Klimatický zákon a hrozba Progresívneho Slovenska pre našu ekonomiku

A presne ten istý zákon je pre stranu Progresívne Slovensko málo ambiciózny a slabý. Dá sa na to pozrieť dvomi spôsobmi. V tom prvom dominujú obavy, čo všetko sa tu bude dať do volieb ešte presadiť s mandátom prezidentky Čaputovej. Ten druhý môže skrývať trochu nádeje. Pár mesiacov pred voľbami sa tu odkryje jedna radikálna strana, ktorá by chcela po voľbách vládnuť.

Voliči, podnikatelia aj firmy by mali zbystriť pozornosť.

Rozoberme si to.

V spoločnom stanovisku Republikovej únie zamestnávateľov, Asociácie zamestnávateľských zväzov a Asociácie priemyselných zväzov sa napríklad okrem iného uvádza: „Od tohto zákona ako celku sa dištancujeme, nemôžeme sa totiž podieľať na tvorbe legislatívy, ktorá zásadným spôsobom poškodí našu ekonomiku a zníži životnú úroveň našich obyvateľov. Svojou nejednoznačnosťou a nevykonateľnosťou sa návrh zákona navyše pridáva k ďalším nástrojom ministerstva životného prostredia na byrokratické šikanovanie Slovenska.“

Europoslanec za Progresívne Slovensko Martin Hojsík, ktorý je jedným z lídrom slovenských ekologických aktivistov, naopak, píše: „Zrátané a podčiarknuté, na stole je legislatívny rámec, ktorý nezodpovedá ani nárokom, ani očakávaniam. A rozhodne nie príležitosti, ktorú Slovensko má aj vďaka európskym miliardám na dekarbonizáciu. Napriek tomu, že sa tvoril tri roky. Samozrejme, je to lepšie ako nič. Ako odrazový mostík ku skutočne kvalitnej legislatíve postačí. Len rezort životného prostredia musí konečne získať politická strana, pre ktorú je životné prostredie skutočnou prioritou.“

Táto polemika, uprostred ktorej sa ocitol rezort životného prostredia pod vedením povereného Jána Budaja, nám pomerne jasnou rečou hovorí niekoľko vecí.

Po prvé, slovenský priemysel a podnikatelia, ktorí zabezpečujú prácu státisícom ľudí, a tvoria tak vlastne kostru nášho hospodárskeho systému, majú s týmto návrhom zákona úplne zásadný problém. Môžeme iba odhadovať, koľko zásadných pripomienok k nemu vznesú, ale očakávajú sa stovky. Sú to tie isté združenia, ktoré zasadajú v tripartite a normálne sa podieľajú na legislatívnom procese. Často sa pri tom sporia s vládou, alebo odbormi, čo je úplne normálne. Na to tripartita slúži. Ich prvotná reakcia na Budajov návrh zákona, napovedá, že v ňom vidia nebezpečenstvo pre domáci priemysel a v konečnom dôsledku aj životnú úroveň obyvateľstva.

Niekde v pozadí sa črtá otázka, ktoré strany budú v tomto spore zastupovať slovenský priemysel. Ale to nechajme ešte otvorené.

Po druhé, pre Progresívne Slovensko (minimálne pre europoslanca Hojsíka, ktorý je určujúcou tvárou strany v tejto agende) je návrh ministra Budaja iba akýmsi odrazovým mostíkom pre prijatie skutočne kvalitnej legislatívy, ku ktorej sa dopracujeme až vtedy, keď sa rezortu životného prostredia zmocní Progresívne Slovensko.

Z toho môžeme odvodiť jeden zrejmý záver.

Pokiaľ by sa Progresívne Slovensko skutočne po voľbách zmocnilo rezortu životného prostredia, alebo by presadili svoj pohľad v tejto agende v programe novej vlády, zrejme by to znamenalo koniec dialógu a kompromisu medzi vládou a domácim priemyslom.

Čo to bude potenciálne znamenať? Obávam sa, že ničivú ideologickú vlnu zákonov, ktorá by mohla skutočne poškodzovať a ničiť domáci priemysel. Je len samozrejmé, že sa to dotkne aj platov, aj zamestnanosti ako takej. Predstaviť si možno všeličo, aj tisíce ľudí, ktorí sa stanú nezamestnanými, a ešte viac biedy po krajine. Nezabúdajme na základnú poučku, ktorú sme sa naučili po roku 1989: Nezamestnáva štát, zamestnávajú podniky a firmy.

Lenže Progresívci nás vopred varujú ešte pred niečím ďalším.

Iba veľmi ťažko si s nimi pri moci bude možné predstaviť zmysluplný dialóg medzi stranou, z ktorých jedna spomínaný zákon úplne odmieta a druhá ho, naopak, považuje za slabý. Kde tam možno hľadať prienik? Občas sme tu mali konflikt medzi štátom a odbormi alebo štátom a zamestnávateľmi, zdá sa, že stojíme pred novým konfliktom, kde môže byť vláda v konflikte so zamestnávateľmi aj zamestnancami.

Tento zápas začína už dnes, pred voľbami. Práve pre Budajov zákon.

O tomto zákone sa ešte bude viesť búrlivá polemika, ale pozrime sa aspoň na dva momenty, ktoré sa dajú vypichnúť už dnes.

V prvom rade je veľmi otázne, či vôbec vláda, ktorá stratila dôveru v parlamente, má a môže predkladať takéto zásadné zákony, ktoré čelia absolútnemu odporu domáceho priemyslu. Nezabúdajme totiž, že hoci to nie vždy tak pôsobí, ale stále tu ešte hovoríme o slovenskej vláde, ktorá musí primárne chrániť slovenské záujmy a nie záujmy cudzích vlád, nadnárodných korporácií či zahraničných záujmových skupín.

Zároveň polemika ku tomuto zákonu zreteľne ukazuje, akú cestu pre našu krajinu predstavuje Progresívne Slovensko. Za minulé týždne už druhýkrát. Progresívci tiež v europarlamente odsúhlasili zákaz predaja nových spaľovacích motorov po roku 2035. Zákaz prešiel pomerne tesne a môže výrazne ohroziť automobilový priemysel (nielen) na Slovensku, ale aj životný štandard bežných ľudí.

PolitikaZákaz spaľovacích motorov po roku 2035 je definitívny. Ako hlasovali naši europoslanci?

A určite by si to mali dobre uvedomiť aj tí liberáli (presnejšie zmätení voliči pravice, ktorých znechucuje amaterizmus súčasnej vlády), ktorí najmä v poslednej dobe fúkajú do plachiet PS stále silnejší vietor.

Mnohí z nich ani len netušia, aké sú skutočné zámery a plány tejto strany. A aké zásadné a ničivé dopady môžu pre celú krajinu predstavovať.

A ešte jedna poznámka na záver.

Ochrana životného prostredia je bez debaty dôležitá vec. Chápe to každý rozumný človek. Ale ochrana životného prostredia nemôže byť nadradená nad všetko ostatné a určite sa nemôže diať cez konflikt naprieč spoločnosťou. A definitívne sa nemôže diať bez kooperácie so samotným priemyslom.

V takom prípade sa totiž táto agenda premení iba na ďalší ideologický súboj, ktorý pomáha šikovným, šikovnejším a najšikovnejším aktivistom zdôvodňovať zmysel ich existencie. A to je prakticky úplne nanič. Nič to nevyrieši, nikomu to nepomôže, ale na druhej strane to vie napáchať nepekné škody.