Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán reaguje: Útoky Izraela potvrdzujú našu potrebu obranných kapacít

Izraelská armáda v piatok ráno vyhlásila, že na základe spravodajských informácií sa Irán vo svojom jadrovom programe blíži k „bodu, z ktorého niet návratu,“ a čoskoro bude môcť vyrobiť jadrovú zbraň.

„V uplynulých mesiacoch sa na základe nahromadených spravodajských informácií objavili dôkazy, že iránsky režim sa blíži k bodu, z ktorého už niet návratu,“ uvádza sa vo vyhlásení.

„Súlad snáh iránskeho režimu o výrobu tisícov kilogramov obohateného uránu, spolu s decentralizovanými a posilnenými obohacovacími zariadeniami v podzemných priestoroch, umožňuje iránskemu režimu obohacovať urán na úroveň vojenskej kvality a v krátkom čase bude môcť vyvinúť jadrovú zbraň,“ vysvetlila izraelská armáda, ktorá v noci vykonala útoky na iránske jadrové a vojenské zariadenia.

Spojené štáty a ďalšie západné krajiny spolu s Izraelom opakovane obviňujú Irán z toho, že sa snaží získať jadrovú zbraň, čo však Irán vždy popieral. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v stredu obvinila Teherán z neplnenia záväzkov. V uplynulom období tiež upozorňovala, že Irán zvyšuje svoje zásoby uránu obohateného na vysokú úroveň.

Irán v reagoval, že útoky Izraela potvrdzujú jeho potrebu pokročiť v obohacovaní uránu a posilňovaní raketového arzenálu.

„S takýmto predátorským režimom by sa nemalo hovoriť inak ako jazykom sily,“ uviedla iránska vláda vo vyhlásení. „Svet teraz lepšie chápe, prečo Irán trvá na svojom práve na obohacovanie uránu, jadrovú technológiu a raketovú silu,“ dodal Teherán.

(tasr)

Minúta  |  

Nová Univerzitná nemocnica v Martine má stavebné povolenie

Projekt výstavby Univerzitnej nemocnice sv. Martina dosiahol zásadný pokrok – martinský stavebný úrad schválil stavebné povolenie pre hlavnú budovu a ďalších deväť objektov.

Povolenie bolo vydané po úpravách v konaní vrátane vylúčenia heliportu z projektu. Nová nemocnica má byť strategickou investíciou, ktorej dokumentácia spĺňa všetky zákonné náležitosti.

Hlavná budova bude mať celkovo 11 podlaží (z toho dve podzemné) a bude vybavená ambulantnou, operačnou aj lôžkovou časťou. Projekt počíta so 660 lôžkami a špecializovanými oddeleniami vrátane detskej medicíny a urgentného príjmu.

Hrubá stavba má byť dokončená do júna 2026, financovaná z Plánu obnovy. Výstavbu zabezpečuje konzorcium firiem pod vedením Adifexu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Slovenskú akadémiu vied čakajú vyššie platy, ale aj tlak na výsledky

Nový predseda Slovenskej akadémie vied (SAV) Martin Venhart chce posilniť ľudský potenciál prostredníctvom rozvojových programov a pokračovať v systéme výkonnostných zmlúv.

Jeho cieľom je nielen podpora špičkovej vedy, ale aj výchova nových lídrov – riaditeľov vedeckých ústavov.

Venhart upozorňuje na nedostatok záujemcov o tieto pozície a varuje pred dlhodobými dôsledkami.

SAV plánuje zaviesť prísnejší výber kandidátov a motivovať ich aj lepším finančným ohodnotením. Čo sa týka financovania, systém výkonnostných zmlúv zostáva kľúčový – každé pracovisko dostáva prostriedky na základe budúcich záväzkov na zlepšenie. Tento prístup má zabezpečiť systematický rast kvality v celej akadémii.

(tasr, mja)

Minúta  |  

USA chcú pokračovať v rokovaniach s Iránom, hoci napätie eskaluje

Spojené štáty stále plánujú pokračovať v nedeľu v rokovaniach s Iránom o jeho jadrovom programe, a to aj napriek masívnemu izraelskému útoku na iránske ciele.

