NÁMESTOVO – Spomienkové zhromaždenia sa 21. februára konali po celom Slovensku. Ľudia zapaľovali sviečky a pripomínali si 6. výročie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Žilinský Štandard navštívil jedno takéto zhromaždenie v Námestove.
V čase plánovaného začiatku podujatia, teda o 19:00 večer, stálo na námestí iba niekoľko ľudí. Hudobníci zapájali nástroje a organizátori končili s prípravami. Na úvod spievali hudobníci niekoľko piesní, okrem iného aj slovenskú verziu piesne Imagine od Johna Lennona. Medzi ľuďmi sa pomaly šíril duch spolupatričnosti. K dispozícii bol navyše teplý čaj pre všetkých.
Postupne začali ľudia na námestí pribúdať, hornooravské mesto však rekordy v účasti neprekonávalo. Prítomných mohlo byť okolo 100. Medzi ľuďmi sa našli aj menšie deti či seniori. Program sa postupne uberal od hudobnej zložky ku hlavnému, rečníckemu obsahu. Na pódium vysúpil jeden z občianskych aktivistov, ktorý verejnosti prečítal list od Mareka Vagoviča, ktorý so zosnulým Kuciakom spolupracoval. Vagovič sa mal na Hviezdoslavovo námestie dostaviť osobne, nedovolili mu to však pracovné povinnosti.
V liste sa za uhladenými slovami skrývala ostrá kritika vládnej garnitúry. Vagovič uviedol, že v roku 2020 pocítil istú nádej pri zmene vlády, no v konečnom dôsledku je situácia na Slovensku rovnaká, ako v roku 2018. Ostatní rečníci (z radov občianskej spoločnosti a občianskych združení) tvrdili, že pri vražde Jána a Martiny nešlo iba o nich dvoch, ale aj o všetkých synov a dcéry.
V určitých momentoch sa neveľkým davom ozvali vzlyky či smrkanie. Vlna solidarity často vyústila v protestné výkriky či pochvalný potlesk. „Je nás tu málo, ľudia sú často pasívni. Ale cesta von z tohto všetkého je vytrvať. Organizovať akcie a snažiť sa nezabudnúť. Mne je Ján Kuciak vzorom, a práve jeho odvaha mi dodala silu, aby som pred týmito ľuďmi dnes stála,“ vyjadrila sa pre Žilinský Štandard Mária Červeňová, mestská poslankyňa a kandidátka do Európskeho parlamentu za stranu KDH.
Rečníci sa dotkli aj témy novely trestného zákona, ktorá podľa nich iba odzrkadľuje aroganciu vládnej moci. Boli to práve tieto momenty, počas ktorých sa z publika ozývali nesúhlasné pokriky.
Na záver si ľudia spolu s organizátormi a hudobníkmi zaspievali časť slovenskej hymny, následne sa celá akcia rozpustila.