Aby ste mohli pokračovať v čítaní Štandardu, prečítajte si prosím podmienky používania a zaobchádzania s osobnými údajmi.
Apoštolský nuncius Nicola Girasoli sa vo štvrtok stretol s novým vedením Konferencie vyšších rehoľných predstavených na Slovensku.
Predseda Miroslav Kulich a zástupkyňa Renáta Jamborová ho pozvali na jarné zasadanie v Badíne a na Púť zasvätených v Hronskom Beňadiku. Nuncius ocenil úlohu rehoľníkov v cirkvi a vyzval ich k transparentnosti a otvorenému dialógu.
Konferencia združuje vyšších rehoľných predstavených na Slovensku a posilňuje ich spoluprácu s cirkevnými inštitúciami.
(tasr, mja)
Liberálna strana Kanady oznámi meno nového predsedu, ktorý nahradí premiéra Justina Trudeaua. Voľby sa uskutočnia 9. marca a rozhodne o nich 400-tisíc členov strany.
Bývalý guvernér centrálnej banky Mark Carney má najväčšie šance stať sa predsedom kanadskej Liberálnej strany. Druhou favoritkou je exministerka financií Chrystia Freelandová, ktorá minulý rok rezignovala po sporoch s Justinom Trudeauom.
Nové vedenie prevezme stranu v čase, keď Donald Trump zaviedol nové clá na kanadský tovar a provokatívne vyhlásil, že by sa Kanada mala stať 51. štátom USA.
(tasr, mja)
Spojené štáty požadujú, aby Ukrajina uzavrela prímerie s Ruskom výmenou za dohodu o nerastných surovinách. Rokovania na túto tému sa uskutočnia 12. marca v Rijáde, kde sa stretnú predstavitelia USA a Ukrajiny.
Americkú delegáciu povedie minister zahraničných vecí Marco Rubio, ukrajinskú Andrij Jermak. Schôdza prichádza po rozhodnutí USA pozastaviť vojenskú pomoc Kyjevu. Roztržka v Bielom dome medzi Volodymyrom Zelenským a Donaldom Trumpom údajne prispela k zhoršeniu vzťahov.
Ukrajina disponuje významnými ložiskami lítia, titánu a ďalších strategických surovín. USA dlhodobo prejavujú záujem o prístup k týmto zdrojom, čo môže byť jedným z kľúčových faktorov rokovaní v Rijáde.
(tasr, mja)
Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že Spojené štáty nebudú chrániť členov NATO, ktorí neprispievajú dostatočne na vlastnú obranu.
Podľa neho aliancia stále neplní svoje finančné záväzky a niektoré krajiny sú v platbách „neposlušné“. Trump dlhodobo kritizuje výdavky NATO a počas svojho prvého funkčného obdobia pohrozil obmedzením americkej podpory.
Jeho vyjadrenia vyvolali obavy medzi spojencami, najmä vo východnej Európe, ktorí sa spoliehajú na ochranu USA v prípade hrozby zo strany Ruska.
(reuters, mja)
Generálni náčelníci armád krajín ochotných podporiť Ukrajinu po ukončení vojny sa stretnú 12. marca v Paríži. Schôdzka sa uskutoční popri Parížskom obrannom a strategickom fóre. Očakáva sa účasť francúzskych aj zahraničných expertov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že ruská hrozba sa netýka len Ukrajiny, ale celej Európy. Zdôraznil, že podmienky mieru nemôže diktovať Moskva a naznačil možnosť vyslania európskych jednotiek na Ukrajinu.
Zároveň vyzval na posilnenie európskej obrany a otvoril diskusiu o ochrane EÚ francúzskym jadrovým arzenálom. Francúzsko od začiatku vojny poskytlo Ukrajine širokú vojenskú pomoc vrátane samohybných húfnic Caesar, rakiet a obrnených vozidiel.
(tasr, mja)
Všetkých 27 lídrov krajín Európskej únie na summite v Bruseli schválilo záverečný text o posilnení európskej obrany. Dohoda obsahuje záväzok výrazne zvýšiť výdavky na prezbrojenie, oznámila hovorkyňa Európskej rady.
Samit zvolal predseda Európskej rady António Costa, ktorý zdôraznil, že Európa čelí kľúčovej bezpečnostnej výzve.
Stretnutie sa konalo v reakcii na vyhlásenie Donalda Trumpa o rokovaniach s Ruskom a jeho výzvy na zvýšenie európskych obranných výdavkov. Niektorí lídri podporujú silnejšiu úlohu EÚ v podpore Ukrajiny, iní volajú po zdržanlivosti.
(tasr, mja)
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj apeloval na lídrov EÚ, aby podporili návrhy Ukrajiny na ukončenie vojny s Ruskom.
