Preskočiť na obsah
  |  

Osem európskych štátov chce viac kompetencií v boji proti migrácii

Siedme členské krajiny EÚ a Nórsko žiadajú od Európskej komisie viac nástrojov na riešenie nelegálnej a inštrumentalizovanej migrácie.

Skupina siedmych členských krajín EÚ spolu s Nórskom žiada od Európskej komisie (EK) viac nástrojov na riešenie nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácie, teda snáh tretích krajín zámerne posielať migrantov do EÚ, aby ju destabilizovali.

Server Politico pripomenul, že krajiny EÚ v júni podpísali historickú reformu migračných a azylových pravidiel známu ako Nový pakt o migrácii a azyle. Nové pravidlá však vstúpia do platnosti až o dva roky.

Medzičasom sa však sformovala skupina európskych krajín, ktorá od exekutívy EÚ žiada "nástroje a opatrenia", ktoré by ráznejšie zasiahli proti nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácii.

List, teda spoločná iniciatíva podpísaná ministrami vnútra Dánska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Švédska a Nórska, ktoré je mimo EÚ, bol ešte 7. júna zaslaný eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Juhannssonovej a kabinetu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovey.

Signatári listu žiadajú eurokomisiu, aby sa viac zamerala na návratovú politiku a systematickejšie deportácie nelegálnych migrantov. Von der Leyenová už naznačila, že predloží nový spoločný prístup k návratom migrantov aj s novým legislatívnym rámcom na urýchlenie a zjednodušenie tohto procesu.

Osem uvedených krajín zdôraznilo, že EÚ naďalej čelí problémom s inštrumentalizáciou migrácie, tentoraz s Ruskom. A okrem hybridných útokov Bieloruska a Ruska na vonkajších hraniciach EÚ sa objavili náznaky, že aj iní štátni aktéri sú pripravení použiť podobnú taktiku v snahe politicky ovplyvniť EÚ a jej členské štáty.

V liste sa uvádza, že súčasný právny rámec EÚ neumožňuje členským štátom účinne predchádzať a bojovať proti tomuto typu zasahovania do ich suverenity a národnej bezpečnosti.

"Navrhujeme, aby v takýchto situáciách mali členské štáty možnosť dočasne sa odchýliť od právnych predpisov EÚ v zmysle ochrany národnej bezpečnosti. Mali by sme zvýšiť možnosti členských štátov riešiť inštrumentalizáciu migrácie v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov." uvádza sa v spoločnom liste.

(tasr, politico)

  |  

Na Domaši sa utopil muž, pomôcť mu už nedokázali

Na východnom Slovensku sa tragicky skončilo kúpanie 51-ročného muža, ktorý sa nevyhrabal z vody vo vodnej nádrži v rekreačnej oblasti Dobrá. Muž sa snažil dostať z vody, mával rukami, a na pomoc mu prišiel okoloidúci.

Vo vodnej nádrži na východnom Slovensku došlo k ďalšej tragédii. Muž, ktorý bol ubytovaný v rekreačnej časti Dobrá si išiel ráno zaplávať, pričom z vody sa už živý nevynoril. 

Ako informuje portál noviny.sk, 51-ročný muž sa snažil z vody dostať, mával rukami a na pomoc mu hneď prišiel aj okoloidúci muž. Oživiť sa ho snažili aj hasiči z Holčíkoviec, a neskôr aj záchranári - žiaľ, neúspešne. To, či trpel zdravotnými problémami, určí až súdna pitva.  

(kol)

  |  

Kolíková považuje návrh na doživotnú rentu pre generálneho prokurátora za "legálnu korupciu"

Poslankyňa za SaS a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková považuje návrh na doživotnú rentu vo výške 5-tisíc eur pre generálneho prokurátora, ktorý odslúži štyri roky vo funkcii, za zvláštny a podozrivý.

Upozornila, že funkčné obdobie šéfa prokuratúry je sedem rokov, nie štyri. Zároveň pripomenula, že súčasnému generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi štyri roky vo funkcii uplynú v januári.

"Čo sa teraz má také udiať, že by mal odísť?" pýta sa Kolíková. Ako ďalej povedala, je osobitne podozrivé, čo za týmto návrhom je.

Opozičná poslankyňa takisto skonštatovala, že je zrejmé, že návrh nenapísal poslanec za Smer Daniel Karas. Vidí v ňom totiž "vycibrenú techniku z dielne generálnej prokuratúry". "Javí sa to ako legálna korupcia," doplnila Kolíková.

(sita)

  |  

Spojené arabské emiráty „naliehavo“ žiadajú prístup Durovovi uväznenému vo Francúzsku

Spojené arabské emiráty (SAE) vyzvali francúzsku vládu, aby okamžite umožnila konzulárny prístup k Pavlovi Durovovi, zakladateľovi a generálnemu riaditeľovi aplikácie Telegram, ktorý je v súčasnosti zadržiavaný vo Francúzsku.

