Pozor na prieskumy. Niektoré nás chcú vodiť za ruku

Príklad: v utorok vyšiel volebný model, kde Progresívne Slovensko predbehlo Smer. Model vypracovala agentúra NMS pre denník Sme. Pointa a odkaz „prieskumu“ vyzerá asi takto: PS môže zvíťaziť. A dokonca bez toho, aby tým zlikvidovalo menšie partnerské strany ako SaS.

Je to volebný odhad z kategórie mobilizačných.

Presne tento typ „prieskumov“ treba brať s rezervou. Pri niektorých hrozí, že nie sú presným zrkadlom kampane. Sú skôr súčasťou kampane.

Samozrejme, ani agentúru NMS, ani denník Sme nemôžeme obviňovať z toho, že by si čísla vymýšľali alebo zámerne skresľovali. Nie, takto to nefunguje.

Otázna je skôr dôveryhodnosť.

Oproti minulosti sa totiž okrem uvoľnenia moratória zmenila aj ďalšia podstatná vec. Väčšinu prieskumov si dnes objednávajú a platia médiá. Prevažne progresívne médiá, ktoré robia kampaň jednej vyvolenej strane: Progresívnemu Slovensku.

Asi sa zhodneme na tom, že progresívne médiá, ktoré sa vrhli do politickej kampane, už nemôžu vystupovať ako nestranný rozhodca. Alebo ako objednávateľ prieskumov s najvyšším ratingom dôveryhodnosti.

Navyše, viaceré prieskumy, ktoré objednávajú a platia progresívne médiá, vlastne nie sú klasické prieskumy, kde sa dáta zbierajú naživo v teréne s tisíckou respondentov. Sú to volebné modely postavené na online dátach.

Agentúra NMS, ktorá pracuje pre denník Sme, oslovuje voličov kombináciou online dotazníkov a následného dovažovania telefonickým prieskumom. Agentúra Ipsos, ktorá pracuje pre Denník N, zbiera dáta prevažne v online prostredí.

Keďže online prieskumy nevedia presne zachytiť veľké skupiny voličov vo vekovej kategórii 60+, je prirodzené, že pri taktomto zbere čísel dominujú strany s mladšími voličmi. Napríklad progresívci. Nie je v tom nijaká alchýmia ani zámerné skresľovanie. Je to prirodzený výsledok prieskumu, ktorý sa robí online cestou.

Aby sa agentúry aj po takomto prieskume dokázali priblížiť k realite, svoje online dáta dovažujú. Výsledkom takejto práce potom nie je volebný prieskum, ale tzv. volebný model.

Do práce volebného modelára potom vstupujú dva silné faktory. Najsilnejším je – stále veríme – profesionálna snaha namodelovať výsledok tak, aby čo najpresnejšie zodpovedal skutočnosti. Agentúra, ktorá dokáže merať pomery síl presne, je dôveryhodná. Agentúra, ktorá opakovane uletí, je na smiech.

Druhým faktorom, ktorý vstupuje do hry, je snaha modelovať výsledok tak, aby zodpovedal predstavám objednávateľa. Teda toho, kto prieskum či volebný model platí. Alebo kto dlhodobo financuje a živí výskumnú agentúru.

Ak sú objednávateľmi nezávislé médiá, prvý a druhý faktor sa vlastne prekrývajú. Zámerom je trafiť (odhadnúť) volebné trendy čo najpresnejšie.

Ak sú objednávateľom aktivistické alebo progresívne médiá, ktoré robia kampaň jednej zo strán, práca volebného modelára je, pochopiteľne, zložitejšia.

Budúcnosť takejto agentúry totiž nie je závislá od toho, či trafí alebo netrafí volebné preferencie. Je závislá od spolupráce s médiami, ktoré ju financujú.

V praxi to pritom funguje ešte jednoduchšie. Aktivistické nemusia byť len médiá. Aktivistické môžu byť aj agentúry. Jednoducho, dnes je aktivizmus v móde a zasahuje takmer všetky oblasti. Aj vedu alebo výskum.

Dokonca to zachádza tak ďaleko, že analytik, ktorý nevstupuje do kampaní a nie je politicky angažovaný, nie je dôveryhodný, ale podozrivý. Aspoň z pohľadu médií.

Aby sme však neprepadli úplnej skepse, stále tu máme aj klasické prieskumy, ktoré by mali byť o niečo dôveryhodnejšie ako volebné modely (NCMS, Ipsos) alebo rýchle telefonické prieskumy (AKO).

Agentúra Focus robí prieskumy starou dobrou terénnou formou. Osobnými rozhovormi s respondentmi. Táto konzervatívna metóda je náročnejšia a drahšia. No je presnejšia ako iné formy výskumu. Jej výsledkom je klasický prieskum volebných nálad.

Najnovší prieskum Focusu nepôsobí až tak revolučne a kreatívne ako online volebné modely a telefonické prieskumy. Ukazuje, že PS si drží podporu, no v závere kampane skokovo nerastie. Čo by aj zodpovedalo vlažnému výkonu Šimečku v debatách.

Tvrdenia, ako PS raketovo zvyšuje rýchlosť a predbieha Smer, sú skôr v rovine bočných mediálnych kampaní (a želaní) ako v rovine reality.

Na celej hre je však zradné to, že mediálna kampaň môže potiahnuť aj tú politickú, v ktorej Šimečka nie je až taký silný a atraktívny. Napokon, presne to je účel mediálnych kampaní. Majú prekresliť realitu a vytvoriť, respektíve presadiť novú, ktorá bude v súlade s ich záujmami. Nejde predsa o nič menšie ako o boj Dobra so Zlom, všakže…

Máme tu bojový pokrik médií, ako treba voliť progresívcov a poraziť Fica. Tie isté médiá objednávajú a zverejňujú odvážne volebné modely, ktoré sú silne mobilizačné. A vo výsledku to robí z progresívcov niečo, na čo by sami nikdy nemali: silnú stranu.

Virtuálna realita poháňaná médiami sa postupne prelieva do naturálnej reality. Teda do celkom reálnej podpory Progresívneho Slovenska. Táto strana už nemá len voličské jadro, ale aj široký – a zároveň krehký – obal, v ktorom nájdeme kadečo. Aj zástupy voličov OĽaNO z volieb 2020.

Voľby 2023 nie sú len zrážkou politických strán. V podozrivo vysokej miere ich poznačujú (a deformujú) hlučné mediálne kampane, ktoré celkom neskrývane podporujú „progresívnu revolúciu“. Preformátovanie mimoparlamentnej strany na hegemóna…

Voľby budú aj o tom, či sa mediálne kampane presadia naplno. Alebo sa rozbijú na stranách, ktoré sú pred progresívnymi médiami odolné.

V podstate sa hrá aj o to, či platí téza „získaj médiá a môžeš všetko“.