Na samite v Bruseli zdôraznil, že Moskva musí zastaviť útoky na infraštruktúru a vojenské operácie v Čiernom mori, aby dokázala svoju ochotu rokovať. Podporu mierovému procesu by podľa neho mohlo vyjadriť aj prepustenie ukrajinských zajatcov.
Zároveň vyzval na zrýchlenie integrácie Ukrajiny do EÚ a na pokračovanie vojenskej pomoci. Poďakoval Európe za doterajšie sankcie proti Rusku a jej úsilie o posilnenie obrany.
Lídri Európskej únie vo štvrtok schválili vyhlásenie na podporu Ukrajiny bez podpory Maďarska, informoval predstaviteľ EÚ.
(tasr, reuters, mja)
Pápež František zostáva v stabilizovanom zdravotnom stave a nemá dýchacie ťažkosti ani horúčku. Vatikán informoval, že pokračuje v fyzioterapii a jeho krvné aj hemodynamické parametre sú stabilné.
Lekári však stále ponechávajú prognózu otvorenú. Ďalšia správa o jeho zdravotnom stave bude podľa Vatikánu zverejnená v sobotu. František sa vo štvrtok venoval pracovným povinnostiam, pričom striedal oddych a modlitbu.
V uplynulých mesiacoch musel František viackrát zrušiť plánované vystúpenia, vrátane účasti na niektorých oficiálnych podujatiach. Vatikán pravidelne ubezpečuje, že jeho agenda pokračuje.
(reuters, mja)
Bývalý ukrajinský generál a súčasný veľvyslanec v Británii Valerij Zalužnyj vo štvrtok kritizoval Spojené štáty za ich zmenu postoja k Ukrajine. V prejave v Londýne varoval, že ústupky USA voči Moskve ohrozujú NATO a môžu viesť k útoku na Európu.
Jeho ostré slová prišli po tom, čo prezident Donald Trump pozastavil vojenskú pomoc Kyjevu. Zalužnyj, ktorý vystúpil v Chatham House v Londýne, upozornil, že Ukrajina by nemala byť „vyjednávacím predmetom“ v rokovaniach s Ruskom.
Podľa neho Washington podkopal jednotu Západu a vzdal sa postavenia garanta bezpečnosti. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa snaží obnoviť vzťahy s Washingtonom po nedávnych sporoch s Trumpom. Európski lídri medzitým sľubujú vyššie výdavky na obranu a ďalšiu pomoc Ukrajine.
(reuters, tasr, mja)
Slovenský premiér Robert Fico (Smer) zverejnil na sociálnej sieti video, v ktorom sa na dnešnom európskom výbore parlamentu vyjadruje k postojom SR na dnešnom samite v Bruseli.
Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová mala na dnešnom samite Európskej rady navrhnúť realizáciu okamžitej zbierky pre Ukrajinu v hodnote od 20 do 40 miliárd eur. Slovensko by podľa Fica muselo prispieť okolo 260 miliónov eur, deklaroval však, že za to hlasovať nebude.
Nevie si predstaviť, že v čase. keď sa Slovensko trápi s konsolidáciou, by muselo dávať štvrť miliardy na Ukrajinu, hlavne nie, keď sa tam podľa jeho slov „polovička rozkradne."
Upozornil tiež, že plyn, ktorý sa tlačí cez Slovensko na Ukrajinu je z 90 percent ruský a tak Ukrajina podľa neho robí to, čo nám sama vyčítala. Konflikt na Ukrajine premiér označil za regionálny, no Európa ho podľa neho nafukuje, čím z neho môže podľa neho vzniknúť ďalšia svetová vojna.
Svet však podľa predsedu vlády nie je statický, NATO aj Európska Únia sa môžu na základe jeho tvrdenia rozpadnúť za minútu, možnú situáciu prirovnal k rozpadu Varšavskej zmluvy z roku 1988.
(mja)
Ministerka hospodárstva Denisa Saková a maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó sa dohodli na rozšírení dodávok plynu pre Slovensko. Krajina bude môcť prijímať viac ako 1,5 miliardy kubických metrov plynu cez Maďarsko.
Spolupráca zahŕňa aj využívanie ropných produktov z ruskej ropy a spoločné kroky proti obmedzeniam v jadrovej energetike. Szijjártó kritizoval Brusel a Kyjev za ohrozovanie energetickej bezpečnosti.
Slovensko rieši problém s dodávkami plynu po tom, ako Ukrajina 1. januára zastavila tranzit ruského plynu cez svoje územie.
(tasr, mja)
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko sa nevzdá svojich požiadaviek pri mierových rokovaniach o Ukrajine. Tvrdí, že Moskva chce mier, ktorý jej zaručí dlhodobú stabilitu a bezpečnosť.
