Netradičný hostiteľ a posledný šampionát dvoch titanov. V nedeľu sa začínajú majstrovstvá sveta vo futbale

Môžeme sa tešiť na zápasy tých najlepších národných mužstiev, oslnivé výkony svetových hráčov či emóciami nabité momenty. Tieto majstrovstvá však so sebou neprinášajú len futbal a športové zážitky, ale aj viacero kontroverzií.

Tohtoročné majstrovstvá sveta (MS) sa prvýkrát v histórii odohrajú v zime. Doteraz boli hráči, kluby a fanúšikovia zvyknutí, že vrcholné medzinárodné futbalové šampionáty sa odohrávali v lete. V Katare, hostiteľskej krajine, sa však letné teploty vedia vyšplhať až k 40 stupňom, čo by hranie zápasov prakticky znemožnilo.

Pre tento krok museli najprestížnejšie klubové súťaže výrazne zhustiť svoj jesenný program, aby mohli uvoľniť hráčov na majstrovstvá uprostred rozbehnutej sezóny. Napríklad skupinová fáza Ligy majstrov sa s výnimkou reprezentačných prestávok hrala takmer každý týždeň. To môže viesť k nadmernému zaťaženiu hráčov a následným zraneniam.

Naposledy sa k problému kriticky vyjadril napríklad tréner anglického Tottenhamu Hotspurs Antonio Conte. „Úprimne povedané, je veľmi zvláštne, že v Anglicku sa začne hrať už tri dni po finále majstrovstiev sveta (…) Šou musí pokračovať,“ vyhlásil.

V lete proti slovenskej dedine, v zime proti Holandsku

Počasie a čas konania turnaja však nie sú jediné otázniky visiace nad výberom hostiteľa. Katar je futbalový trpaslík, ktorý nikdy na MS nehral a teraz sa mu tejto cti dostane len z titulu hostiteľskej krajiny.

Futbalových reprezentantov Kataru po mene pravdepodobne poznať ani nebudete. Jedine, ak by ste sledovali ich prípravný zápas proti slovenskému piatoligovému klubu TJ Partizán Domaniža. Zápolenie reprezentácie hosťujúcej krajiny MS proti chlapom, ktorí, zveličene povedané, hrajú v piatej lige za pivo a klobásy.

Katarčania napokon nad dedinským klubom vyhrali nie až tak presvedčivo 2:0.

Kto ale vlastne sú katarskí reprezentanti? Katar má vskutku premyslenú stratégiu rozvoja svojich futbalových talentov. Futbalová akadémia Aspire academy skautuje všetkých katarských chlapcov vo veku 11 rokov, pričom tým najtalentovanejším sa v akadémii dostane plnohodnotného vzdelania a prvotriednej futbalovej prípravy.

Okrem toho akadémia hľadá mladé talenty aj v Afrike, Latinskej Amerike či Juhovýchodnej Ázii, a to v masovom meradle. Medzi rokmi 2007 až 2014 akadémia sledovala až 3,5 milióna chlapcov po celom svete. Tí najtalentovanejší sú potom presunutí aj s rodinami do Kataru, kde pokračujú v rozvoji v akadémii. Jednak majú zvýšiť konkurenciu domácim hráčom a druhak Katar aj reprezentovať. Príkladom je súčasná hviezda tímu Almoez Ali, pôvodom zo Sudánu.

Katarskí reprezentanti pôsobia väčšinou v domácej lige, ktorá sa tiež snaží katarským hráčom ponúknuť čo najväčšiu konkurenciu. Vďaka vysokým platom si na sklonku kariéry v katarskej lige zahral napríklad Pep Guardiola, či legenda Barcelony a jej súčasný tréner Xavi. Najnovšie do katarskej ligy zavítala aj bývalá hviezda Realu Madrid James Rodriguez, a niekoľko sezón v nej strávil aj slovenský reprezentant a v súčasnosti azda najlepší hráč Slovana Bratislava Vladimír Weiss ml.

Najväčším úspechom katarskej reprezentácie je víťazstvo na kontinentálnom ázijskom pohári v roku 2019. Treba však dodať, že ázijský kontinent, ak nerátame Mikronéziu, je dlhodobo futbalovo najslabší a tak konkurencia nie je veľká. Katar je momentálne vo FIFA rebríčku na 50. mieste, pričom zo zúčastnených krajín je na tom horšie len Saudská Arábia a Ghana.

