Odstrel vlka neprináša želaný výsledok. Podľa poľovníkov stráca plachosť

ŠOP poukazuje na skutočnosť, že zvýšenie počtu odstrelených vlkov neviedlo k zníženiu počtu zabitých oviec, kôz či kráv. Svoje tvrdenia dokladá grafmi a číslami. „V rokoch 2010 až 2013 sa na Slovensku lovilo každoročne vyše 130 vlkov, ale škody na ovciach narastali. V ďalšom období, keď sa postupne lov vlka znižoval, škody od vlka boli vyrovnané, dokonca v rokoch 2018 a 2019 výrazne klesli. Ukázalo sa teda, že lov vlka za uvedené roky nepriniesol požadovaný efekt zníženia škôd na hospodárskych zvieratách. Tento poznatok je v súlade s publikovanými informáciami z Európy aj Severnej Ameriky,“ vyjadril sa hovorca ŠOP.

ŠOP považuje za východisko podporu domácich chovateľov hospodárskych zvierat zo zdrojov Európskej únie. Poľnohospodári by totiž mali mať možnosť zabezpečiť si potrebnú ochranu stád, napríklad formou elektrického oplotenia či zabezpečenia strážnych psov. Dodáva tiež, že je dôležité pristupovať k odstrelu lokálne a adresne v oblastiach so zaznamenanými škodami.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťKam mohol v tejto zime ísť? Rodina si Jozefovo zmiznutie nevie vysvetliť

Na situáciu sme sa pýtali aj hovorcu Slovenskej poľovníckej komory Alojza Kaššáka. „Jedno percento škôd (spôsobených vlkom, pozn. redakcie) nie je realita škôd na Slovensku a tieto škody nie sú hlavný problém. Ten je úplne inde. Škody sú oveľa väčšie, pretože prvým problémom je, že nie je možné na 100 percent určiť, že škodu spôsobil vlk (hoci môžu mať útok chovatelia zachytený aj na bezpečnostných kamerách). Druhým problémom je, že malí chovatelia si takéto škody ani nežiadajú. Dokonca ani všetci veľkí. Nie je totiž možné každý deň počítať stádo 100 až 200 oviec, či odtiaľ nechýba nejaká ovečka. Ďalším dôvodom je nahlásenie takejto škody najneskôr do 24 hodín od jej vzniku. Ak takéto stádo stiahnem na jeseň z pasby a chýba mi napríklad 40 až 50 oviec, nikto mi túto škodu nenahradí,“ povedal pre Žilinský Štandard.

Mohlo by vás zaujímať

SpoločnosťHrozí Námestovu odrezanie od zvyšku Oravy?

Z jeho slov vyplýva, že percentuálny podiel škôd nie je skutočným, objektívnym zrkadlom reality, nakoľko farmári a poľnohospodári pre zložitý a zdĺhavý byrokratický proces škody často nenahlasujú.

Veľkým problémom je podľa neho aj to, že vlk dravý je čoraz viac odvážny. „Čoraz častejšie prichádzajú do intravilánu a je veľké nebezpečenstvo hybridizácie so psom, ktoré bolo potvrdené vo viacerých krajinách, napríklad Švajčiarsko vykazuje hybridizáciu s vlkom v 1/4 populácie, čo je katastrofálny stav. Ďalším problémom je napádanie psov vlkmi a to nielen poľovníckych, ale aj pastierskych. V okolitých krajinách boli už zaznamenané aj útoky vlka na človeka, na Slovensku ich už tiež evidujeme,“ dodáva Kaššák.