Na stretnutí s rodinami vojakov reagoval na výzvu, aby Rusko „išlo až do konca“. Ukrajina a EÚ sledujú so znepokojením zbližovanie Putina s Donaldom Trumpom.
Americký prezident mu opakovane vyjadruje dôveru, napriek varovaniam Londýna a Paríža, že prímerie musí byť podložené pevnými bezpečnostnými zárukami.
(tasr, mja)
Ukrajinské veľvyslanectvo na Slovensku kritizovalo výroky europoslanca Erika Kaliňáka (Smer-SD) o vojne na Ukrajine a plánuje ich riešiť diplomatickou nótou.
Kaliňák v rozhovore pre portál Interez povedal, že ruská okupácia Užhorodu by pre Slovensko znamenala spoľahlivejšieho partnera. Veľvyslanectvo považuje jeho slová za spochybnenie suverenity Ukrajiny.
Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že zahraničnú politiku Slovenska určujú hlava štátu a predseda vlády, ostatní ju len komentujú.
(tasr, mja)
Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol začať diskusiu o využití francúzskeho jadrového arzenálu na ochranu Európy. Poľsko a pobaltské štáty návrh privítali, pričom Litovský prezident Gitanas Nauséda ho označil za silný odstrašujúci faktor voči Rusku.
Moskva následne označila plán za „extrémne konfrontačný“. Francúzsko je jedinou jadrovou veľmocou v EÚ a vlastní približne 290 jadrových hlavíc.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval na využitie európskych obranných iniciatív na podporu ukrajinského zbrojného priemyslu. Zelenskyj na sociálnych sieťach zdôraznil význam európskej pomoci a vyhlásil, že Ukrajinci sa necítia byť osamotení.
(tasr, mja)
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa údajne plánuje zrušiť dočasný legálny status pre 240-tisíc Ukrajincov. Biely dom však tvrdí, že takéto rozhodnutie zatiaľ nepadlo.
Opatrenie by mohlo viesť k ich vyhosteniu a je súčasťou širšieho plánu na zrušenie humanitárnych programov spustených za vlády Joea Bidena. Podľa zdrojov by zmena mohla prísť už v apríli.
Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová odmietla špekulácie a ministerstvo vnútornej bezpečnosti zatiaľ nové opatrenia neoznámilo. Ukrajinská vláda sa k situácii nevyjadrila.
(reuters, mja)
Súd v západonemeckom meste Koblenz uznal za vinných päť osôb pre účasť na pokuse o štátny prevrat z apríla 2022, ktorého súčasťou bol aj úmysel uniesť ministra zdravotníctva Karla Lauterbacha.
Skupinu ľudí obžalovali zo založenia alebo členstva v teroristickej organizácii s názvom Zjednotení vlastenci a z prípravy činov proti vlasti. Podľa obžaloby chceli uvrhnúť Nemecko do chaosu.
Ich plánom bolo pomocou bombových útokov ochromiť dodávky elektrickej energie a uniesť Lauterbacha. Následne plánovali štátny prevrat a vytvorenie novej ústavy podľa vzoru Nemeckej ríše z roku 1871.
Štyria strojcovia pokusu o prevrat dostali tresty odňatia slobody od piatich rokov a deviatich mesiacov do ôsmich rokov. Verdikt pri piatom obvinenom, ktorého súdili na slobode, je dva roky a desať mesiacov.
(tasr, juh)
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) vo štvrtok kritizoval prístup Európskej únie k vojne na Ukrajine. Podľa jeho slov na strane EÚ stále vidno, že chcú presadzovať naratív Bruselu o tom, že sa vojna na Ukrajine dá vyhrať. Dodáva, že Slovensko a Maďarsko zastávajú opačný postoj a sú na strane mieru.
Na tlačovej konferencii s maďarským ministrom zahraničia Péterom Szijjártóm povedal, že konflikt nemá vojenské riešenie. Obe krajiny preto podporujú kroky novej americkej administratívy a prezidenta Donalda Trumpa.
Blanár zároveň varoval, že vojna má výrazné ekonomické dopady na EÚ a mier by zachránil životy na oboch stranách.
(tasr, mja)
Nehoda sa stala 28. februára pri obci Hustopeče nad Bečvou, keď sa vykoľajilo 15 zo 17 cisterien s benzénom, pričom viaceré začali horieť.
Dráhová inšpekcia ozrejmila, že vjazdová návesť kázala rušňovodičovi vojsť do stanice rýchlosťou maximálne 40 km/h. Návesť však minul rýchlosťou 95,2 km/h a do výhybiek vošiel rýchlosťou 94,8 km/h. Následne sa vykoľajil.
