Američania vám závidia vaše hodnoty. Biskup Kulick navštívil Slovensko kvôli svätým Cyrilovi a Metodovi

Otec biskup, aká bola vaša prvá reakcia na toto pozvanie na Slovensko?

Vnímam to ako poctu a privilégium, že som sem mohol prísť pri tejto príležitosti. Americký Slováci si vysoko uctievajú svätých Cyrila a Metoda.

Vaša spätosť so Slovenskom je zachytená aj vo vašom biskupskom erbe. Ten má dve časti: na jeho ľavej strane sa nachádza erb diecézy, ktorý sa nemenil od jej založenia v roku 1951. Pravá časť erbu je zasa osobná; obsahuje slovenský národný znak, biely dvojkríž na troch modrých kopcoch na červenom pozadí. Pri bližšom pohľade si však všimneme mierne odchýlky. Môžete nám priblížiť ich význam?

Do svojho erbu som sa pokúsil vložiť symboly Slovenska. Na druhej strane tieto symboly majú viacero významov. Modrá farba troch vrchov na erbe okrem odkazu na symboly Slovenska tiež odkazuje na oceľ. Keď moji predkovia spolu s inými Slovákmi prišli do USA, pracovali v oceliarskom priemysle. V mojom rodnom meste bola centrálna práve oceliareň, kde pracovalo mnoho ľudí vrátane emigrantov zo Slovenska. Takže modrá farba v erbe predstavuje nielen slovenskú modrú, ale aj oceliarsky priemysel, kde pracovali dve generácie mojich predkov.

Červená farba tvoriaca pozadie erbu zasa poukazuje na môjho patróna sv. mučeníka Vavrinca (Lawrence), ktorý bol upálený pre vieru. Tmavočervená na erbe symbolizujúca krv mučeníka prechádza stupne do svetločervenej, ktorá naznačuje oheň. Symbolická výpoveď tohto prvku na erbe smeruje k realite, v ktorej máme zomrieť sami sebe, aby sme boli svedkami evanjelia a dokázali sa obetovať ako Ježiš. Prechod z tmavého do svetlého odtieňa na erbe chce poukázať na svetlo Kristovho vzkriesenia, ktoré prežaruje aj naše obety. Je v tom zároveň volanie vnášať Kristovo evanjelium do tohto sveta, ako to robili aj svätí Cyril a Metod.

Ste aktívny v mnohých organizáciách amerických Slovákov na lokálnej i národnej úrovni. Je o nich známe, že okrem podpory tamojších slovenských farností a šírenia národných zvykov plnia ešte jednu dôležitú funkciu. O čo presne ide?

Ide o zachovanie slovenskej kultúry uprostred tej americkej či zachovanie prvkov, ktoré naši predkovia priniesli do našej krajiny skrze vieru a kultúru. Je to zároveň aj dôležité svedectvo, ako vytvárať protikultúru k dnešnej kultúre, konkrétne proti silám, ktoré dnes útočia proti rodinnému životu a proti našej viere. V tomto zmysle považujem za veľmi dôležité rozprávať dnes o vlastnej skúsenosti imigrantov zoči-voči súčasnej diverzite. Je to skúsenosť, ktorá obohacuje históriu a odráža obetu a odvahu ľudí, aby boli svedkami z minulosti v dnešnom svete.

Preto si myslím, že je dôležité udržiavať ich skúsenosť živú aj v dnešných časoch. Niekedy si ľudia myslia, že to, čo sa stalo v minulosti, je len fantázia, príbehy alebo folklór. Je to však realita. Ak tejto histórii nevdýchneme život, ak o nej nehovoríme, stratíme dôležitú pomoc v smerovaní a v pohľade na to, čo všetko vlastne môžeme dosiahnuť. Príklad našich predkov tak ženie dopredu aj nás.

Keď sa spomenú Slováci, ľuďom v mojej oblasti sa vybavia tri črty: tvrdo pracujúci, silne veriaci a rodinne založení. Slováci si týmito vlastnosťami získavali dôležitý rešpekt. Našou úlohou je šíriť tieto vlastnosti osobným životom.

Toto je už vaša siedma návšteva Slovenska. Máte obľúbené miesta, ktoré navštevujete najradšej?

V Amerike tomu hovoríme, že trošku zo všetkého. Američania milujú trošku zo všetkého (na tanieri). Niečím osobitným je pre mňa zakaždým návšteva oblasti, odkiaľ pochádzajú moji predkovia. Veľa ľudí v mojom meste pochádza z jednej dediny. Je pre mňa zaujímavé navštíviť cintorín v Novej Bystrici a čítať na pomníkoch mená, ktoré sú mi dôverne známe.

