Zalužného odvolajú do konca týždňa, píše CNN

Štandard v stredu informoval, že nad kariérou vrchného veliteľa ukrajinskej armády Valerija Zalužného sa sťahuje slučka. Zahraničné americké médiá, ako CNN a Washington Post, s odvolaním sa na vlastné zdroje potvrdili, že generála si predvolali do prezidentskej kancelárie a tam mu oznámili výpoveď. Podľa niektorých zdrojov majú byť prepustení aj Zalužného služobne starší spolupracovníci.

Podľa časopisu Times a denníka Economist Zalužnyj ostal na svojom mieste len preto, že jeho dvaja možní náhradníci – šéf Hlavného riaditeľstva spravodajskej služby Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR MO) Kyrylo Budanovov a veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj – ponuku odmietli.

CNN však v stredu s odvolaním sa na dobre informovaný zdroj uviedla, že šéf armády očakáva prezidentský dekrét o svojom odvolaní do konca týždňa.

Hoci generál odmietol novú rolu, ktorú mu ponúkali, ukrajinský prezident podľa CNN podčiarkol, že to nič nemení na tom, že ho odvolal zo súčasného postu. Prezidentská kancelária v stredu viacerým médiám neposkytla aktualizované stanovisko k týmto informáciám.

Dôvodom je zlyhanie protiofenzívy aj nezhody na počte zmobilizovaných

Napätie medzi mužmi narastalo mesiace. Hlavnou príčinou má byť neúspech letnej protiofenzívy a nedostatok zbraní a munície.

Prezident Volodymyr Zelenskyj je nespokojný s tým, že letná protiofenzíva nepriniesla očakávaný prielom a v súčasnosti dokonca ruské sily získavajú na niektorých častiach frontu prevahu. Zalužnyj odmietol rady amerických veliteľov, aby v protiofenzíve sústredil sily. Obával sa, že jednotky by sa v každej časti frontu stali príliš slabými a nastali by vysoké straty. Útok preto rozdelil na tri fronty, čím sa tiež nevyhol vysokému počtu úmrtí a väčšie územie nezískal.

Zalužnyj zas prezidentovi vyčítal, že nedokáže od spojencov získať viac vojenskej techniky. Republikáni v americkom Kongrese stále blokujú balík pomoci, z ktorého by sa malo Ukrajine ujsť 60 miliárd eur. Ani Európska únia nesplnila sľub a namiesto milióna nábojov do jari tohto roka poslala na bojisko zatiaľ len 300-tisíc kusov.

Podľa Washington Post sa obaja muži v pondelkovom rozhovore nezhodli ani na tom, koľko vojakov musí Ukrajina tento rok zmobilizovať.

Zalužnyj navrhol takmer 500-tisíc nováčikov, čo Zelenskyj považoval za nerealistické vzhľadom na nedostatok uniforiem, zbraní a výcvikových zariadení a potenciálne problémy súvisiace s náborom. Prezident vraj verejne povedal, že Ukrajina nemá ani dosť peňazí, aby mohla toľkých nových brancov zaplatiť. Zalužnyj kontroval, že armáda už teraz nemá dostatok síl pre narastajúce straty a potrebuje sa vyrovnať 400-tisíc novým vojakom, ktorých Rusko plánuje zmobilizovať.

Zelenskyj potom Zalužnému povedal, že Ukrajinci sú unavení z vojny a že medzinárodní podporovatelia krajiny tiež spomalili vojenskú pomoc, takže nový veliteľ možno oživí situáciu, píše CNN po výpovedi osoby oboznámenej s rozhovorom.

Výmena môže všetko len zhoršiť

Takýto vývoj situácie však nepredpokladajú ani zahraničné médiá. Zalužnyj je obľúbený medzi verejnosťou a aj v armáde. Po takmer dvoch rokoch tvrdých bojov mu ľudia aj vojaci dôverujú a poznajú ho. Prieskum, ktorý v decembri zverejnil Kyjevský inštitút sociológie, ukázal, že ho podporuje 88 percent Ukrajincov, zatiaľ čo Zelenského 62 percent. To z neho pre prezidenta robí aj politickú konkurenciu.

Je zbehlý v komunikácii so svojimi západnými náprotivkami. Zmena na najvyššom poste uprostred vojny preto môže u spojencov vzbudiť nedôveru.

Podľa niektorých analytikov sa front nedá posunúť, ani keby nový veliteľ získal zbrane a muníciu. Ruská obrana je robustná, zahŕňa husto zamínované polia, dobré zásobovanie a má aj viac potenciálnych vojakov, ktorí môžu prísť na bojisko.

Napríklad možný náhradník Budanov síce v roku 2014 bojoval na Donbase, zúčastnil sa na niekoľkých tajných misiách aj na okupovanom Krymskom polostrove, prežil desať pokusov o atentát a má silné väzby so Zelenským, ale nie je armádny veliteľ. Od roku 2020 má na starosti špeciálne jednotky, ktoré využíva na zásah kritických cieľov na území Ruska. Táto taktika niekedy znepokojuje aj západných spojencov, ktorí sa obávajú, že Putin môže jedného dňa odpovedať jadrovými zbraňami.