Inšpekcia poznamenala, že v žiadnom prípade nie je na tomto základe možné konštatovať vinu rušňovodiča, pretože nie je vylúčená ani technická chyba lokomotívy či súpravy.
Škodu po nehode vyčíslili na deväť miliónov eur. Česká inšpekcia životného prostredia potvrdila, že benzén prenikol do podzemných vôd, ohrozená je aj neďaleká vodná nádrž. Hasiči už vyhĺbili 12 sanačných jám, aby zabránili ďalšiemu šíreniu látky.
(tasr, max)
Myšlienku obmedzeného mesačného pokoja zbraní a zastavenia útokov zo vzduchu i z mora, ako ju načrtli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, Moskva odmietla ako absolútne neprijateľnú.
Podľa hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej sú potrebné pevné dohody o konečnom urovnaní konfliktu. „Bez toho je nejaký odklad absolútne neprijateľný,“ uviedla.
Macron po nedeľňajšom mimoriadnom samite viacerých západných štátov v Londýne navrhol jednomesačné prímerie v bojoch na Ukrajine. Podľa neho šlo o iniciatívu Francúzska a Británie.
Londýn sa však od návrhu následne dištancoval s tým, že nebola dosiahnutá žiadna dohoda o jednomesačnom prímerí, ale európski spojenci sa snažia nájsť cestu, ako na Ukrajine dosiahnuť trvalý a udržateľný mier.
(tasr, juh)
Vo štvrtok sa v Bruseli koná mimoriadny samit Európskej rady, témou je aj situácia na Ukrajine. Premiér Robert Fico (Smer) žiada zmieniť potrebu hľadania riešenia na obnovenie tranzitu plynu cez Ukrajinu. Kým začiatkom týždňa spomínal aj možné blokovanie prijatia záverov samitu, pred odletom slová miernil.
Ako však informuje Politico, z návrhu textu spoločného vyhlásenia vyplýva, že predstavitelia Únie by mohli zvážiť sprostredkovanie dohody: "Európska rada vyzýva Komisiu, Slovensko a Ukrajinu, aby zintenzívnili úsilie o nájdenie funkčného riešenia otázky tranzitu plynu, a to aj prostredníctvom jeho obnovenia."
Jeden z úradníkov potvrdil, že ide o výmenu za nevetovanie záverov Slovenskom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa rozhodol nepokračovať v tranzitnej dohode, ktorá vypršala vlani. Argumentoval, že tranzit plynu umožňuje Moskve financovať vojnu proti Ukrajine.
(max)
Poľsko začalo s deportáciami migrantov podozrivých zo závažných zločinov, oznámil premiér Donald Tusk. Portál echo24.cz informuje, že z Krakova odletelo prvé lietadlo so 17 Gruzíncami sprevádzanými pohraničníkmi.
Tusk na sociálnej sieti X uviedol, že deportácie sú súčasťou boja proti gruzínskym gangom. Podľa hovorcu pohraničnej stráže ide o prvú z viacerých plánovaných operácií, pričom budú nasledovať deportácie cudzincov z rôznych krajín.
Februárová razia proti organizovanému zločinu viedla k zadržaniu 1474 osôb, z ktorých 398 hrozí vyhostenie. Minister vnútra Tomasz Siemoniak upozornil, že medzi podozrivými prevládajú Ukrajinci a Gruzínci.
Poľské médiá varujú pred rastúcou kriminalitou cudzincov a rizikom prílevu zbraní po skončení vojny na Ukrajine. V krajine je prudký hospodársky rast a nestabilné hranice, pričom úrady pri riešení situácie čelia jazykovým bariéram.
(echo24.cz, juh)
Prezident Peter Pellegrini zdôraznil, že zahraničnú politiku Slovenska určujú prezident a predseda vlády, pričom ostatní ju len komentujú.
Kritizoval vyjadrenia niektorých koaličných politikov za vytváranie zbytočnej neistoty medzi občanmi a upozornil, že Slovensko sa neodkláňa od členstva v NATO a EÚ, hoci obe organizácie prechádzajú zmenami.
Odmietol brať vážne slová europoslanca Erika Kaliňáka (Smer), ktorý označil Rusko za spoľahlivého partnera, ak by sa dostalo do ukrajinského Užhorodu. Pellegrini ho označil za mladého a neskúseného politika, ktorý ešte nemá schopnosť analyzovať svetovú situáciu a jeho názory netreba brať relevantne.
Prezident tiež uviedol, že premiér Robert Fico (Smer) sa snaží presvedčiť verejnosť, že Slovensko zostáva pevne zakotvené v EÚ a NATO. Dodal, že pre neho je dôležité, ako sa premiér správa na európskych rokovaniach a on sám na samitoch NATO.
(tasr, red)
Po zavedení amerických ciel na kanadské výrobky začali kanadské obchody odstraňovať americké liehoviny z regálov.