Ale aby som povedal pravdu, páči sa mi celé Slovensko a mám radosť, keď vidím, ako napreduje. Prvýkrát som bol na Slovensku pred tridsiatimi rokmi. Bolo to presne 5. júla 1993 a bolo to prvýkrát, keď sa oslavoval sviatok svätých Cyrila a Metoda ako štátny sviatok. Pre mňa ako amerického Slováka, ktorý sa celé tie roky modlil za pád komunizmu a slobodu, to bol doslova zázrak. Prišiel som na Slovensko a zažil sviatok svätých vierozvestcov slávený na štátnej úrovni. A po tridsiatich rokoch môžem sláviť spolu s vami túto udalosť už ako biskup.

Spomínali ste slobodu. Čo sa vám vybaví pri vyslovení tohto slova?

Stále si spomínam na nášho kňaza, ktorý emigroval ako 12-ročný chlapec z Novej Bystrice a vo svojich homíliách nám neskôr neustále pripomínal, aké máme šťastie, že žijeme v slobode. Neustále hovoril o obetách, ktoré museli ľudia na vtedajšom Slovensku prinášať. V pamäti mi utkvelo, ako sme sa na konci každej svätej omše modlili Otče náš, Zdravas´ a Sláva Otcu za ľudí na Slovensku a potom sme spievali piesne Hej, Slováci a Teba, Bože, chválime.

A toto ma veľmi silne formovalo a zasialo to do mňa túžbu svedčiť o tom, kde sú moje korene. A myslím, že aj toto je jedným z dôležitých odkazov svätých Cyrila a Metoda: byť zakorenený. Prejavom zakorenenosti je ochota pracovať a obetovať sa, aj keď človek hneď neuvidí zrelé plody svojej práce. Naproti tomu k nám smerujú útoky, ktoré nás chcú vykoreniť, aby sme sa potom dali ľahšie ovládať a manipulovať.

Za svoje biskupské heslo ste si vybrali slová „Kristus je pravda“ (Christus est veritas). Čo vás inšpirovalo pri tomto výbere?

Veľa som sa modlil pred výberom svojho biskupského hesla a v mysli sa mi neustále vynáral obraz Ježiša Krista stojaceho pred Pilátom a rezonovala vo mne najmä Pilátova otázka: „Čo je pravda?“(Jn 18,38) Dnešná kultúra nám často kladie presne túto otázku a myslím, že pomaly a isto strácame zmysel pre objektívnu pravdu v prirodzenom i nadprirodzenom poriadku. Preto som si vybral toto heslo, lebo som presvedčený že Kristus nie je len opcia, ale objektívna pravda a našou úlohou je sprevádzať aj iných po ceste k tejto pravde: súcitom, láskou, milosrdenstvom, ako nám to pripomína aj pápež.

Samozrejme, treba povedať, že nebudeme iných sprevádzať na zráz útesu, aby z neho spadli. Pomáhame im, aby prišli k poznaniu pravdy a tým k objaveniu pravej nádeje a radosti. Myslím si, že dnes prevláda skôr zmätok. A ja neustále opakujem, že robíme veci omnoho zložitejšími, než v skutočnosti sú. Používam pritom obraz, že Boh nám dal recept a my sa ho len potrebujeme držať. Problémom je, keď si ten recept upravujeme podľa svojho gusta. A keď potom vyberieme nevydarený koláč z rúry, sťažujeme sa: Bože, prečo si mi to urobil?! Preto je veta „Kristus je pravda“ taká veľmi dôležitá. Boh nám dal recept a stačí sa držať jeho plánu.

Na Slovensko ste prišli najmä kvôli sviatku svätých Cyrila a Metoda. V čom podľa vás spočíva najhlavnejší odkaz týchto svätcov pre dnešnú spoločnosť a cirkev na Slovensku a v USA?

Ako prvé by som chcel zdôrazniť, že svätí Cyril a Metod priniesli evanjelium slovanským národom s odvahou a horlivosťou a urobili to hlavne tým, že toto evanjelium sami žili, nielen ohlasovali. Myslím, že toto je to podstatné, čo môžeme a máme dnes robiť aj my. Keď sa pozeráte do USA, vidíte sekularizmus a materializmus. Neprepadnite tomu, udržte si svoju vieru, udržte si svoje rodiny, hodnoty a zvyky. Vaše dedičstvo a zvyky sú bohaté.

Dnes je v Amerike v móde retroštýl. Prečo asi? Američania bažia po hodnotách, ktoré vidia v minulosti, a preto nachádzajú kultúru vo zvykoch. Tieto hodnoty sú aj vo vašej minulosti a Američania vám ich závidia. Na tieto hodnoty ukazujú svätí Cyril a Metod a vašou úlohou je oživiť ich pre súčasnosť.