Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Dlugošová zvolená za predsedníčku európskej siete na ochranu oznamovateľov

Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, bola vo štvrtok v Bruseli zvolená za predsedníčku európskej siete protikorupčných orgánov Network of European Integrity and Whistleblowing Authorities (NEIWA). 

Táto platforma združuje 35 štátnych inštitúcií z 23 európskych krajín, ktoré sa venujú ochrane oznamovateľov a podpore integrity.

Dlugošová doteraz pôsobila ako viceprezidentka NEIWA a vo funkcii vystriedala Talianku Lauru Valliovú.

O jej zvolení rozhodli členovia NEIWA na 10. zhromaždení v Bruseli.

Dlugošová po zvolení zdôraznila, že sieť je dôležitou platformou pre výmenu skúseností a podporu tých, ktorí upozorňujú na nekalé praktiky na pracovisku.

Zároveň chce, aby NEIWA zostala silným hlasom a partnerom v oblasti ochrany oznamovateľov.

NEIWA slúži ako platforma na výmenu poznatkov a skúseností v oblasti ochrany oznamovateľov a neformálne dohliada na transpozíciu európskej smernice o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva EÚ.

Úradu na ochranu oznamovateľov aktívne zastupuje Slovensko v tejto sieti od roku 2021.

(tasr, red)

Minúta  |  

EK: Rozšírenie jadrovej energetiky v EÚ si vyžiada stovky miliárd eur

Plány členských krajín Európskej únie na rozšírenie jadrovej energetiky si do roku 2050 vyžiadajú investície vo výške približne 241 miliárd eur. 

Podľa návrhu Európskej komisie z toho 205 miliárd eur pôjde na výstavbu nových jadrových elektrární a 36 miliárd eur na predĺženie životnosti existujúcich reaktorov. 

Cieľom je zvýšiť celkovú jadrovú kapacitu z dnešných 98 gigawattov na 109 gigawattov do roku 2050. 

Jadrová energia sa v roku 2023 podieľala približne 24 percentami na výrobe elektriny v Európskej únií.

Európska komisia upozorňuje, že pre vysoké náklady a riziká potrebujú projekty nové finančné nástroje, aby boli pre súkromných investorov atraktívnejšie. 

Nedávne jadrové projekty v Európe čelia rozpočtovým prekročeniam a veľkým oneskoreniam – päťročné meškanie by mohlo zvýšiť náklady o ďalších 45 miliárd eur. 

Komisia preto navrhuje kombináciu viacerých zdrojov financovania a plánuje aj nové nástroje na znižovanie rizika.

V Európskej únii je jadrová energia predmetom sporov – Francúzsko ju považuje za kľúčovú pre dekarbonizáciu, Nemecko je dlhodobo proti. 

V súčasnosti má jadrové reaktory 12 z 27 členských krajín, pričom nové bloky sa stavajú na Slovensku a v Maďarsku, ďalšie krajiny ako Poľsko alebo Česká republika plánujú výstavbu nových jadrových elektrární.

(tasr, reuters, red)

Minúta  |  

Irán prišiel o kľúčového bezpečnostného stratéga po izraelskom útoku

Izraelské útoky, ktoré zasiahli viaceré vojenské a jadrové ciele v okolí Teheránu, spôsobili smrť viacerých vysokopostavených iránskych predstaviteľov.

Jedným z týchto predstaviteľov je Ali Šamhání, bývalý tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu a poradca najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Zohrával kľúčovú úlohu v iránskej bezpečnostnej politike.

Podľa iránskych zdrojov bol Šamhání počas izraelského útoku na iránske jadrové a vojenské zariadenia 13. júna 2025 ťažko zranený a neskôr na ich následky zomrel.

Okrem Šamhániho zahynuli aj veliteľ Revolučných gárd Hosejn Salámí a niekoľko ďalších vojenských veliteľov a jadrových vedcov. 

Ako Štandard informoval, tieto útoky viedli k vyhláseniu výnimočného stavu a následnej iránskej odpovedi v podobe vypustenia približne 100 dronov smerom na Izrael.

Smrť Šamháního je významnou stratou pre iránske bezpečnostné štruktúry a môže ovplyvniť ďalší vývoj v regióne aj postoj Teheránu v otázkach jadrového programu a regionálnych vzťahov.