Videá prázdnych miest v obchodoch sa šíria naprieč Kanadou, pričom štátna spoločnosť Liquor Control Board of Ontario (LCBO), ktorá kontroluje distribúciu a predaj alkoholu v provincii Ontário, oznámila, že zastavila nákup amerických alkoholických produktov.
USA uvalili 25-percentné clo na kanadské a mexické tovary, pričom prezident Donald Trump to zdôvodnil bojom proti pašovaniu fentanylu. Kanadský premiér Justin Trudeau označil clá za neopodstatnené, keďže menej než 1 percento fentanylu zadržaného v USA pochádzalo z Kanady. Jeho vláda odpovedala rovnakými clami na americké výrobky v hodnote 102 miliárd eur.
Výrobca whiskey Jack Daniel’s označil kroky Kanady za neprimerané a tvrdí, že sú horšie než samotné clá. Situáciu však ustojí, keďže kanadský trh tvorí len 1 percento jeho tržieb, pričom viac pozornosti venuje Mexiku, ktoré sa na jeho predaji podieľa 7 percentami.
(tasr, red)
Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok podľa očakávania znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 25 bázických bodov na 2,5 percenta, aby podporila hospodársky rast eurozóny.
Znížila aj úrokovú sadzbu z hlavných refinančných operácií na 2,65 percenta a jednodňových refinančných operácií na 2,9 percenta.
ECB zároveň zhoršila prognózu rastu eurozóny na rok 2025 na 0,9 percenta (z pôvodných 1,1 percenta) a pre rok 2026 na 1,2 percenta (z 1,4 percenta). Odhad inflácie pre rok 2025 zvýšila na 2,3 percenta z dôvodu vyšších cien energií. Inflácia pritom klesla z vrcholu 10,6 percenta v októbri 2022 na 2,4 percenta vo februári 2025.
Rozhodnutie zatienili obavy z obchodnej vojny s USA a rastúcich obranných výdavkov. Analytici očakávajú, že ďalšie kroky ECB budú zložitejšie. Trhy teraz vyčkávajú na vyjadrenie prezidentky ECB Christine Lagardovej.
(tasr, red)
Európska komisia (EK) a skupina Európskej investičnej banky (EIB) pripravujú novú celoeurópsku investičnú platformu na podporu dostupného a udržateľného bývania s investíciami okolo 10 miliárd eur. Iniciatívu oznámili na fóre EIB v Luxemburgu, kde banka predstavila aj Akčný plán na podporu bývania.
Plán zahŕňa nový portál poskytujúci poradenstvo a financovanie na výstavbu cenovo dostupných domov, renováciu bytového fondu a investície do energetickej účinnosti. EK a EIB spolupracujú s národnými podpornými bankami a medzinárodnými finančnými inštitúciami na rozšírení možností financovania.
Cieľom je vytvoriť alebo zrekonštruovať 1,5 milióna bytových jednotiek v celej EÚ. EK chce zároveň upraviť pravidlá štátnej pomoci a využiť kohézne fondy na podporu bývania, pričom plán konzultuje s členskými štátmi, mestami a regiónmi.
(tasr, juh)
Česká Poslanecká snemovňa vo štvrtok schválila zmluvu so Svätou stolicou, ktorú už v októbri 2023 odsúhlasila vláda a v Prahe podpísali premiér Petr Fiala a kardinál Pietro Parolin. Dokument podporilo 92 zo 152 prítomných poslancov, deväť hlasovalo proti.
Kritici namietajú, že rozšírenie spovedného tajomstva na pastoračných pracovníkov môže oslabiť ochranu obetí sexuálneho zneužívania. Minister spravodlivosti Pavel Blažek tvrdí, že zmluva nemení právny rámec a môže naopak prispieť k lepšiemu prístupu k obetiam.
Zmluvu už schválili senátori, no časť z nich plánuje podať podnet na Ústavný súd čo najskôr, aby prezident mal výsledok ešte pred podpisom. Česká republika je jednou z posledných európskych krajín bez dohody so Svätou stolicou, pričom podobná zmluva z roku 2002 nebola ratifikovaná.
(tasr, red)
Slovenské školstvo aktuálne čelí vážnemu problému s nedostatkom kvalitných učiteľov. Na jeho riešení sa podieľajú Ministerstvo školstva, výskumu a mládeže SR a Asociácia pre prípravu a vzdelávanie učiteľov Memorandom o spolupráci.
Cieľom memoranda je zabezpečiť, aby absolventi učiteľských programov neboli len teoreticky pripravení, ale aj prakticky zdatní. Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že ak chceme kvalitných vyučujúcich, musíme učiteľstvo spraviť atraktívnym a podporiť získavanie talentov.
