Za čisté mesto platíme všetci, no čelíme čiernym skládkam. Kto je za ne zodpovedný a ako to plánuje mesto riešiť?

KOŠICE – Nelegálne skládky na okrajoch Košíc – zrkadlo spoločnosti. Nechcené elektrospotrebiče, staré tlačiarne a rozbité chladničky sa povaľujú na zemi ako prízraky nepotrebnosti. Košický Štandard poukazuje na ďalšiu nelegálnu skládku odpadu, tentoraz na Červenom brehu. Zisťovali sme, na koho padne zodpovednosť.

nelegálna skládka odpadu červený breh

Na čiernu skládku upozornila Košičanka na sociálnej sieti. Informáciu o nej vám prinášame ako prví. Oslovili sme preto príslušné inštitúcie, ako plánujú vo veci konať. Mestská časť Košice-Sever vyjadrila ochotu spolupracovať s mestskou políciou a Magistrátom mesta Košice na riešení a prevencii takýchto situácií, konkrétne kroky však pre nás ostávajú neznáme. Ján Hučko, vedúci oddelenia rozvoja, totiž našej redakcii avizoval, že „vzhľadom na povahu veci a kompetencie obce nemôže mestská časť priamo v tejto veci konať“.

Mestská polícia Košice-Sever podnikla kroky a prípad postúpila Okresnému úradu Košice na ďalšie konanie, pričom hľadá páchateľa, a zdôraznila potrebu nápravy: „V prípade získania akýchkoľvek informácií o podozrivej osobe alebo osobách o tom bude bezodkladne informovaný vecne príslušný okresný úrad,“ priblížil pre Košický Štandard Branislav Barna z MP.

Spoločnosť Kosit sa zaviazala posilniť osvetu a podotkla, že za nelegálne ukladanie odpadu môžu byť uložené vážne sankcie. „Je dôležité, aby si občania uvedomili následky svojich konaní, nielen pre životné prostredie, ale aj pre ich vlastné finančné záležitosti v prípade sankcií,“ povedala našej redakcii vedúca oddelenia marketingu a PR zo spoločnosti Kosit Slavomíra Brzová.

Ďalej zdôraznila nevyhnutnosť správneho nakladania s odpadom: „V našom meste máme stanovené jasné pokyny pre separáciu a ukladanie odpadu. Našou prioritou je uľahčiť občanom správne triedenie pomocou jasne označených nádob a podrobných infografík.“ Napriek tomu sa zdá, že nie všetci obyvatelia tieto pravidlá dodržiavajú.

V Košiciach sa občanom ponúka viacero možností, ako správne nakladať s odpadom z ich domácností. „Aktuálne prevádzkujeme päť zberných dvorov, kde môžu obyvatelia odovzdať taký odpad, ktorý nie je možné uložiť do bežných kontajnerov,“ informovala Brzová.

Medzi tieto druhy odpadu patria objemný odpad, elektroodpad, ale aj nebezpečné odpady. Všetky informácie o správnom triedení a odovzdávaní odpadu sú dostupné priamo v zberných dvoroch a na webovej stránke kosit.sk, kde obyvatelia nájdu aj zoznam povolených druhov odpadu.

Brzová tiež doložila, že za odovzdanie odpadu na zbernom dvore neplatia obyvatelia s trvalým pobytom v Košiciach žiaden ďalší poplatok pod podmienkou, že sa preukážu potvrdením o uhradení poplatku za komunálny odpad.

Kosit okrem toho poskytuje platené služby, ako sú odvoz odpadu z domácností do zberného dvora, alebo pristavenie veľkoobjemových kontajnerov, ktoré sú k dispozícii obyvateľom, čo nemajú možnosť priviezť svoj odpad do zberného dvora sami.

„Pre tých obyvateľov, ktorí nemajú možnosť svoj odpad do zberného dvora priviezť, je prevádzkovaná služba celoročného upratovania. Táto služba pomáha Košičanom legálne sa zbaviť už nepotrebných vecí s nadrozmerným objemom, a to ich umiestnením do veľkoobjemových kontajnerov rozmiestnených podľa vopred určeného harmonogramu v jednotlivých košických mestských častiach. V priemere je v rámci jedného cyklu rozmiestnených v meste 38 takýchto kontajnerov naraz.“

Napriek možnostiam na zbavenie sa odpadu čierne skládky v našom meste pribúdajú. Aj dobrovoľníci z OZ Save nature by Čivas si lámu hlavu nad tým, prečo je v modernom svete stále pálčivý problém s odpadom a nelegálnymi skládkami: „V Košiciach nie je problém odviezť smeti na zberný dvor v meste, skôr je problém s neprispôsobivými občanmi, keď vyberajú smetné nádoby, robia okolo neporiadok a v neďalekých kríkoch si trieda odpad, ktorý potrebujú, zvyšok sa tam hromadí a neskôr to niekto musí vyčistiť,“ priblížil pre Košický Štandard svoj pohľad predseda OZ Ladislav Stupák. Problém je podľa jeho slov aj s bezdomovcami, ktorí si urobia provizórne ubytovanie a taktiež tam hromadia odpad.

Ak dobrovoľníci nachytali niekoho „priamo pri čine“, často išlo o obyvateľa obce bez prístupu k zbernému dvoru. „Vtedy je to dosť veľký problém. Ak starosta nezabezpečuje pre obyvateľov kontajner, tak ľudia to riešia takto primitívne,“ doplnil svoj pohľad na vec Stupák. V prípade objavenia nelegálnej skládky je na občanoch, aby sa obrátili na Zelenú linku, využili aplikáciu TrashOut, alebo kontaktovali príslušný úrad zaoberajúci sa životným prostredím. Tieto kroky umožňujú rýchlejšiu reakciu a preventívne opatrenia proti ďalšiemu šíreniu odpadu.

Aj keď sú poskytované adekvátne služby na spracovanie odpadu, stále existuje menšina, ktorá si zvolí cestu najmenšieho odporu aj za cenu poškodzovania životného prostredia. Je nevyhnutné zintenzívniť osvetové a preventívne opatrenia, ale aj uľahčiť prístup k legálnym spôsobom likvidácie odpadu pre všetkých. Len tak môžeme postupne eliminovať vznik nelegálnych skládok a chrániť krásu a čistotu našich miest a prírody pre budúce generácie.