Spájanie škôl rozdeľuje kraj: Problémom sú peniaze a zlá komunikácia

Martinská „priemyslovka" už niekoľko mesiacov bojuje o svoju pozíciu, pričom sa stavia na odpor racionalizácii školstva z dielne ŽSK. Škola predložila aj petície za svoje zachovanie, a to dokonca dvakrát.

„Po tom, ako nám prvú petíciu neuznali, sme začali zbierať nové podpisy a za 2 týždne sme získali 9 057 hlasov," uviedla pre televíziu Ta3 Lenka Huňorová, predsedníčka petičného výboru.

V rámci racionalizácie sa mala „priemyslovka" v Martine a Polytechnická stredná škola v Liptovskom Mikuláši spojiť s inými školami. Dôvodom je najmä úspora a zvýšenie efektivity.

Kraj totiž priznáva, že na modernizáciu vzdelávania v jednotlivých školách nemá peniaze a modernizačný dlh dosiahol približne 7 miliónov eur.

Školy pod správou ŽSK majú naplnené kapacity študentov často iba z polovice. Niektorí poslanci preto hovoria aj o tom, že z dlhodobého hľadiska nie je možné udržať chod takýchto škôl v prevádzke a racionalizácia je nevyhnutná.

V Žiline a v Ružomberku sa však niektoré školy budú musieť zlúčiť. Odsúhlasili to poslanci z dotknutých regiónov, ktorí racionalizáciu v tomto prípade vidia ako vhodnú.

„Podľa mňa došlo k zlyhaniu komunikácie. Vo VÚC platí nepísané pravidlo, že regióny nejdú nasilu proti sebe. Predsa poslanci za Liptov najlepšie vedia, či má škola potenciál, ako ju vníma verejnosť a čo sa dá urobiť," vyjadril sa pre Žilinský Štandard Igor Janckúlik, poslanec ŽSK za Oravu.

„Rozprával som sa aj s pani predsedníčkou Jurinovou. Ak by dokázala presvedčiť aspoň piatich liptovských poslancov za racionalizáciu, návrh by sme podporili aj my z Oravy," dodáva. Podľa jeho slov bol v Liptove za podporu racionalizácie iba jeden poslanec z jedenástich.

Podľa našich informácií vidia poslanci Liptova vo svojej škole potenciál. Údajne s nimi nikto takúto veľkú zmenu dôkladne nediskutoval, čo viedlo k ich odporu proti racionalizácii.