V Košiciach nocoval Napoleonov veľký súper Kutuzov. Mestu sa poďakoval po nemecky

V kinách dnes rezonuje film režiséra Ridleyho Scotta o Napoleonovi. Nuž a práve spomínaný Kutuzov bol jeden z najväčších súperov francúzskeho cisára. A ako s tým všetkým súvisia Košice? Napoleon ich síce neobliehal, no zastavil sa tu Kutuzov s ruskou armádou.

Treba dodať, že Košice už síce nemali taký lesk ako v stredoveku, no neboli ani perifériou. Preto bola ich výhoda v tom, že sa považovali za bezpečné útočisko. Málokto vie, že ruské vojská sa v Košiciach objavili už v roku 1800 po prehranej bitke pri Zürichu. Keďže šlo o spojencov, mestská rada im poskytla ubytovanie a stravovanie v Huštákoch. V Košiciach našli po obsadení Viedne francúzskymi vojskami 13. novembra 1805 útočisko deti cisára Františka I. Medzi nimi aj vtedy 14-ročná Mária Lujza, ktorá sa, paradoxne, o päť rokov neskôr stala Napoleonovou manželkou.

Faktom je, že Kutuzov mal, jemne povedané, dosť komplikované vzťahy s vtedajším cárom Alexandrom I. V roku 1802 upadol do jeho nemilosti a bol odvolaný zo všetkých funkcií. Lenže cár nemohol ignorovať jeho vojenské skúsenosti, preto ho o tri roky povolal späť. Pravda, nie nadlho. Z porážky v bitke pri Slavkove cár neoficiálne obviňoval Kutuzova, hoci verejne to nikdy nepovedal. Pritom práve počas spomínanej bitky „kibicoval“ maršalovi do velenia práve cár.

Po ďalšej porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk sa Kutuzov rozhodol pre návrat cez vtedajšie Uhorsko. Prvé oddiely cárskej armády sa v Košiciach objavili 30. decembra 1805, o deň neskôr prišiel v elitnej spoločnosti generálov a vysokých šarží aj maršal Kutuzov. Zaujímavé je, že i napriek vojenskej porážke, ktorú spolu s ruskými vojskami utrpeli aj rakúske, sa Košičania na Silvestra veselili. V Redute, ktorá stála na mieste dnešného Národného divadla, bol dokonca bál. Obyvatelia, mešťania i šľachta preto privítali Rusov vrelo. Dokonca dôstojníkov ubytovali vo svojich domoch. Maršal Kutuzov prespal v budove radnice na Hlavnej ulici. Túto udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa.

S trochou preháňania možno povedať, že Kutuzov bol vďaka vojenským skúsenostiam cieľom mužského obdivu, dámy sa zaujímali predovšetkým o už spomínaného generála Bagrationa. Ten bol podľa portrétov aj historických záznamov fešný muž. Preto nečudo, že ho ženy obletovali.

Kutuzov odišiel z Košíc 4. januára 1806. Mesto i obyvatelia museli naňho urobiť veľký dojem. Svedčí o tom list písaný po nemecky, v ktorom sa poďakoval magistrátu za starostlivosť. To bolo neobvyklé, lebo v minulosti armády, žiaľ, často plienili a drancovali mestá i krajiny. V tomto prípade mali Košičania nachystať 150 volov a celá Abovská stolica 330 zvierat.

Všetko bolo zorganizované a pripravené. Viac ako 30-tisíc ruských vojakov prechádzalo regiónom postupne počas januára 1806 v šiestich kolónach. Mimochodom, Košice mali v tom čase čosi vyše 7-tisíc obyvateľov. Keďže bolo na príchod ruskej armády všetko pripravené, jej pobyt sa zaobišiel bez väčších incidentov. Maršala Kutuzova pripomína pamätná tabuľa, ktorú slávnostne odhalili 18. januára 1971 na múre starej radnice na Hlavnej ulici. Z bronzu ju vyhotovil akademický sochár Juraj Bartusz.

Kto bol Michail Illarionovič Kutuzov

Narodil sa 16. septembra 1747 do rodiny generálporučíka a senátora. Už ako 16-ročný velil rote, veľké vojenské skúsenosti získal počas rusko-tureckých vojen. Napriek nesporným úspechom v bojoch s Osmanskou ríšou upadol v roku 1802 do nemilosti cára Alexandra I.

V spomínanom roku 1805 ho však vymenoval do funkcie veliteľa jednej z dvoch armád, ktoré mali pomôcť rakúskym vojskám zastaviť Napoleonove ťaženie. Jeho skúsenosti a intuícia sa prejavili aj pred bitkou pri Slavkove, kde odporučil ustúpiť. No obaja panovníci, teda ruský cár Alexander I. a rakúsky cisár František I., ktorí boli osobne prítomní, sa nechali vyprovokovať a výsledkom bola porážka. Kutuzov sa neskôr osvedčil aj v bojoch s Francúzmi priamo na území Ruska. Zomrel 28. apríla 1813.