Americký predstaviteľ pre agentúru AFP povedal, že rokovania zostávajú v pláne, hoci zatiaľ nie je jasné, či s nimi Teherán súhlasí. Irán medzitým vyhlásil, že USA nesú zodpovednosť za následky izraelského útoku a pohrozil útokmi na americké základne v prípade vypuknutia konfliktu.

Prezident Trump síce deklaroval podporu diplomacii, no Izrael podnikol útok bez ohľadu na jeho výzvy. Rokovania medzi USA a Iránom prebiehajú už od apríla a narazili na zásadný spor – Teherán odmieta vzdať sa obohacovania uránu, ktorý naďalej označuje za mierový program.

Omán ako sprostredkovateľ vyjadril obavy z eskalácie a vyzval medzinárodné spoločenstvo na aktívny postoj.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump: O útoku na Irán som vedel vopred, USA sa priamo nezapojili

Prezident USA Donald Trump v rozhovore pre Fox News priznal, že vopred vedel o izraelskom útoku na Irán, no Spojené štáty sa na ňom priamo nepodieľali.

Trump zároveň zopakoval, že Irán nesmie získať jadrovú zbraň, no aj napriek eskalácii konfliktu dúfa v obnovenie diplomatických rokovaní. Šieste kolo rozhovorov sprostredkovaných Ománom je naplánované na nedeľu.

Nočný útok si podľa dostupných správ vyžiadal životy viacerých vysokopostavených iránskych predstaviteľov vrátane náčelníka generálneho štábu a veliteľa Revolučných gárd.

USA už informovali svojich spojencov na Blízkom východe, že do útokov nezasiahnu, no ich armáda zostáva v stave vysokej pohotovosti. Trump zdôraznil pripravenosť brániť USA aj Izrael v prípade iránskej odvety.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Prieskum: Republika silnie, matovičovci sa vzmáhajú

Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom júna, najviac hlasov by získalo Progresívne Slovensko s podporou 20,2 percenta. Na druhom mieste by skončil Smer, ktorý by volilo 18,8 percenta respondentov.

Tieto výsledky priniesol prieskum agentúry Focus pre portál 360tka, realizovali ho v období od 2. do 9. júna na vzorke 1 034 opýtaných.

Na tretej priečke by sa umiestnila strana Hlas so ziskom 10,5 percenta, za ktorou nasleduje Republika s podporou 9,7 percenta. Hnutie Slovensko by získalo 8,5 percenta hlasov. Do parlamentu by sa dostali aj KDH, ktoré by volilo 7,5 percenta opýtaných, a SaS so ziskom 6,1 percenta hlasov.

Do Národnej rady by sa nedostali strany ako Aliancia a Demokrati, ktoré by získali zhodne po 4,8 percenta. Nasleduje SNS s podporou 3,7 percenta voličov a Sme rodina s 3,4 percenta.

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom zaznamenala najväčší nárast strana Republika – o 1,7 percentuálneho bodu. Hnutie Slovensko si polepšilo o 0,7 bodu. Preferencie strán KDH, Aliancia, Demokrati a Sme rodina mierne vzrástli – zhodne o 0,2 percentuálneho bodu.

Naopak, Progresívne Slovensko a SaS stratili po 0,7 bodu v porovnaní s májom. Podpora strán Smer, Hlas a SNS mierne klesla.

Spolu by strany Smer, Hlas a Republika získali 72 kresiel, čo by nestačilo na vytvorenie väčšinovej koalície. Väčšinu by však mohla poskladať zostava Progresívne Slovensko, Slovensko, KDH a SaS.

Najviac mandátov by získalo PS, ktoré obsadilo 37 kresiel, čím sa stalo najsilnejšou parlamentnou stranou. V tesnom závese nasleduje Smer s 35 mandátmi. Na treťom mieste sa umiestnila strana Hlas, ktorá získala 19 kresiel.

Ďalej nasleduje Republika s 18 poslancami. Hnutie Slovensko, vedené Igorom Matovičom, by získalo 16 mandátov, čo mu umožňuje výrazne zasahovať do legislatívneho procesu a verejnej diskusie.

Kresťanskodemokratické hnutie by sa mohlo pýšiť 14 kreslami. Sloboda a Solidarita by sa udržala v parlamente s 11 mandátmi.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.