskú infraštruktúru na vašom území inštalovali, stávate sa rovnako ako iné podobné krajiny cieľom potenciálneho vojenského útoku počas kríz, ako je táto.

Je to tak, že vám už v skutočnosti dnes nejde o to, že v NATO sú Poľsko, Maďarsko, Česká republika a ďalšie, ale že vás irituje predstava Ukrajiny v NATO?

Keby sa Ukrajina stala členom NATO, celkom racionálne predpokladám veľkú vojnu na európskej pôde. Už len zámer rozšíriť NATO východným smerom bol a je hlavným zdrojom vojenského napätia v Európe vrátane súčasnej krízy, ktorú sa, dúfajme, podarí rozptýliť. Členstvo Ukrajiny v NATO je pre nás jednoducho nestráviteľné.

Prečo?

Pretože by sa zbraňové systémy NATO ocitli príliš blízko Moskve. A pretože zo skúseností už vieme, čo sa stane novým členom Aliancie. Nové členské štáty sa po vstupe do NATO stávajú automaticky nepriateľskými k Rusku. Stali sa totiž členmi Aliancie, ktorú drží pohromade nepriateľstvo voči nám. Takže tomu chceme zabrániť. Ale Ukrajina sa členom NATO nikdy nestane, dúfame, že to ako naši susedia sami pochopia. A snáď Ukrajina pochopí aj to, že Severoatlantická aliancia je zdrojom nepriateľstva a nebezpečenstva vojny v Európe.

Mimochodom, stavil by som sa, že vaši čitatelia nevedia, že známy článok 5 Severoatlantickej zmluvy [zakladajúca zmluva NATO, článok 5 konštatuje, že ozbrojený útok proti členskej krajine v Európe alebo v Severnej Amerike „bude považovaný za útok proti všetkým“ členským krajinám, pozn. red.] nedáva žiadnu automatickú záruku pomoci. Je to fake. A mali by ste vedieť aj to, že USA za žiadnych podmienok nepôjdu v Európe do vojny proti inej jadrovej mocnosti. Áno, druh konfliktu, ktorý máme teraz, vytvára nepriateľstvo, napätie, poskytuje istý komfort niektorým silám v Európe a hlavne Američanom dáva možnosť Európu kontrolovať. Mimochodom, Rusko a Európa medzi sebou nemajú žiadny spor, žiadne veľké protichodné záujmy – s výnimkou rozširovania NATO na východ.

A čo podľa vás s Ukrajinou zamýšľa Amerika? Pokiaľ hovoríte, že Amerika by za Ukrajinu nebojovala, prečo sa tak angažuje v jej prospech?

Spojené štáty presadili, aby v roku 2008 NATO Ukrajine otvorilo dvere. To je nespochybniteľný fakt. Prezident Putin už približne pred pätnástimi rokmi vyhlásil – a podľa mňa to myslel úplne vážne –, že ak niekedy Ukrajina vstúpi do NATO, žiadna Ukrajina nebude. Nanešťastie ten štát kolabuje aj bez vstupu do NATO, vinou svojho totálne skorumpovaného a ​​neefektívneho režimu.

Na čo Ukrajinci namietnu, že za veľkú časť ich mizérie môže Rusko svojou podporou separatistov na východe krajiny.

K Ukrajincom prechovávame veľké sympatie. Bohužiaľ, spadli do veľmi hlbokej diery.

Ešte sme sa nedostali k tomu, ako veľmi Amerike leží osud Ukrajiny na srdci.

Američania chcú bojovať do posledného Ukrajinca, inak o nich nemajú žiadny záujem. Používajú Ukrajinu pre vlastnú geopolitickú hru. Nebudú za Ukrajinu nikdy bojovať. Mimochodom, rovnako ako by nebojovali ani za vás. My na Ukrajinu nezaútočíme, pokiaľ však nepôjdu cez čiaru. Nemáme záujem s nimi bojovať, je to bratský národ, momentálne používaný proti nám ako potrava pre delá. Preto aj tlak, ktorý teraz Rusko vyvíja – a je to len začiatok –, nie je v skutočnosti tlak na Kyjev, pretože to by bol tlak na bábku. My vyvíjame tlak na bábkarov.

Keď teraz necháme bokom geopolitiku, aký majú Rusi vzťah k Ukrajincom? Raz mi váš slávny spisovateľ Viktor Jerofejev hovoril, ako za sovietskych čias ktosi do Moskvy priviezol Eugena Onegina v ukrajinčine, ľudia si z toho predčítali a smiali sa tomu komickému jazyku. Spomínal to ako príklad ruského pohľadu cez prsty na Ukrajincov.