Prečo sa teda najprestížnejší šampionát v najpopulárnejšom športe na svete odohrá práve vo futbalovo outsiderskom Katare? Prvým problémom je, že krajiny patriace pod európsku futbalovú federáciu (UEFA), teda prevažne európske krajiny, sa o organizovanie turnaja uchádzať nemohli, keďže štáty z jednej futbalovej federácie môžu usporiadať len jeden turnaj v rade. A posledný šampionát v roku 2018 sa odohral v Rusku.

O organizáciu sa teda nakoniec uchádzal Katar spolu s Austráliou, Spojenými štátmi a Japonskom. Delegáti Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) napokon vybrali Katar, čo v odbornej aj laickej verejnosti vzbudilo vášne.

Korupcia a stíhačky?

V roku 2015 začala švajčiarska prokuratúra vyšetrovanie korupcie a prania špinavých peňazí v súvislosti s kandidatúrami na MS 2018 a 2022. V tom čase mala FIFA na krku hneď viacero korupčných škandálov. FBI napríklad zatkla 14 popredných predstaviteľov futbalovej organizácie. Treba však dodať, že Kataru nik priamo nedokázal žiadne ovplyvňovanie delegátov.

K prideleniu šampionátu Kataru sa nedávno vyjadril aj niekdajší prezident FIFA Sepp Blatter. V rozhovore pre denník Tages-Anzeiger uviedol, že udelenie práva usporiadať turnaj Kataru bolo „chybou“. 

„Výber Kataru bola chyba. Vtedy sme sa vo výkonnom výbore dohodli, že Rusko získa turnaj v roku 2018 a USA v roku 2022. Bolo by gesto mieru, keby MS po sebe organizovali dvaja dlhoroční politickí oponenti,“ uviedol Blatter.

Do výberu sa však podľa Blattera zamiešal vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a šéf UEFA Michel Platini, tiež Francúz. „Týždeň pred kongresom FIFA 2010 mi Platini zavolal, že náš plán nebude fungovať. Pozvali ho do prezidentského paláca k Sarkozymu, ktorý práve večeral s korunným princom Kataru. Sarkozy povedal Platinimu: Povedzte mi, čo môžete vy a vaši kolegovia z UEFA spraviť pre Katar, keď sa bude rozhodovať o MS?“ vysvetľuje Blatter.

O výbere Kataru nakoniec podľa Blattera rozhodli ,,štyri Platiniho hlasy”. Dodáva však, že v tom boli aj peniaze. „Samozrejme, išlo aj o peniaze. O šesť mesiacov neskôr Katar kúpil stíhačky od Francúzov za 14,6 miliardy dolárov,“ uzavrel Blatter.

Novodobé otroctvo

Katar čelí kritike aj pre zaobchádzanie so zahraničnými robotníkmi, ktorí v krajine budovali rozsiahlu infraštruktúru určenú pre MS.

Pozoruhodné je, že Katarčania tvoria len približne 15 percent obyvateľov krajiny. Zvyšok sú prevažne migranti z tretích krajín, najmä Indie, Nepálu, Srí Lanky či Bangladéša. Väčšina z nich pritom do krajiny prišla práve v rámci príprav šampionátu.

Len na ilustráciu, od roku 2010, keď sa rozhodlo, že Katar bude turnaj organizovať, vzrástla jeho populácia z približne 1,8 milióna na takmer 2,9 milióna v roku 2020.

Ide o obrovské čísla, no keď sa bližšie pozrieme na sumy, ktoré Katar do prípravy šampionátu investoval, začnú dávať zmysel. Podľa portálu Business Insider ide celkovo až o 229 miliárd amerických dolárov. Na porovnanie šampionát v Rusku stál 14 miliárd dolárov, v Brazílii približne 11,5 miliardy a v Južnej Afrike ,,len” 3,5 miliardy dolárov.

Očakáva sa, že Katar v priebehu MS navštívi až 1,5 milióna fanúšikov, a tak pre nich táto malá, no bohatá krajina musela pripraviť infraštruktúru. Okrem výstavby siedmich nových štadiónov Katar postavil aj rozsiahlu dopravnú infraštruktúru, nové letisko, hotely a ubytovacie zariadenia či dokonca úplne nové mesto Lusail.

Tento megaprojekt si však vyžiadal nemalú daň na životoch. Podľa investigatívy britského denníka Guardian pri príprave turnaja zahynulo minimálne 6 500 prisťahovaleckých robotníkov. Periodikum dodáva, že skutočné čísla môžu byť omnoho vyššie.