Reforma prípravy učiteľov sa zameria na lepšie prepojenie teoretických znalostí s praxou. Ministerstvo plánuje zaviesť viac stáží a mentoringu, aby pedagógovia mali skúsenosti ešte pred nástupom do škôl. Okrem toho sa upriamia na flexibilné vzdelávacie programy pre učiteľov v regiónoch s najväčším nedostatkom vyučujúcich.
Inovácie vo výučbe sú ďalším krokom, ktorý rezort zavádza, vrátane využívania nových technológií a digitálnych nástrojov na zjednodušenie práce učiteľov. Dôležitou súčasťou tejto reformy je aj podpora výskumu v oblasti vzdelávania, ktorá má viesť k zlepšeniu efektivity a riešeniu dlhodobých problémov školstva.
Memorandum tiež zahŕňa medzinárodnú spoluprácu, výmenu skúseností a účasť v medzinárodných projektoch zameraných na inováciu vo vzdelávaní. Prorektorka Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Jarmila Kmeťová uviedla, že spolupráca s ministerstvom sa za posledné roky zintenzívnila a projekty sa stávajú skutočnosťou.
[link url =https://standard.sk/889396/ucitelia-si-prilepsia-aj-o-rok-krizo-dnesne-platy-tu-drzia-iba-charitativnych-nadsencov]„Slovenské školstvo potrebuje systémové riešenia a reformy s reálnym dopadom. Toto memorandum je prvým krokom k tomu, aby sa vzdelávanie učiteľov stalo dynamickým procesom, ktorý pripraví pedagógov na reálne výzvy v triedach. Naším cieľom je, aby bolo učiteľov viac a aby boli lepšie pripravení na svoju prácu. To je naša priorita a ideme ju naplniť,“ doplnil Drucker.
Slovenská vláda tiež schválila novelu zákona o štátnej službe, ktorá prinesie významné zmeny pre školských inšpektorov a riaditeľov škôl. Rezort školstva zavedie nárokovateľný príplatok vo výške desať percent platu pre riaditeľov škôl, ktorý má zvýšiť atraktivitu tejto funkcie a podporiť skúsených pedagógov v manažérskych pozíciách.
Zároveň ide podľa ministra o krok k naplneniu programového vyhlásenia vlády, ktorá sa zaviazala zlepšiť uplatniteľnosť absolventov bakalárskych programov a podporiť profesionalizáciu štátnej služby.
Minister školstva Tomáš Drucker zdôraznil, že novela odstráni doterajšiu „honbu za titulmi". Väčší dôraz budú klásť na odbornú prax, čím umožnia už kvalifikovaným bakalárom a odborníkom s reálnymi skúsenosťami získať lepšie platené a riadiace pozície v školstve.
Tento krok uľahčí zamestnávanie aj v oblasti štátnej školskej inšpekcie, kde sa doposiaľ neuznávali roky praxe učiteľov a riaditeľov vzdelávacích inštitúcií.
(deh)
Rusko považuje vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona o rozšírení jadrového arzenálu do iných európskych krajín za „hrozbu“. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
„Pokiaľ nás vidí ako hrozbu a zvolá stretnutie náčelníkov generálnych štábov štátov Európy a Veľkej Británie s tým, že je potrebné použiť jadrové zbrane proti Rusku, určite to pre nás hrozba je,“ skonštatoval Lavrov.
Francúzi sa podľa neho oprávnene obávajú zmeny postoja Spojených štátov pod vedením prezidenta Donalda Trumpa k vojne na Ukrajine.
Minister prirovnal Macrona k Hitlerovi a Napoleonovi, ktorí ale na rozdiel od súčasného francúzskeho prezidenta otvorene priznali cieľ dobyť Rusko.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil Macronovu reč ako extrémne kontroverznú a Francúzsko obvinil, že chce, aby vojna pokračovala.
(tasr, juh)
Maďarský premiér Viktor Orbán po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži zdôraznil, že obe krajiny odmietajú snahy o premenu Európskej únie na superštát.
„Tak ako Francúzi, aj Maďari sú vlastencami, ktorí svoju nezávislosť a suverenitu nechcú podriaďovať nikomu, ani Bruselu,“ vyhlásil Orbán.
Vyzdvihol dobré vzťahy medzi Maďarskom a Francúzskom a očakáva, že Francúzsko zostane v krajine serióznym investorom.
Pred schôdzkou v Paríži uviedol, že sa chce dozvedieť, „prečo by mali byť postoje Francúzska a ďalších krajín, ktoré podľa neho podporujú pokračovanie vojny na Ukrajine, rozumné.“ Z rokovania však nevzišiel žiadny mediálny výstup.