(timesofisrael, dnevno.hr, aljazeera, red)

Minúta  |  

Katolícki biskupi podporujú ústavné zmeny: Rodina je základ spoločnosti

Slovenskí katolícki biskupi vyhlásili, že manželstvo vnímajú ako zväzok muža a ženy, zatiaľ čo rodinu označujú za základnú bunku spoločnosti. Podporujú tak diskusiu o pripravovaných ústavných zmenách.

Vyzývajú politikov, aby pri rozhodovaní konali múdro a spravodlivo, pričom zdôrazňujú hodnoty ako ľudská dôstojnosť, demokratické princípy a duchovné dedičstvo.

Vyhlásenie prichádza v čase, keď premiér Robert Fico (Smer) predstavil návrh zmien Ústavy SR.

Predseda vlády v piatok privítal vyhlásenie biskupov. Kultúrno-duchovným dedičstvom nie je podľa neho LGBTI. Dodal, že tradičné kresťanské hodnoty previedli Slovákov cez najťažšie časy.

Novela ústavy je podľa neho "o zdravom rozume" a verí, že v pondelok nájde parlament ústavnú väčšinu na jej schválenie.

"Je to novelizácia, ktorá nemá Slovákov rozdeľovať, ale má im pomôcť prežiť najťažšie obdobie, lebo ideme do ťažkých časov," skonštatoval s dôvetkom, že situácia sa môže zvrtnúť v NATO, Európskej únii aj vývoji vojny na Ukrajine. 

Zvládnuť ťažké časy je podľa neho možné, len ak to "budeme mať upratané v hlavách".

(tasr, est, max)

Minúta  |  

ME U21: Proti Talianom musia Slováci bodovať, aby udržali šancu na postup

Slovenská futbalová reprezentácia do 21 rokov potrebuje v sobotnom zápase proti Taliansku bodovať, ak chce pomýšľať na postup zo skupiny A na majstrovstvách Európy.

Duel sa odohrá o 21:00 na Štadióne Antona Malatinského v Trnave. Zverenci trénera Jaroslava Kentoša vstupujú do zápasu po tesnej prehre so Španielskom 2:3, keď o bod prišli v 90. minúte.

Kentoš považuje Talianov i Španielov za rovnako náročných súperov, pričom očakáva od Talianov taktickejší prístup.

Tí v úvodnom zápase zdolali Rumunsko len 1:0. Vzájomná bilancia Slovákov s Talianskom je jedna výhra, dve remízy a dve prehry.

V tíme Talianov sú viacerí hráči Serie A, vrátane stredopoliara Tommasa Baldanziho z AS Rím a obrancu Danieleho Ghilardiho z Hellasu Verona, kde pôsobí aj Tomáš Suslov.

Práve Suslov skóroval zo štandardky proti Španielom a verí, že tím sa poučí z prehry: „Je ešte o čo hrať – zostávajú dva zápasy, šesť bodov.“ Do štvrťfinále postupujú z každej skupiny dva tímy.

(tasr, red)

Minúta  |  

Orbán: Maďarsko nepodporí Ukrajinu v EÚ, nemôže sa s nami rozprávať povýšene

Maďarský premiér Viktor Orbán ostro odmietol správanie Ukrajiny a zdôraznil, že jeho krajina „nepadne na kolená“ pred Kyjevom.

V rozhlasovom rozhovore kritizoval „povýšenecký tón“ Ukrajiny voči Maďarsku, pričom pripomenul, že Budapešť poskytuje pomoc ukrajinským deťom.

„Ak nejaká krajina požaduje pomoc, pričom my kŕmime a vzdelávame jej deti, je nemiestne, že sa s nami rozpráva povýšenecky," povedal maďarský premiér.

Orbán vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v EÚ nie je automatické a Maďarsko má právo nesúhlasiť, ak by to poškodilo jeho záujmy.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval vyjadrením, že Orbán uprednostňuje ropu a plyn pred solidaritou s Ukrajinou a vsádza na dobré vzťahy s Vladimirom Putinom.

Podľa neho je Orbánova politika protiukrajinská aj protieurópska a využíva vojnu vo vlastnom politickom prospechu.

Zdôraznil, že to však neodráža postoj celej maďarskej spoločnosti.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.