V kinách dnes rezonuje film režiséra Ridleyho Scotta o Napoleonovi. Nuž a práve spomínaný Kutuzov bol jeden z najväčších súperov francúzskeho cisára. A ako s tým všetkým súvisia Košice? Napoleon ich síce neobliehal, no zastavil sa tu Kutuzov s ruskou armádou.
Treba dodať, že Košice už síce nemali taký lesk ako v stredoveku, no neboli ani perifériou. Preto bola ich výhoda v tom, že sa považovali za bezpečné útočisko. Málokto vie, že ruské vojská sa v Košiciach objavili už v roku 1800 po prehranej bitke pri Zürichu. Keďže šlo o spojencov, mestská rada im poskytla ubytovanie a stravovanie v Huštákoch. V Košiciach našli po obsadení Viedne francúzskymi vojskami 13. novembra 1805 útočisko deti cisára Františka I. Medzi nimi aj vtedy 14-ročná Mária Lujza, ktorá sa, paradoxne, o päť rokov neskôr stala Napoleonovou manželkou.
Faktom je, že Kutuzov mal, jemne povedané, dosť komplikované vzťahy s vtedajším cárom Alexandrom I. V roku 1802 upadol do jeho nemilosti a bol odvolaný zo všetkých funkcií. Lenže cár nemohol ignorovať jeho vojenské skúsenosti, preto ho o tri roky povolal späť. Pravda, nie nadlho. Z porážky v bitke pri Slavkove cár neoficiálne obviňoval Kutuzova, hoci verejne to nikdy nepovedal. Pritom práve počas spomínanej bitky „kibicoval“ maršalovi do velenia práve cár.
Po ďalšej porážke spojeneckých rakúskych a ruských vojsk sa Kutuzov rozhodol pre návrat cez vtedajšie Uhorsko. Prvé oddiely cárskej armády sa v Košiciach objavili 30. decembra 1805, o deň neskôr prišiel v elitnej spoločnosti generálov a vysokých šarží aj maršal Kutuzov. Zaujímavé je, že i napriek vojenskej porážke, ktorú spolu s ruskými vojskami utrpeli aj rakúske, sa Košičania na Silvestra veselili. V Redute, ktorá stála na mieste dnešného Národného divadla, bol dokonca bál. Obyvatelia, mešťania i šľachta preto privítali Rusov vrelo. Dokonca dôstojníkov ubytovali vo svojich domoch. Maršal Kutuzov prespal v budove radnice na Hlavnej ulici. Túto udalosť dnes pripomína pamätná tabuľa.