Vo štvrtok ráno sa Orbán stretol aj s líderkou francúzskej krajnej pravice Marine Le Penovou, no bližšie informácie o tomto stretnutí neboli zverejnené.
(tasr)
Developerská spoločnosť Immocap a hlavné mesto Bratislava podpísali memorandum o spolupráci na projekte nového Istropolisu na Trnavskom mýte. Hlavným cieľom je vybudovanie moderného kultúrno-spoločenského priestoru.
Projekt reflektuje aj strategické plány mesta v oblasti adaptácie na klimatické zmeny a revitalizácie brownfieldov.
Podobu novej haly ovplyvnil prieskum BKIS z roku 2022 medzi organizátormi podujatí, ktorý potvrdil správne nastavenie kapacity aj priestory pre kultúrne a komerčné podujatia. Ako vzor slúžil Fórum Karlín v Prahe.
Do Bratislavy má projekt priniesť okrem dlho očakávanej kultúrno-spoločenskej haly aj bývanie a kancelárie. Zahŕňa kultúrno-spoločenskú halu pre 3000 ľudí, päť rezidenčných a tri kancelárske budovy, 25 000 metrov štvorcových verejných priestranstiev a 7500 metrov štvorcových zelene.
S výstavbou chcú začať v lete. Prvé tri budovy plánujú dokončiť o 2,5 roka. Súčasťou prvej fázy výstavby má byť aj kultúrno-spoločenská sála s dokončením do konca 2029.
(tasr, juh)
Po tom, ako sa z poslanca Rudolfa Huliaka (nezaradený) stal minister športu, má začať uplatňovať mandát jeho náhradník - Miroslav Radačovský. Ten musí zložiť v parlamente sľub na schôdzi, ktorú však je možné otvoriť len za prítomnosti 76 poslancov. Koalícia ich má aktuálne 75.
Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar (Smer) sa domnieva, že otvorenie schôdze bude zabezpečené. "Je na to istý spôsob, ale ja ho nebudem teraz otvárať," skonštatoval.
Ráta však s podporou zo strany nezaradených poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša, ktorých vylúčili z Hlasu, aj od poslanca Hlasu Jána Ferenčáka, ktorý mal tiež viaceré výhrady k vládnej koalícii.
Ferenčák vo štvrtok podľa Denníka N potvrdil rokovania s predstaviteľmi vlády a ambíciu zachovať podporu "vládnej 79-ky". Situáciu chcú vyriešiť do riadnej parlamentnej schôdze koncom marca.
(tars, max)
Sýria dostala novú zásielku miestnej meny vytlačenej v Rusku, pričom ďalšie dodávky sa očakávajú. Hotovosť dorazila na letisko v Damasku a previezli ju do centrálnej banky. Sýria začala Rusku platiť za tlač meny počas občianskej vojny po ukončení zmluvy s rakúskou tlačiarňou v dôsledku sankcií.
Rusko podporovalo Bašára al-Asada, po jeho páde v decembri si však zachovalo vzťahy s Damaskom. Noví vládcovia čelia ekonomickej kríze spôsobenej nedostatkom meny a meškaním ruských dodávok. Sýrskym podnikateľom sťažuje situáciu aj lacný dovoz.
Mena na čiernom trhu posilnila, pričom sa obchoduje za 10-tisíc libier za dolár oproti oficiálnym 13-tisícom. Guvernérka centrálnej banky sa snaží obmedziť tlač peňazí, keďže devízové rezervy Sýrie klesli na 200 miliónov dolárov oproti 18,5 miliardy v roku 2010.
(reuters, juh)
Titul EY Podnikateľ roka 2024 SR získal Artur Gevorkyan, zakladateľ spoločnosti Gevorkyan. EY Technologickým podnikateľom roka sa stali Andrea Basilová a Martin Basila zo Sensoneo, EY Začínajúcim podnikateľom roka Martin Švenk z PUELLAvone. O výsledkoch informovala spoločnosť EY.
Víťazov vybrali z 27 finalistov, ktorí postúpili z viac ako 200 nominácií. Porota hodnotila podnikateľský duch, inovácie, čestnosť, finančné výsledky a strategickú orientáciu.
Gevorkyan, pôvodom vojenský letecký inžinier, emigroval v roku 1991 z Arménska. Po podnikateľských začiatkoch na Ukrajine sa v roku 1996 usadil na Slovensku, kde v Banskej Bystrici založil firmu, ktorá patrí k lídrom v práškovej metalurgii.
Víťaz bude reprezentovať Slovensko na svetovom finále v Monte Carle. Vedúci partner EY Marián Bíž verí, že Gevorkyanov príbeh osloví aj medzinárodnú porotu.
(tasr)
Taliansky parlament zamietol opozičné návrhy, ktoré chceli obmedziť využívanie satelitných služieb od spoločností mimo EÚ.