Ukrajinský národ v histórii veľmi vytrpel. Ukrajinci žijú na pláňach, opakovane ich zaberali Poliaci, Turci, Maďari, všetky možné stepné kmene. Prešli si veľmi ťažkými časmi, ale pre nás sú to bratia. Keď sa potom spojili s Rusmi, boli zabezpečení. Samozrejme, že aj potom, počas invázií zo Západu, trpeli. A pokiaľ si z nich priatelia Viktora Jerofejeva uťahovali, sú podľa mňa nechutní. Ja som v prekladoch do ruštiny čítal množstvo ukrajinských básnikov, mám ukrajinskú literatúru rád. Pokiaľ toto hovorí Viktor, prípadne ak sa takto správali jeho priatelia, ukazuje to, že v ruskom literárnom prostredí sú nechutné elementy.

Nehovoril to o sebe.

Asi by mal vymeniť svojich priateľov.

Ste dva odlišné národy alebo existenciu ukrajinského národa považujete za historické nedorozumenie?

Sme rôzne národy, niečo ako Česi a Slováci. Sme odlišní, ale máme rovnaký historický základ. Pre mňa sú to bratia.

Nemajú Ukrajinci, prinajmenšom tá časť, ktorá teraz krajine vládne, historické dôvody pre obavy z Ruska? Hladomor za Stalina…

Bohužiaľ sa súčasné ukrajinské elity – ony to teda žiadne elity nie sú, nechajme to teraz bokom – pokúšajú stavať ukrajinskú identitu na protiruskom základe. Hladomor bol ohromná tragédia, ale na iných miestach Sovietskeho zväzu, v Rusku, v Kazachstane aj inde, si vyžiadal viac obetí ako na Ukrajine. Iste, Ukrajinci trpeli tiež. Je to naša spoločná tragédia. Ak dnes ukrajinské elity líčia hladomor, ako keby bol namierený proti nim, mali by sme si najskôr pripomenúť aj to, že v určitých obdobiach tvorili sovietske elity z podstatnej časti Ukrajinci.

Ďalšou rovinou dnešnej krízy je energetická kríza Európy. Rusko je najväčším dodávateľom plynu do Európy. Čo hovoríte na názor, že dodávanie surovín používa na politické vydieranie?

Nepoužívame tú zbraň otvorene. Sme najspoľahlivejší zo všetkých dodávateľov plynu do Európy. Ale samozrejme, že Brusel tu presadzuje úplne neužitočnú politiku, ktorou mimochodom túto energetickú krízu sám vyvolal. Energetická politika presadzovaná Európskou komisiou je úplne chorá. Tie európske krajiny, ktoré nakupujú plyn z Ruska priamo, platia štyrikrát až šesťkrát menej, než za koľko sa dnes plyn predáva na spotovom trhu, čo je trh stvorený európskou byrokraciou.

Ako sa ako Rus pozeráte na európsky Green New Deal? Klimatická politika v Európe predsa len zvyšuje našu závislosť na vás.

To je dosť zložitá otázka. Moderné spoločnosti excesívne pôsobia na prírodu. Moderný kapitalizmus stojí a padá s nekonečnou spotrebou. Ja v ochrane prírody vidím priestor na spoluprácu. Všetci musíme používať energie efektívnejšie. Iná vec je, ak sa európski byrokrati budú pokúšať uplatňovať zelený teror proti krajinám importujúcim do Európy tovar, ktorý má z pohľadu úniových byrokratov vysokú uhlíkovú stopu. Mali by si uvedomiť, že tým vyvolajú odvetné clá, ktoré nakoniec zničia to, čo z európskeho priemyslu ešte zostáva. Ale že musíme spoločne pracovať pre klímu, o tom niet sporu.

Takže Greta Thunbergová nie je vaša agentka, nemeckí Zelení nie sú na ruskej výplatnej páske?

Niekedy to tak vyzerá (smiech). Ale to by na naše tajné služby bolo príliš múdre.

https://standard.sk/41536/ako-ma-vyzerat-rusko-v-buducnosti-ziadna-periferia-zapadu-ale-sebavedoma-severna-eurazia/

Je okrem Nemecka nejaká sila, s ktorou Rusko v EÚ môže počítať?

Je mnoho rôznych síl. Položili sme na stôl požiadavky, o ktorých si myslíme, že sú férové. A tešíme sa na spoluprácu s Európou. V hospodárskej súťaži povedzme za desať, pätnásť rokov bude Rusko potrebovať zabezpečený a priateľský blok zo západu.

Ako by ste zrekapitulovali vývoj vzťahov Ruska a Západu za posledných desať, pätnásť rokov? Ako bod zvratu sa javí rok 2014, Majdan, Donbas, samozrejme, Krym. Niektorí dokonca tvrdia, že po Kryme sa už Rusku nedá veriť.

