Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecká ministerka vnútra vyzvala spolkové krajiny na prísnejšie opatrenia pri deportáciách

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová vyzvala spolkové krajiny na prísnejšie opatrenia pre deportáciu nelegálnych migrantov po útoku nožom v Solingene.

Nemecká ministerka vnútra Nancy Faeserová vyzvala vlády jednotlivých spolkových krajín, aby prijali prísnejšie opatrenia na zabezpečenie deportácie ľudí, ktorí sú v krajine nelegálne. Vyjadrila sa tak v utorok v rámci reakcie na piatkový útok nožom v meste Solingen.

"Vytvorili sme už komplexné nové právne základy pre ďalšie repatriácie, aby sa osoby povinné opustiť krajinu nemohli deportácii vyhnúť," povedala v utorkovom rozhovore pre mediálnu skupinu Funke. "Kľúčom k úspechu je predovšetkým to, aby sa nové právomoci a nariadenia uplatňovali aj na miestnej úrovni, a to v jednotlivých spolkových krajinách," dodala s tým, že jednotlivé spolkové krajiny majú v tomto zmysle plnú podporu vlády.

Útok na námestí Fronhof v Solingene sa odohral v piatok večer počas 650. výročia založenia mesta v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko. Muž tam nožom zabil dvoch mužov a jednu ženu a ďalších osem osôb zranil.

Domnelý útočník, 26-ročný Sýrčan, sa polícii vzdal a k činu sa priznal. Po tom, ako mu zamietli žiadosť o azyl, mal byť tento muž vlani deportovaný do Bulharska, cez ktorého územie vstúpil do EÚ. Istý čas bol však nezvestný a preto ho nedeportovali, v dôsledku čoho teraz nemecká vláda dostáva kritiku za nedostatočné opatrenia týkajúce sa práve migrácie a deportácií.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Pandemická komisia vlády schválila štatúty pracovných skupín k dokumentom WHO

Pandemická komisia ministerstva zdravotníctva schválila v pondelok štatúty dvoch odborných pracovných skupín na tvorbu globálnej Pandemickej dohody a revidovaných Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR).

Pandemická komisia schválila v pondelok na pôde ministerstva zdravotníctva štatúty odborných pracovných skupín k tvorbe textov globálnej Pandemickej dohody a k revidovaným Medzinárodným zdravotným predpisom (IHR). Zriadené boli k schvaľovaným dokumentom z dielne Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Obe expertné skupiny vychádzajú z už existujúceho štatútu pandemickej komisie a boli rozšírené o členov z radov zdravotníckych odborníkov a odbornej verejnosti. "Cieľom ministerstva zdravotníctva je dospieť k jednotnému postoju, ktorý bude v maximálnej možnej miere chrániť záujmy Slovenskej republiky a jej občanov," ozrejmil rezort.

Jedna pracovná skupina bude posudzovať návrhy Pandemickej dohody, ktorej prijatie je plánované na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2025 v prípade, že sa štátom nepodarí dosiahnuť konsenzus v skoršom termíne. Druhá pracovná skupina k IHR bude posudzovať znenie revidovaných článkov, ktoré boli prijaté 1. júna.

"Revidované dokumenty neboli zo strany WHO do dnešného dňa členským štátom rozdistribuované. Po ich doručení MZ SR následne dokumenty zašle všetkým členom rozšírenej expertnej pracovnej skupiny v slovenskom jazyku," doplnilo ministerstvo.

Rezort už skôr avizoval, že pracovná skupina sa má k aktualizovaným medzinárodným zdravotným predpisom stretnúť po prijatí podkladov z WHO.

Slovenská republika sa na júnovom stretnutí členských krajín WHO v Ženeve verbálne dištancovala od balíka revidovaných článkov Medzinárodných zdravotných predpisov. Postoj Slovenska kritizovali viaceré zdravotnícke a pacientske organizácie aj opozícia.

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár krok odôvodnil tým, že nové predpisy uprednostňujú záujmy farmaceutického priemyslu. Namietal aj neprimerané zásahy do ľudských práv a základných slobôd či do zvrchovanosti suverénnych členských štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Osem európskych štátov chce viac kompetencií v boji proti migrácii

Siedme členské krajiny EÚ a Nórsko žiadajú od Európskej komisie viac nástrojov na riešenie nelegálnej a inštrumentalizovanej migrácie.

Skupina siedmych členských krajín EÚ spolu s Nórskom žiada od Európskej komisie (EK) viac nástrojov na riešenie nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácie, teda snáh tretích krajín zámerne posielať migrantov do EÚ, aby ju destabilizovali.

Server Politico pripomenul, že krajiny EÚ v júni podpísali historickú reformu migračných a azylových pravidiel známu ako Nový pakt o migrácii a azyle. Nové pravidlá však vstúpia do platnosti až o dva roky.

Medzičasom sa však sformovala skupina európskych krajín, ktorá od exekutívy EÚ žiada "nástroje a opatrenia", ktoré by ráznejšie zasiahli proti nelegálnej aj inštrumentalizovanej migrácii.

