Na výmenu kĺbov sa čaká aj dva roky, v poradovníku sú tisíce ľudí. Chýbajú lekári aj zdravotné sestry

Ortopédi majú plné ruky práce, príčin je viacero. Jednou z nich je súčasný životný štýl. Nedostatok pohybu, sedavé zamestnanie či zlá životospráva, to všetko vplýva na životnosť a opotrebovanosť kĺbov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpokladá, že počet ortopedických pacientov bude v ďalších rokoch narastať a s tým sa budú zvyšovať aj nároky na zdravotnú starostlivosť.

Hoci ortopedických pacientov pribúda, špecialistov je na Slovensku málo a aj tí priznávajú, že sú veľmi vyťažení. „Kým pred dvadsiatimi rokmi sme robili päťsto až šesťsto operácií ročne, dnes ich robíme tisíce, v podstate pri rovnakom počte lekárov. Všetci sú maximálne vyťažení,“ hodnotí hlavný odborník na ortopédiu Andrey Švec.

Práve operácia je často najefektívnejšou cestou, ako uľaviť pacientovi od bolesti a zlepšiť kvalitu jeho života. Ortopédi sa však zhodujú v tom, že v mnohých prípadoch sú na Slovensku pacienti zbytočne dlho liečení farmakologicky a na operačný stôl sa dostávajú neskôr, ako by bolo žiaduce. „Choroba môže z jednoduchého štádia prepuknúť do veľmi komplikovaného. Operácia je následne zložitejšia a klesá aj úspešnosť výsledku,“ vysvetľuje Švec.

Nakopenie sa práce je tiež príčinou, že ortopédi nevedia čo skôr. Môže za to obdobie pandémie koronavírusu, keď sa odkladali plánované operácie. Hoci COVID-19 už vyše roka nezohráva obmedzujúcu úlohu, včas sa robia len zákroky, ktoré pacientov ohrozujú na živote alebo im spôsobujú bolesť.

„Ortopedická klinika Národného ústavu detských chorôb robí endoprotetické výkony zriedkavo – väčšinou ide o pacientov s nádormi a u tých je operácia plánovaná podľa protokolu onkologickej liečby a bez čakania. Dostupnosť zdravotnej starostlivosti je u nás primeraná, pacienti čakajú na operáciu skolióz maximálne pol roka. Počet zameškaných endoprotetických operácií sa podľa mňa nepodarí dobehnúť za rok-dva, je tam viac nášľapných mín,“ hovorí primár Milan Kokavec.

Chýba personál a nemocnice sú nedofinancované

Švec, ktorý pôsobí ako prednosta I. ortopedicko-traumatologickej kliniky Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB), potvrdzuje, že sa ešte nepodarilo doriešiť pacientov, ktorí neboli operovaní v pandemických časoch. V najväčšej slovenskej nemocnici podľa jeho slov chýbajú personálne kapacity a aj peniaze.

„Na operáciu sa čaká odhadom dva roky. Teraz ideme rekonštruovať dve operačné sály, takže pacientov na plánované operácie vôbec neobjednávame, lebo ich nebudeme mať dočasne kde operovať,“ hovorí Švec. Počet operácií bude preto v našej metropole v nasledujúcich mesiacoch klesať.

Lepšie na tom nie je ani stredné Slovensko. V Banskej Bystrici sa od 2021 podarilo skrátiť čakaciu dobu o pol roka, ale všetkých pacientov z obdobia covidu ešte nedoriešili, lebo im chýbajú zdravotné sestry – najmä inštrumentárky a anestéziologické sestry, bez ktorých sa operácie vykonávať nedajú.

„Na výmenu kolena, bedra a ramena sa čaká asi jeden a pol roka. V akútnych prípadoch urgentného zhoršenia – úrazy, nestability, odumieranie kostí kĺbu – sa operácie predsúvajú pred čakaciu listinu. Z toho vyplývajú aj občasné posuny v poradovníku. Absolútnu prednosť majú nádory, metastázy a akútne zápaly hroziace otravou krvi,“ vymenúva prednosta Ortopedickej kliniky SZU Marian Hlaváč.

Zdravotné poisťovne evidujú stovky čakateľov

Zdravotné poisťovne tvrdia, že robia všetko preto, aby pacientom našli čo najskorší termín. Ako dlho bude pacient v poradovníku závisí od kapacitných možností nemocnice, aktuálneho zdravotného stavu a pridružených ochorení poistenca. Neodkladnú zdravotnú starostlivosť musia človeku poskytnúť bez zbytočného odkladu.

Čakacie listiny môže zdravotná poisťovňa vytvárať len na plánovanú zdravotnú starostlivosť, teda
takú zdravotnú starostlivosť, ktorú je možné odložiť.

Odložené operácie z obdobia pandémie sa podľa poisťovní ešte nepodarilo dohnať a na čakacích listinách evidujú pomerne vysoké počty pacientov.

„V tomto roku očakávame približne dvojnásobok tohto typu zdravotnej starostlivosti v porovnaní s rokom 2019,“ uvádza hovorkyňa Union Kristína Baluchová. Aktuálne Union eviduje na čakacích listinách 156 pacientov na choroby pohybovo-oporného systému: na náhradu bedrového kĺbu 57 ľudí a operáciu s náhradou kolena 99 ľudí.

Ešte horšie vyzerá z pohľadu pacienta štatistika poisťovne Dôvera. Tam čaká na výmenu kĺbov 1 154 ľudí, z toho 468 na implantáciu bedrového kĺbu a 686 na nový kolenný kĺb.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VžZP) uviedla, že koncom júla čakalo na náhradu bedrového, kolenného a lakťového kĺbu dokopy 5 027 poistencov. Čakacie doby zverejňuje VšZP na svojej webovej stránke. Dodáva, že nedisponuje zákonnými možnosťami, ako termíny operácií a dĺžku čakacích lehôt ovplyvniť. Manažment pacienta je v rukách nemocnice.

Implantátov je dosť, ale nemocnice za ne neplatia včas

Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok konštatuje, že v rámci endoprotetických zdravotných pomôcok neeviduje nedostatok produktov pre pacientov.

„Produkty sú dostupné podľa požiadaviek zdravotníckych zariadení. Pre obmedzenú plánovanú operatívu počas pandémie COVID-19 boli pacienti operovaní neskôr, tento stav však nebol zapríčinený nedostatkom zdravotníckych pomôcok ale pandémiou,“ konštatuje Asociácia.

Dostupnosť zdravotníckych pomôcok v segmente endoprotetiky môže byť vraj obmedzená z dôvodu zlej platobnej schopnosti zdravotníckych zariadení. Niektoré nemocnice totiž za dodaný tovar platia s vysokým oneskorením – niekedy až rok po splatnosti. 

Všetky tri zdravotné poisťovne aj Asociácia nemocníc Slovenska (ANS) sa zhodujú, že v zdravotníckom sektore chýba minimálne tristo miliónov eur a treba ho dofinancovať. Na budúci rok budú nemocnice požadovať, aby bol rozpočet na zdravotníctvo deväť miliárd eur.