Osem európskych štátov chce viac kompetencií v boji proti migrácii

Siedme členské krajiny EÚ a Nórsko žiadajú od Európskej komisie viac nástrojov na riešenie nelegálnej a inštrumentalizovanej migrácie.

Migration Europe Italy Tunisia Migranti, ilustračný záber, Foto: TASR/AP

Skupina siedmych členských krajín EÚ spolu s Nórskom žiada od Európskej komisie (EK) viac nástrojov na riešenie nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácie, teda snáh tretích krajín zámerne posielať migrantov do EÚ, aby ju destabilizovali.

Server Politico pripomenul, že krajiny EÚ v júni podpísali historickú reformu migračných a azylových pravidiel známu ako Nový pakt o migrácii a azyle. Nové pravidlá však vstúpia do platnosti až o dva roky.

Medzičasom sa však sformovala skupina európskych krajín, ktorá od exekutívy EÚ žiada „nástroje a opatrenia“, ktoré by ráznejšie zasiahli proti nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácii.

List, teda spoločná iniciatíva podpísaná ministrami vnútra Dánska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Švédska a Nórska, ktoré je mimo EÚ, bol ešte 7. júna zaslaný eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Juhannssonovej a kabinetu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovey.

Signatári listu žiadajú eurokomisiu, aby sa viac zamerala na návratovú politiku a systematickejšie deportácie nelegálnych migrantov. Von der Leyenová už naznačila, že predloží nový spoločný prístup k návratom migrantov aj s novým legislatívnym rámcom na urýchlenie a zjednodušenie tohto procesu.

Osem uvedených krajín zdôraznilo, že EÚ naďalej čelí problémom s inštrumentalizáciou migrácie, tentoraz s Ruskom. A okrem hybridných útokov Bieloruska a Ruska na vonkajších hraniciach EÚ sa objavili náznaky, že aj iní štátni aktéri sú pripravení použiť podobnú taktiku v snahe politicky ovplyvniť EÚ a jej členské štáty.

V liste sa uvádza, že súčasný právny rámec EÚ neumožňuje členským štátom účinne predchádzať a bojovať proti tomuto typu zasahovania do ich suverenity a národnej bezpečnosti.

„Navrhujeme, aby v takýchto situáciách mali členské štáty možnosť dočasne sa odchýliť od právnych predpisov EÚ v zmysle ochrany národnej bezpečnosti. Mali by sme zvýšiť možnosti členských štátov riešiť inštrumentalizáciu migrácie v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov.“ uvádza sa v spoločnom liste.

(tasr, politico)


Dôležitý motor slovenského ekonomického rastu je vraj ohrozený. Peniaze z európskych fondov majú mamutí podiel na slovenských verejných investíciách.

prečítať viac

Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Aj keď sa hovorí o zlom stave slovenských financií, medzinárodní investori tento pesimizmus nezdieľajú. Slovensku „požičiavajú čoraz ochotnejšie“, vraví ekonóm Kovanda s tým, že ako problém evidentne nevnímajú „vysokú závislosť Slovenska od ruskej ropy a plynu“, a „nevidia ho ani v deficite Slovenska, ktorý je jedným z najvyšších v EÚ“.

prečítať viac