List, teda spoločná iniciatíva podpísaná ministrami vnútra Dánska, Estónska, Fínska, Litvy, Lotyšska, Poľska, Švédska a Nórska, ktoré je mimo EÚ, bol ešte 7. júna zaslaný eurokomisárke pre vnútorné záležitosti Ylve Juhannssonovej a kabinetu predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovey.

Signatári listu žiadajú eurokomisiu, aby sa viac zamerala na návratovú politiku a systematickejšie deportácie nelegálnych migrantov. Von der Leyenová už naznačila, že predloží nový spoločný prístup k návratom migrantov aj s novým legislatívnym rámcom na urýchlenie a zjednodušenie tohto procesu.

Osem uvedených krajín zdôraznilo, že EÚ naďalej čelí problémom s inštrumentalizáciou migrácie, tentoraz s Ruskom. A okrem hybridných útokov Bieloruska a Ruska na vonkajších hraniciach EÚ sa objavili náznaky, že aj iní štátni aktéri sú pripravení použiť podobnú taktiku v snahe politicky ovplyvniť EÚ a jej členské štáty.

V liste sa uvádza, že súčasný právny rámec EÚ neumožňuje členským štátom účinne predchádzať a bojovať proti tomuto typu zasahovania do ich suverenity a národnej bezpečnosti.

"Navrhujeme, aby v takýchto situáciách mali členské štáty možnosť dočasne sa odchýliť od právnych predpisov EÚ v zmysle ochrany národnej bezpečnosti. Mali by sme zvýšiť možnosti členských štátov riešiť inštrumentalizáciu migrácie v rámci svojich vnútroštátnych právnych predpisov." uvádza sa v spoločnom liste.

(tasr, politico)

Minúta  |  

Na Domaši sa utopil muž, pomôcť mu už nedokázali

Na východnom Slovensku sa tragicky skončilo kúpanie 51-ročného muža, ktorý sa nevyhrabal z vody vo vodnej nádrži v rekreačnej oblasti Dobrá. Muž sa snažil dostať z vody, mával rukami, a na pomoc mu prišiel okoloidúci.

Vo vodnej nádrži na východnom Slovensku došlo k ďalšej tragédii. Muž, ktorý bol ubytovaný v rekreačnej časti Dobrá si išiel ráno zaplávať, pričom z vody sa už živý nevynoril. 

Ako informuje portál noviny.sk, 51-ročný muž sa snažil z vody dostať, mával rukami a na pomoc mu hneď prišiel aj okoloidúci muž. Oživiť sa ho snažili aj hasiči z Holčíkoviec, a neskôr aj záchranári - žiaľ, neúspešne. To, či trpel zdravotnými problémami, určí až súdna pitva.  

(kol)

Minúta  |  

Kolíková považuje návrh na doživotnú rentu pre generálneho prokurátora za "legálnu korupciu"

Poslankyňa za SaS a exministerka spravodlivosti Mária Kolíková považuje návrh na doživotnú rentu vo výške 5-tisíc eur pre generálneho prokurátora, ktorý odslúži štyri roky vo funkcii, za zvláštny a podozrivý.

Upozornila, že funkčné obdobie šéfa prokuratúry je sedem rokov, nie štyri. Zároveň pripomenula, že súčasnému generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi štyri roky vo funkcii uplynú v januári.

"Čo sa teraz má také udiať, že by mal odísť?" pýta sa Kolíková. Ako ďalej povedala, je osobitne podozrivé, čo za týmto návrhom je.

Opozičná poslankyňa takisto skonštatovala, že je zrejmé, že návrh nenapísal poslanec za Smer Daniel Karas. Vidí v ňom totiž "vycibrenú techniku z dielne generálnej prokuratúry". "Javí sa to ako legálna korupcia," doplnila Kolíková.

Generálny prokurátor by mohol mať po štyroch rokoch nárok na výsluhový dôchodok

Mohlo by Vás zaujímať Generálny prokurátor by mohol mať po štyroch rokoch nárok na výsluhový dôchodok

(sita)

Minúta  |  

Spojené arabské emiráty „naliehavo“ žiadajú prístup Durovovi uväznenému vo Francúzsku

Spojené arabské emiráty (SAE) vyzvali francúzsku vládu, aby okamžite umožnila konzulárny prístup k Pavlovi Durovovi, zakladateľovi a generálnemu riaditeľovi aplikácie Telegram, ktorý je v súčasnosti zadržiavaný vo Francúzsku.

Durova, ktorý má občianstvo Francúzska aj SAE, zatkli v sobotu večer v Paríži v rámci vyšetrovania obvinení týkajúcich sa detskej pornografie, obchodovania s drogami a organizovaného zločinu, ktoré sa údajne šíria na platforme Telegram.

Ministerstvo zahraničných vecí SAE vo vyhlásení uviedlo, že "SAE pozorne sledujú prípad svojho občana Pavla Durova a požiadali vládu Francúzskej republiky, aby im urýchlene poskytla všetky potrebné konzulárne služby," informuje portál Politico.

Durovovo zatknutie vyvolalo medzinárodnú kritiku, pričom obhajcovia slobody prejavu, ako napríklad miliardár Elon Musk, odsúdili jeho zadržanie.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok zdôraznil, že Durovovo zatknutie nebolo politicky motivované.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.