Durova, ktorý má občianstvo Francúzska aj SAE, zatkli v sobotu večer v Paríži v rámci vyšetrovania obvinení týkajúcich sa detskej pornografie, obchodovania s drogami a organizovaného zločinu, ktoré sa údajne šíria na platforme Telegram.

Ministerstvo zahraničných vecí SAE vo vyhlásení uviedlo, že "SAE pozorne sledujú prípad svojho občana Pavla Durova a požiadali vládu Francúzskej republiky, aby im urýchlene poskytla všetky potrebné konzulárne služby," informuje portál Politico.

Durovovo zatknutie vyvolalo medzinárodnú kritiku, pričom obhajcovia slobody prejavu, ako napríklad miliardár Elon Musk, odsúdili jeho zadržanie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok zdôraznil, že Durovovo zatknutie nebolo politicky motivované.

(mm)

  |  

Generálny prokurátor by mohol mať po štyroch rokoch nárok na výsluhový dôchodok

Podmienky získania nároku na predčasné odchodné a výsluhový dôchodok pre prokurátorov by sa mohli upraviť. Navrhuje to poslanec Národnej rady SR Daniel Karas (Smer) v novele zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorú predložil do parlamentu.

Návrh sa týka aj výsluhového dôchodku generálneho prokurátora, nárok naň by mohol získať po štyroch rokoch funkčného obdobia. "Navrhuje sa, aby medzi dôvody, pre ktoré sa prokurátor môže vzdať funkcie prokurátora, bol zaradený aj vznik nároku na výsluhový dôchodok prokurátora," uviedol Karas v dôvodovej správe k novele.

Základnou podmienkou na priznanie výsluhového dôchodku by mal byť zánik služobného pomeru prokurátora vzdaním sa funkcie prokurátora v prípade, ak o výsluhový dôchodok požiada prokurátor po 20 rokoch výkonu funkcie prokurátora.

Výška výsluhového dôchodku by mala byť 0,8 percenta za každý rok výkonu funkcie prokurátora. Generálny prokurátor by mohol mať nárok na výsluhový dôchodok, ak by mu zanikol služobný pomer prokurátora vzdaním sa funkcie prokurátora po uplynutí najmenej štyroch rokov jeho funkčného obdobia.

Výsluhový dôchodok by v takom prípade bol vo výške základného platu prokurátora generálnej prokuratúry. Karas to odôvodňuje náročnosťou výkonu funkcie generálneho prokurátora, ktorá "si vyžaduje vysokú odbornosť a psychickú odolnosť".

Upraviť sa má aj odchodné prokurátorov. Právo na predčasné odchodné by mohol získať prokurátor aj v prípade, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 20 rokov.

"Podmienkou na vznik nároku prokurátora na predčasné odchodné bude zánik funkcie prokurátora vzdaním sa funkcie v čase, keď ešte nemá nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, a pritom je natoľko psychicky vyčerpaný výkonom funkcie prokurátora, že už nevládze riadne túto funkciu vykonávať," uviedol Karas.

Prokurátorovi v tomto prípade vznikne nárok na predčasné odchodné vo výške štyroch základných platov. Maximálne by však mohol dosiahnuť predčasné odchodné vo výške desiatich základných platov, ak funkciu prokurátora vykonával najmenej 28 rokov. V prípade schválenia by mohla byť novela účinná od 1. januára 2025.

(tasr)

  |  

Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu pricestoval na inšpekciu Kurskej elektrárne

Generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pricestoval v utorok s tímom odborníkov do ruského mesta Kurčatov, kde sa nachádza Kurská jadrová elektráreň.

Grossi pred cestou uviedol, že si chce urobiť obraz o situácii v elektrárni ležiacej v Kurskej oblasti neďaleko frontovej línie. Vzhľadom na boje medzi ruskými a ukrajinskými silami v jej blízkosti ju označil za "vážnu". MAAE podľa neho môže posúdiť bezpečnosť elektrárne len vtedy, ak bude mať možnosť nezávisle zhodnotiť, čo sa tam deje.

Ukrajinské sily začali 6. augusta nečakaný vpád do Kurskej oblasti. Odvtedy prenikli do vzdialenosti asi 30 kilometrov od Kurskej jadrovej elektrárne, jednej zo štyroch najväčších v Rusku.

Rusko minulý týždeň informovalo MAAE, že Ukrajina sa v noci na 22. augusta pokúsila na elektráreň zaútočiť dronom. Ten bol zostrelený a nájdený neďaleko skladu vyhoreného jadrového paliva. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová to označila za akt jadrového terorizmu, ktorý si vyžaduje okamžitú reakciu MAAE.

(tasr, tass)