Sulík to prekombinoval. V jeho hre na reštart koalície sú dve chyby

Začneme tým, v čom sa Sulík nemýli. Áno, Matovič je vážny problém koalície. Jeho konfliktná nenávistná povaha a agresívne spôsoby oberajú o body všetky vládne strany – a vykrmujú opozíciu. Áno, Matovičove miliardové nápady nie sú kryté príjmami rozpočtu ani dohodami. A áno, takto chaoticky a sebadeštruktívne sa ďalej vládnuť nedá. Chce to zmenu.

Dôvody, prečo sú v SaS nervózni, sú celkom pochopiteľné. Matovič pri rozhodnutiach o miliarde eur obišiel vlastných ministrov aj partnerov a spojil sa s opozičnými poslancami. Konkrétne s extrémistami. Súbežne s tým intenzívne (denne) urážal koaličného partnera a odkazoval mu, že s jeho výhradami – s výhradami k použitiu miliardy eur – nemieni strácať čas.

Ostávať v koalícii, v ktorej sa nerešpektujú dohody, pravidlá a základné postupy, bolo už pre SaS neúnosné.

A tiež neprezieravé. Ak by sa takto pokračovalo ďalšie dva roky, verejná podpora vládnych strán by ďalej padala. A sila opozičných strán by ďalej rástla. Zákonite.

Sulík bol pod tlakom vlastnej strany, aby urobil silné gesto. No najlepšie tak, aby SaS neprišla o moc.

Vo výsledku to však v SaS prekombinovali. S dvoma chybami, ktoré sú priamo vo východiskách údajného riešenia.

Prvou chybou je rozpor v princípoch politiky SaS. Ak platí, že Matovič je hlavný problém koalície, potom je úsmevné žiadať novú koalíciu s Obyčajnými. A s ich lídrom Matovičom.

Už v marci 2021 bolo zrejmé, že sťahovanie Matoviča z pozície premiéra na ministra financií veľa nevyrieši. Problémy sa ďalej prehlbovali. A nanovo vybuchli v júni 2022.

To isté by sa dalo očakávať aj v prípade, že Matovič by sa na pokyn SaS presťahoval z vlády do parlamentu. Kde by ďalej vystupoval ako líder najsilnejšej vládnej strany… Napokon, problém s presadením rodinných balíkov a kotlebovcami vznikol priamo v národnej rade.

Jednoducho: Sulík správne pomenoval problém. No veľké riešenie neponúkol. Za jeho ultimátami je len malé riešenie. SaS sa chce na jednej strane ohradiť proti Matovičovi, na druhej strane by rada ostala vo vláde. S Obyčajnými, ktorých vedie Igor Matovič.

Druhá chyba Sulíka je v politickej taktike a procedúre navrhovaného reštartu. SaS nijako neskrýva, že za spojenca považuje premiéra Hegera a Matoviča chce oblúkom obísť. Priamo premiéra žiada o prípravu nových dohôd, ktoré by vyradili z vlády Matoviča. Logika v takomto prípade napovedá, že SaS by mala žiadať rekonštrukciu vlády. Hegerovej vlády. Hoci aj s dodatkami ku koaličnej dohode a s novými politickými pravidlami.

To však SaS neurobila. Namiesto toho oznámila, že odstupuje od koaličnej dohody. Teda od spojenectva, na základe ktorého existuje Hegerova vláda. A do konca augusta žiada celkom novú koaličnú dohodu. Inak sa SaS porúča z vlády.

Takýto postup prinesie dva nevyhnutné následky. Prvým bude odchod Hegera do kúta. Nerokuje sa predsa o rekonštrukcii jeho vlády, ale o novej koaličnej dohode. Teda o straníckych dohodách, kde premiér nemá nijaké kompetencie.

Druhým nutným následkom bude nástup Matoviča. A posilnenie jeho pozície počas rokovaní o novej koaličnej dohode. On je predsa líder Obyčajných. A partner SaS pre rokovania na úrovni strán. Hegerov čas príde – ak vôbec – až po prípadnom vyrokovaní novej koaličnej dohody na osi Matovič, Kollár, Sulík, Remišová. A po prípadnej dohode o politickom a personálnom rozdelení moci v koalícii a následne vo vláde.

Predstava Sulíka, že rokovania o novej koaličnej dohode povedie premiér (nie líder Obyčajných), je prudko naivná. A celkom mimo reality.

Slovom, SaS ide vypovedaním koaličnej dohody a stávkou na „silného Hegera“ do riskantnej hry, ktorá môže len ťažko priniesť schodné riešenie.

Už v piatok sme písali, že poctivé riešenia koaličnej krízy sú len dve. Prvým je odchod SaS z vlády a koalície. S vysvetlením, že s Matovičom ako koaličným partnerom sa už ďalej vládnuť nedá.

Druhým je prímerie a dohoda o pravidlách, za akých by koalícia mohla pokračovať. V takom prípade by však SaS musela rešpektovať Matoviča ako lídra Obyčajných. Bez prepálených ultimát, ktorými by ho ponižovala. A hnala do pozície, ktorá by bola pre Obyčajných celkom neúnosná. Matovič je ešte stále víťaz parlamentných volieb. S politickým mandátom, ktorý je násobne väčší než mandát Sulíka s Kolíkovou dokopy.

A bude to tak až do ďalších volieb.

Ak chce dovtedy Sulík nanovo rozdávať karty a vyskakovať, pokojne môže. No nie trikrát vyššie ako 6,22 centimetra.