S týmito pracovníkmi sa podľa zistení denníka zaobchádzalo ako s novodobými otrokmi. S prísľubom dobrého zárobku mnohí zaplatili sprostredkovateľským agentúram nemalé sumy. Podľa Guardianu im však často po príchode odobrali doklady, čo z nich v cudzej krajine robilo de facto väzňov. Mnohým pracovníkom odopierali aj základné potreby, ako sú jedlo či voda.

Politický aktivizmus a LGBT

Na zistenia o zlých podmienkach prisťahovaleckých robotníkov sa rozhodla reagovať napríklad dánska reprezentácia, ktorá bude v Katare nosiť dresy, ktorých dizajnom chce protestovať proti porušovaniu ľudských práv. Čiernou farbou dresov si Dáni chcú uctiť robotníkov, ktorí počas budovania infraštruktúry prišli o život.

Hoci šport by mal byť apolitický, okolo týchto MS sa rozbúrila debata aj okolo otázky LGBT. V Katare je totiž homosexualita u mužov nelegálna. Hrozí za ňu pokuta, ale aj trest odňatia slobody až na sedem rokov.

Ako už Štandard informoval, napríklad bývalý katarský futbalový reprezentant Chalid Salmán, ktorý je zároveň ambasádorom MS v rozhovore pre televíznu stanicu ZDF vyhlásil, že homosexualita je duševná porucha. Novinár ZDF sa hneď po tom, ako Salmán svoj výrok dopovedal, začal rozhliadať po okolí a onedlho rozhovor skončil.

"Der offizieller katarische WM-Botschafter Khalid Salman sagt vor der Kamera, Schwule seien „haram“, hätten einen „geistigen Schaden“. Der Pressemann des WM-OKs bricht das Interview ab." @jochenbreyer https://t.co/BxuRNc0nOH pic.twitter.com/tGo7OuOhNy

— Mathias_M (@matze2001) November 7, 2022

Aj pre podobné výroky sa niektoré mužstvá plánujú počas šampionátu za LGBT komunitu symbolicky postaviť. Kapitán anglickej futbalovej reprezentácie Harry Kane avizoval, že počas zápasov na svetovom šampionáte bude nosiť dúhovú kapitánsku pásku. Kane v tom nebude sám. Pripojí sa k nemu napríklad nemecký kapitán a brankárska legenda Manuel Neuer.

Ku kampani sa plánujú pridať aj reprezentácie Francúzska, Belgicka, Dánska, Holandska, Nórska, Walesu, Švajčiarska a Švédska.

Harry Kane to wear rainbow armband in Qatar. #ENG players to meet migrant workers on arrival at World Cup. FA lobbying FIFA for update on new legislation for migrant workers in Qatar and compensation for “any injury or death during construction” of World Cup stadia. pic.twitter.com/H0qLz7mMiu

— Henry Winter (@henrywinter) September 21, 2022

Kto z koho

Prejdime ale na príjemnejšie témy priamo súvisiace s futbalom. Základnou otázkou, ktorú si fanúšikovia kladú pred každým športovým turnajom, je, kto je najväčším favoritom. Tých je hneď niekoľko.

Najhorúcejším adeptom na výhru je Brazília. Juhoamerická krajina je historicky najúspešnejšia, čo sa týka počtu trofejí. Na konte ich má celkovo päť. Poslednú však získala v roku 2002 a teraz sa 20-ročné čakanie pokúsi prelomiť s kádrom nabitým hviezdami. Spomeňme napríklad len Neymara, hviezdu Realu Madrid Viniciusa, záložníka Manchestru United Casemira či brankárov Alissona a Edersona.

Titul bude chcieť obhájiť Francúzsko, ktoré pred štyrmi rokmi vo finále porazilo Chorvátsko 4:2. Oporami tímu budú napríklad čerstvý víťaz Zlatej lopty Karim Benzema, útočník parížskeho PSG Kylian Mbappe, obranca Manchestra United Raphael Varane či brankárska stálica Tottenhamu Hotspurs Hugo Lloris. Na francúzskom tíme je zaujímavé, že drvivá väčšina hráčov má iný ako francúzsky pôvod.

Do bitky o trofej bude mať čo povedať aj finalista vlaňajších Majstrovstiev európy Anglicko. Kolíska futbalu sa zo zisku titulu majstra sveta tešila len raz, a to v roku 1966. Medzi hlavné opory tímu budú patriť napríklad spomínaný kapitán Harry Kane, rýchlonohý krídelník Chelsea Raheem Sterling či hráči anglického majstra Manchestru City útočník Jack Grealish a obranca John Stones.

Spomenúť si zaslúžia aj  vicemajstrovské Chorvátsko, ambiciózne Holandsko, pravidelný ,,čierny kôň” Belgicko či majstri z Brazílie 2014 Nemci. 

