NKÚ kontroloval vybrané projekty Bratislavy financované z eurofondov. Mesto má námietky

Predmetom kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) bolo napĺňanie strategických cieľov v oblasti dopravnej infraštruktúry, systém projektového riadenia či miera finančného zaťaženia.

lod-ba3 fb Ilustračná snímka. Foto: Slovenská plavba a prístavy - lodná osobná doprava/FB.

Išlo o projekty financované z eurofondov v rokoch 2020 až 2023, v ktorých NKÚ skonštatoval hneď niekoľko rizík. Výsledok kontroly zobralo vo štvrtok bratislavské mestské zastupiteľstvo na vedomie.

„Viaceré konštatovania sme namietali a nesúhlasili s nimi, lebo sme ich nepovažovali za korektné alebo vecne správne. Nie všetko bolo správne vysvetlené a interpretované zo strany NKÚ,“ uviedla zástupkyňa riaditeľa bratislavského magistrátu Jana Pauková.

V rámci kontroly NKÚ nezistil žiadne porušenia platnej legislatívy ani riadiacej či podpornej dokumentácie vzťahujúcej sa na implementáciu projektov. Skonštatoval takisto súlad cieľov kontrolovaných projektov.

Zároveň však poukázal na nehospodárne konanie v dôsledku nedostatočného projektového riadenia. Spomína napríklad „pripravenie sa o oprávnené výdavky“ z operačného programu. Identifikoval viaceré riziká, napríklad riziko 100-percentnej korekcie, neschopnosť spolufinancovania z vlastných zdrojov či riziko zvyšovania zadlženosti.

„Pri väčších projektoch môže prísť k nedostatkom, nezrovnalostiam, ktorým sa však snažíme predchádzať. Dajú sa riešiť,“ skonštatovala Pauková, nesúhlasiac s vyjadrením o nevyužití príležitosti pri európskych zdrojoch.

Poukázala na to, že kontrola vytiahla z daného obdobia len späťvzatie projektov, čo je podľa nej, z viacerých dôvodov, bežná záležitosť.

Hlavné mesto poukázalo aj na to, že v predchádzajúcom programovom období 2014 – 2020 s dobehom do roku 2023 čerpalo z Európskych štrukturálnych a investičných fondov viac ako 316 miliónov eur prostredníctvom približne 50 projektov.

Konštatovanie NKÚ sa podľa neho týka len šiestich projektov, ktoré boli späťvzaté počas obdobia 2018 až 2023. Z nich však dva projekty boli opätovne predložené a schválené, jeden projekt bol prehodnotený a nerealizovaný a jeden projekt je zaradený v zásobníku projektových zámerov pre aktuálne programové obdobie. Len dva neskôr realizovalo z vlastných zdrojov.

Nesúhlasí ani s niektorými uvedenými rizikami zaťaženia rozpočtu, odôvodňuje to napríklad aj tým, že nebolo konštatované porušenie zákona o verejnom obstarávaní, a teda na vymáhanie sumy neexistuje žiaden oprávnený dôvod.

Za výrok skresľujúci realitu považuje takisto magistrát riziko 100-percentnej korekcie, ktorú NKÚ identifikoval na projektoch niektorých trolejbusových tratí, s tvrdením NKÚ „absolútne nesúhlasí“. NKÚ rovnako poukazuje na rozpočtovanie nových úverov aj na ďalšie roky, s čím súvisí aj nárast miery zadlženia.

„Dlhová služba v roku 2024 oproti roku 2023 narastie až o 415,3 percenta,“ uvádza sa v správe NKÚ. Zároveň bolo identifikované riziko, že v prípade prekročenia dlhu nad 50, respektíve 60 percent z bežných príjmov obce sa dostáva hlavné mesto do insolventnosti, tým sa v rámci Programu Slovensko stáva neoprávneným žiadateľom. Magistrát deklaruje, že úverové zaťaženie mesta je pod 50 percentami a robí opatrenia a nastavuje rozpočet tak, aby uvedené zaťaženie naďalej klesalo. „Mesto neplánuje prekročiť prvé sankčné pásmo dlhovej služby. Sme v limitoch a zároveň pracujeme na tom, aby sme percento zadlženosti znižovali,“ ubezpečila Pauková.

Nesúhlasí ani s tvrdením, že by zadlženosť hlavného mesta bola „kamuflovaná“ tým, že by časť úverového zaťaženia presúval magistrát na nejaký mestský podnik, napríklad Dopravný podnik Bratislava. Správu z kontroly počas rozpravy kritizovali niektorí mestskí poslanci.

Poslanec Martin Winkler spomenul „machinácie s rozpočtom“ či „umelé znižovanie úverového zadlženia“. Volá po konsolidácii, rovnako ako starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová.

Finančné zdravie mesta je podľa nej podlomené, kritizuje ústupky vo forme obchodovania s developermi pri územnom pláne, nedôsledné vymáhanie pohľadávok či stavanie „vzdušných zámkov“, ktoré si mesto nemôže dovoliť. Správa NKÚ neznie podľa nej lichotivo. Zároveň však rozumie, že práca s eurofondmi je ťažká a administratívny proces zdĺhavý a komplikovaný.

(tasr)


Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v poslednom čase prišiel so závažnými správami týkajúcimi sa oblasti vodárenstva. Či sú tieto správy namieste Štandard zisťoval priamo u Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zareagovala na vyjadrenia.
Prejsť na článok
Župný poslanec a mediálny poradca primátora Henrich Varga kritizuje budúcu novú budovu Nitrianskeho samosprávneho kraja, za ktorú najskôr sám hlasoval, ba na magistráte ju dokonca chválil.
Prejsť na článok