Vládny návrh zákona umožní prenášať talianske komunikácie cez satelity vlastnené operátormi z EÚ alebo NATO, no neblokuje spoluprácu s firmami ako Starlink.
Opozícia, najmä Demokratická strana (PD), varovala pred bezpečnostnými rizikami a žiadala, aby Taliansko malo výhradnú kontrolu nad šifrovaním a technológiou. PD tiež navrhovala, aby satelity od neeurópskych spoločností používali len v nevyhnutných prípadoch.
Vládna koalícia premiérky Giorgie Meloniovej tieto návrhy odmietla. Opozícia zároveň spochybňuje spoluprácu s firmou Elona Muska, ktorého považuje za spojenca amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Zástupca Starlinku v Taliansku obvinil PD z „protimuskovskej križiackej výpravy“ a varoval, že Starlink „nie je hračka pre politikov.“ Okrem Starlinku rokuje talianska vláda aj s francúzsko-britským operátorom Eutelsat.
(reuters, red)
Zadržanie troch osôb policajnou inšpekciou vo štvrtok predpoludním potvrdila hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby Andrea Dobiášová. Podľa nej s osobami momentálne vykonávajú procesné úkony, obvinený nie je nikto.
Jedným zo zadržaných je podľa portálu Aktuality.sk aj Roman Staš. Ide o niekdajšieho operatívca z tímu Očistec dnes už zaniknutej NAKA. Advokát Peter Kubina informáciu potvrdil s tým, že trojica zadržaných si ho vybrala ako právneho zástupcu.
Denník Sme spresnil, že zvyšní dvaja zadržaní sú Branislav Dunčko a Róbert Magula, ktorí taktiež pracovali ako operatívci na NAKA.
Tím Očistec bol súčasťou NAKA a riešil korupčné kauzy v bezpečnostných zložkách. Viacerí členovia sa dostali do konfliktu s policajnou inšpekciou.
(max, tasr)
Turecko by v prípade potreby zvážilo nasadenie svojich vojenských jednotiek na Ukrajinu, pokiaľ by boli súčasťou väčšej mierovej misie. Uviedol to zdroj z ministerstva obrany.
Otázka účasti na prípadnej mierovej misii bude podľa neho posúdená so všetkými príslušnými stranami, ak sa bude považovať za nevyhnutnú pre nastolenie regionálnej stability a mieru.
Ochotu vyslať na Ukrajinu vojakov pre zachovanie budúceho prímeria už vyjadrili Británia a Francúzsko, pričom neuviedli, akú úlohu by títo vojaci presne zohrávali.
Turecko je členom NATO a od ruskej invázie na Ukrajinu sa usiluje udržiavať dobré vzťahy s oboma čiernomorskými susedmi, dvakrát tiež hostilo ich priame rozhovory zamerané na ukončenie vojny.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan svoju krajinu navrhol ako „ideálneho hostiteľa pre budúce rozhovory medzi Ruskom, Ukrajinou a USA“.
(tasr, juh)
Za volebným víťazstvom socialistickej strany Die Linke stáli mladí Berlínčania – takmer polovica voličov vo veku od 25 do 34 rokov…
Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer) uviedol, že vláda zatiaľ nenašla spôsob, ako nahradiť výpadok príjmov štátu po zrušení …
Nová dohoda Spojených štátov s Dánskom a Grónskom môže predstavovať jeden z najvýznamnejších posunov v bezpečnostnom usporiadaní A…
Kritici Moskvy tvrdili, že po parlamentných voľbách príde nová vlna mobilizácie, čo šéf Kremľa opakovane odmietal. Prípravy na voj…
Mimovládky zaoberajúce sa migráciou, čiastočne financované daňovými poplatníkmi, sa stali vplyvnými hráčmi v Európe. Kedysi sa spo…
Zákon, ktorý navrhla barónka Floella Benjaminová, členka Snemovne lordov za Liberálnych demokratov, a ktorý zostal takmer bez povš…
Fed napriek Trumpovi zvýšil sadzby a preukázal svoju nezávislosť. Kým trhy očakávajú lacnú ropu, v útrobách bánk ticho tikajú mili…
Víťazstvo strany Ľavica v Berlíne znamená pre CDU historickú potupu. Po troch volebných porážkach za dva týždne sa Friedrich Merz …
Voľby sa zaobišli bez násilností a výtržností. Nie však bez náznakov možného blížiaceho sa povolávania záložníkov.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová svojím prejavom o „stave Únie“, predneseným v Európskom parlamente, onen st…
Kratšie viazanosti patria medzi vyhľadávané možnosti, no odborníci upozorňujú na riziko. Kto chce pokojnejšie splácanie, mal by zv…