Primárka detskej onkológie: Vo svete napredujú, my sa boríme s banálnymi problémami

Keďže idú sviatky, ako to vyzerá počas Vianoc, resp. sviatkov, na detskej onkológii? Je napríklad možné – ako na niektorých oddeleniach u dospelých – pustiť väčšinu, alebo časť pacientov domov? Aké budú vaše sviatky?

Momentálne je detská onkológia v Košiciach plná pacientov, dokonca máme nadstav. Na jeseň a začiatkom zimy tradične pribudne veľa novo diagnostikovaných pacientov. Pre zdravotnícky personál predstavujú sviatky vždy nadmernú záťaž, pretože vtedy je menej personálu, je väčšinou obmedzená prevádzka laboratórií, pomocných vyšetrovacích metód a podobne. Samozrejme, aj psychicky je človek nastavený inak, keď vie, že ľudia doma oddychujú a my sme v práci.

Čo považujete na svojej práci za najťažšie?

V zdravotníctve pribúda administratíva, s pacientom trávime čoraz menej času. Vo svete napreduje detská onkológia míľovými krokmi a my sa boríme s banálnymi problémami. K mnohým liekom, ktoré používame, treba špeciálne povolenia, aj bežné diagnostické a liečebné úkony s pacientom musíme ošetriť množstvom povolení. Pritom nedisponujeme personálom na to určeným. Lekár a sestra pri svojej práci robia množstvo administratívnych úkonov a tie ich oberajú o čas, ktorý by mali venovať pacientovi. Navyše denne bojujeme s nevyhovujúcimi podmienkami na oddelení, ktoré nás limitujú v práci a deťom znižujú komfort. Denne preto vznikajú konfliktné situácie, lebo pacienti, rodičia a personál riešia nevyhovujúce prostredie.

Utkveli vám v pamäti niektoré prípady malých pacientov?

Na detskej onkológii sa niekedy dejú zázraky. Preto sa oplatí nestrácať nádej a bojovať. Potvrdilo sa mi to už viackrát. 

Ako relaxujete? Čo je pre vás najlepší oddych?

Najlepší oddych je pre mňa práca v záhrade spojená s počúvaním zaujímavého podcastu alebo audioknihy.

Aká je komunikácia, resp. spolupráca s rodičmi malých pacientov? 

Je to čoraz väčšia výzva, rodičia sú neraz veľmi nároční.  Sú takí, s ktorými treba veľa debatovať, ale dopracujeme sa k dohode, lebo vnímajú aj naše argumenty. Veď cieľ máme spoločný, vyliečiť ich dieťa, aj keď cesta je niekedy veľmi dlhá a ťažká. Ale sú aj takí, ktorí chcú diktovať diagnostické a liečebné postupy, a pritom nemajú zdravotnícke vzdelanie. Vtedy je to náročné.

Narastá v posledných rokoch počet detí s onkologickými ochoreniami? Prevažuje určitý druh?

Počet detí možno ani nenarastá, ale vieme zachrániť aj deti s diagnózami, ktoré boli v minulosti neliečiteľné. Títo pacienti sa liečia dlho, aj roky, liečba je komplikovaná, spojená s dlhými hospitalizáciami a náročnými liečebnými úkonmi. Preto máme relatívny nárast počtu pacientov. Liečia sa i niektoré diagnózy, na ktoré v minulosti neboli lieky, len sa sledovali.

Badať určitú nádej v podobe nových liečebných postupov, resp. metód?

Detská onkológia sa rozvíja rýchlo a ponúka veľa moderných postupov. Žiaľ, na Slovensku sme v mnohých veciach pozadu. Ale spolupracujeme s mnohými zahraničnými pracoviskami a ak nevieme na Slovensku poskytnúť adekvátnu liečbu, posielame deti aj do zahraničných centier. Sú s tým spojené náročné administratívne procesy, ale je to možné.

Čo by ste odkázali rodičom, prípadne verejnosti, hlavne ak ide o určitú prevenciu? Čo je dobré robiť, čo dodržiavať, aby sa minimalizoval možný výskyt onkologických ochorení detí?

Onkologické ochorenia v detskom veku patria stále k zriedkavým. Každý rodič dieťaťa, ktorého onkologickú diagnózu oznamujeme, sa ako prvé opýta, prečo práve jeho dieťa. Prečo má napríklad novorodenec leukémiu? Prečo má škôlkar nádor na mozgu? Je mnoho otázok, na ktoré ani veda nevie odpovedať, je to kombinácia viacerých faktorov. Dochádza k zmene genetickej informácie na úrovni bunky, dôjde k tzv. mutácii, pridá sa k tomu ešte pôsobenie niektorých vírusov alebo chemických karcinogénov, prípadne vplyv ionizujúceho žiarenia. Samozrejme, radíme, aby rodičia pravidelne absolvovali s deťmi preventívne prehliadky. Zdravá životospráva je nesmierne dôležitá aj počas onkologickej liečby.

Prečo ste sa rozhodli práve pre detskú onkológiu?

Bola to náhoda. Po ukončení vysokej školy som sa hlásila na onkológiu pre dospelých, pretože ma zaujali prednášky a návšteva onkocentra počas štúdia. Žiaľ, vtedy neprijímali absolventov. Dostala som sa do detskej nemocnice na klasické pediatrické oddelenie a vtedy mi ponúkli voľné miesto na detskej onkológii.  V tom čase nebol veľký záujem lekárov o detskú onkológiu, lebo povedomie o tomto odbore bolo skreslené. Ja som to brala ako veľkú výzvu. Detskí onkológovia na Slovensku tvoria malú komunitu, dobre sa navzájom poznáme a pomáhame si.  Máme dobrú spoluprácu so zahraničnými centrami naprieč Európou, aj inde vo svete. Ak máte chuť a odhodlanie tvrdo pracovať, je to veľmi zaujímavá práca s neobmedzenými možnosťami sebarealizácie. Len škoda, že ju brzdí nefungujúce prostredie slovenského zdravotníctva.

Doktorka Viktória Halušková (44) vyštudovala lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach, odbor všeobecné lekárstvo. Má atestáciu z pediatrie, z pediatrickej hematológie a onkológie. V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach pôsobí od roku 2005. Od roku 2021 je primárkou Oddelenia detskej onkológie a hematológie DFN  v Košiciach. Angažuje sa v občianskom združení Spoločnosť detskej onkológie Košice.