Aj Argentína by si po dlhom čase domov rada priniesla trofej majstrov sveta. Tú poslednú získala ešte v roku 1986 na čele s nebohým legendárnym Diegom Maradonom. Jeho nástupcovi Lionelovi Messimu sa to zatiaľ nepodarilo ani na jednom zo štyroch šampionátov.

Posledné majstrovstvá dvoch legiend

Ten piaty v Katare bude podľa všetkého aj jeho posledným. Messimu sa v národnom drese dlho nedarilo tak ako v drese Barcelony, za čo doma čelil obrovskej kritike. Mnohí ho zatracovali a tvrdili, že v Barcelone sa mu darí len vďaka jeho spoluhráčom. Ani sám Messi neskrýval frustráciu z výsledkov v národnom tíme.

V roku 2016 dokonca ohlásil koniec reprezentačnej kariéry po tom, čo sa mu ani na štvrtý finálový pokus nepodarilo získať významnú medzinárodnú trofej. Vo finále amerického šampionátu Copa America vtedy Argentína prehrala po penaltách s domácim Čile.

Messi sa napokon do reprezentačného dresu vrátil a s Argentínou prelomil trápenie na Copa America v roku 2021, čím sa ziskom reprezentačnej trofeje dorovnal na svojho arcirivala Cristiana Ronalda.

Aj pre Ronalda to bude zrejme posledný svetový šampionát. Rovnako ako pre Messiho, bol by to aj jeho prvý titul majstra sveta. Prvým by bol zároveň aj pre Portugalsko. Ronaldo však s Portugalskom dokázal získať medzinárodnú trofej na Majstrovstvách Európy v roku 2016. Hviezdny útočník však zatiaľ zažíva jednu z najhorších sezón vo svojej kariére, keď väčšinu času trávi na lavičke náhradníkov. Uvidíme teda, či sa mu podarí výkonnostne sa naštartovať na MS.

Za špecifických výsledkov v skupinách a následnej úspešnej kampaní oboch mužstiev vo vyraďovacej fáze sa dokonca môže stať, že proti sebe Portugalsko a Argentína nastúpia v samotnom finále. Bolo by to epické vyvrcholenie dlhoročnej rivality dvoch najlepších hráčov našej éry. 

Majstri Európy budú opäť chýbať

Kým niektorí sa o trofej pobijú priamo v Katare, iní si zápasy pozrú len v telke.

Azda najväčším prekvapením je, že na svetový šampionát sa nedostali čerství majstri Európy Taliani. V prvom kole baráže senzačne prehrali so Severným Macedónskom 1:0, a to smolne gólom z 92. minúty. Ani Severné Macedónsko sa však na majstrovstvá nedostalo, keďže v druhom kole ho vyradilo Ronaldovo Portugalsko. Pre Talianov pritom ide už o druhé MS v rade, na ktoré sa im nepodarilo dostať.

Na turnaji si nezahrá ani Čile, jedno z najúspešnejších juhoamerických mužstiev poslednej dekády. Doma tak ostanú napríklad hráči ako Alexis Sanchez či Arturo Vidal.

Ani Kolumbii, ďalšiemu kvalitnému juhoamerickému mužstvu sa nepodarilo na turnaj prebojovať. Dôvodom je obrovská konkurencia v rámci juhoamerickej kvalifikácie.

Bizarné pritom je, že na majstrovstvách sa namiesto spomínaných tímov predstavia napríklad outsideri z ázijskej federácie ako Saudská Arábia či domáci Katar.

Slováci opäť doma

Chýbať budú aj naši reprezentanti. Slovensko neuspelo v kvalifikačnej skupine v konkurencii Chorvátska, Slovinska, Ruska, Malty a Cypru, pričom skončilo na treťom mieste za Chorvátskom a Ruskom. Slováci si kvalifikáciu pokazili hneď v úvode, keď len remizovali s trpaslíkmi Cyprom a Maltou.

Jediné MS, na ktorých sa predstavila naša reprezentácia, tak ostávajú tie v Južnej Afrike v roku 2010. Naši futbalisti vtedy senzačne postúpili zo skupiny, keď v pamätnom vypätom záverečnom zápase o postup porazili úradujúcich majstrov sveta Talianov 3:2. Rozhodujúci gól vtedy strelil striedajúci Kamil Kopúnek a dvoma gólmi sa zaskvel Róbert Vittek, ktorý so štyrmi gólmi patril k najlepším strelcom šampionátu.