Rok 2014 bol až jednou z posledných kvapiek. Zlomové boli iné dáta: kolektívne znásilnenie Juhoslávie Severoatlantickou alianciou v roku 1999, potom keď Amerika odstúpila od zmluvy ABM [zmluva z roku 1972, obmedzovala systémy antibalistických rakiet pri použití voči jadrovým raketám; USA ju vypovedali v roku 2002, pozn. red.], čo bol krok na dosiahnutie jadrovej prevahy. V rokoch 2007, 2008 prišiel pokus dostať do NATO Ukrajinu a Gruzínsko. Nasledovala vlna negatívnej publicity, okolo roku 2012 už by ste v západných novinách nenašli snáď jediný pozitívny článok o Rusku. Animozita proti nám bola v tom čase už viac-menej dobudovaná. Rok 2014 bolo ďalšie, hoci nepriame miešanie sa na Ukrajine, po ktorom prišla naša veľmi priama akcia na Kryme. A sme pripravení na ďalšie takéto kroky, ak to bude potrebné, ak sa naši európski a západní priatelia nespamätajú.

Ste človek s množstvom priateľov a známych v Amerike, v Európe, všeobecne na Západe. Dotýka sa vás, keď zo západných médií počujete, za čím všetkým sú ruské machinácie: brexit, víťazstvo Donalda Trumpa v roku 2016, najnovšie – to som počul z kanadskej verejnoprávnej televízie – jazda kamiónov v takzvanom Konvoji slobody do Ottawy?

Sú to neuveriteľné veci. Západ má množstvo vlastných problémov, kolabuje pred očami a potrebuje nejakú výhovorku. To je hlavný dôvod hier proti Rusku.

Na druhej strane je otázka, či tej rusofóbii občas sami nepomáhate svojimi akciami, myslím ruskú armádu, ruské tajné služby. Naša kontrarozviedka vlani na jar prišla s tým, že dvaja ruskí agenti stoja za výbuchom jedného muničného skladu na našom území.

To je niečo také fantastické, že? Nemôžem o tom špekulovať, vďakabohu, nie som z odboru. Ale ak sa vláda suverénneho štátu verejne zaoberá činnosťou cudzej tajnej služby, vypovedá to o úrovni tej vlády. Nám už je celá tá rusofóbia vlastne ľahostajná. Stojíme o dobré vzťahy s európskymi štátmi. A súčasne vidíme, kam svet smeruje. Dlho sme boli okrajová európska krajina, teraz sa stávame súčasťou veľkej Eurázie spolu s Čínou, Indiou, so štátmi juhovýchodnej Ázie. Ešte pred pätnástimi rokmi sa náš zahraničný obchod odohrával dominantne s Európou, dnes v ňom Európa netvorí tuším ani polovicu. V novom svetovom poriadku je evidentne na vzostupe Ázia. A my sme Eurázia. Nechceme utínať svoje európske korene. Hašek je u nás stále jedným z najobľúbenejších spisovateľov, Kundera je stále obľúbený autor každého ruského intelektuála.

Sám sa považujete za Európana alebo Eurázijčana?

Samozrejme, som Eurázijčan. Ale s hlbokými európskymi koreňmi, ktorých sa nemôžem vzdať a ktoré mám napriek súčasným problémom s našimi západnými bratmi.

Ako vidíte vývoj vzťahov so Západom za niekoľko rokov? Podarí sa prekonať túto krízu?

Verím, že nakoniec dospejeme k nejakej dohode, ktorá už bude obsahovať eurázijskú bezpečnostnú architektúru. Starý svetový poriadok už skolaboval, napospol chybami Západu. Aj keď my nesieme vinu za ten kolaps tiež. V 90. rokoch sme boli slabí, dôverčiví, naivní. Už nikdy viac.

SERGEJ KARAGANOV, 1952: Vyštudoval ekonómiu na Moskovskej štátnej univerzite a potom sovietsky Inštitút amerických a kanadských štúdií. Od konca 70. rokov do roku 2010 pôsobil v Akadémii vied. Od začiatku 90. rokov ako zahraničnopolitický expert zasadá či zasadal v rôznych politických grémiách – napríklad vo vedeckej poradnej skupine ministerstva zahraničia, za Borisa Jeľcina bol členom Prezidentskej rady, za Vladimira Putina (do roku 2013) poradcom prezidentovej administratívy. Založil a do roku 2017 riadil známy Valdajský klub. Publikuje v amerických aj európskych časopisoch, bol konzultantom UniCredit Group alebo Diskusného fóra Deutsche Bank AG. Od roku 2008 je dekanom Školy pre medzinárodnú ekonómiu a zahraničnú politiku na Národnej výskumnej univerzite v Moskve. Je ženatý, má jednu dcéru.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.