Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šefčovič: EÚ a USA chcú do 9. júla dosiahnuť dohodu o clách a obchode

Európska únia aj Spojené štáty sa snažia do 9. júla dosiahnuť uspokojivú obchodnú dohodu, ktorá by riešila najpálčivejšie otázky v oblasti ciel a vzájomného obchodu.

Eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Maroš Šefčovič uviedol, že rokovania prebiehajú prakticky každý deň a sú mimoriadne komplikované, pričom obe strany analyzujú viac ako tisíc colných položiek s cieľom nájsť vyvážené riešenie. 

Prioritou je podľa Šefčoviča dosiahnuť pokrok v otázkach vývozu a dovozu automobilov, ciel na oceľ a hliník, ako aj v oblasti polovodičov, farmaceutického priemyslu a civilného letectva.

Európska únia ponúkla Spojeným štátom postupné zníženie ciel na nulu na autá, priemyselný tovar a necitlivé poľnohospodárske produkty, no zároveň trvá na zachovaní regulačnej a daňovej autonómie. 

V prípade, že sa dohoda nedosiahne, Brusel pripravuje odvetné opatrenia voči americkým clám, ktoré by mohli zasiahnuť 70 percent európskeho exportu do USA v hodnote 380 miliárd eur.

Šefčovič zdôrazňuje, že cieľom je vzájomne výhodná dohoda, ktorá ochráni záujmy európskych podnikateľov a zabezpečí stabilitu obchodných vzťahov. 

(tasr, red)

Minúta  |  

Koncert v záhrade za takmer 200-tisíc eur: Pellegrini oslávi rok v paláci

Prezident Peter Pellegrini si prvé výročie svojej inaugurácie pripomenie kultúrnym podujatím, ktoré nemá v doterajšej praxi slovenských prezidentov obdobu.

V sobotu sa podľa portálu Aktuality v Prezidentskej záhrade uskutoční koncert Slovenskej filharmónie, ktorý bude zároveň odvysielaný na STVR.

Okrem umeleckého programu, v ktorom vystúpia Slovenský filharmonický zbor, tenorista Pavol Bršlík a dirigent Daniel Raiskin, sa návštevníci dočkajú aj slávnostného prejavu prezidenta. Moderátorkou večera bude Iveta Malachovská.

Pellegrini inicioval koncert s víziou, aby sa z podujatia stala každoročná tradícia. Inšpiráciu čerpal zo svetových metropol ako Viedeň či Londýn, kde sa oficiálne priestory využívajú aj na podporu kultúry.

Organizáciu koncertu zabezpečuje zmluvná firma, ktorej Slovenská filharmónia vyplatí podľa citovaného portálu zhruba 199-tisíc eur.

Riaditeľ filharmónie Marián Turner však zdôraznil, že náklady sú pokryté výlučne zo sponzorských darov a mnohí účastníci pracujú bez nároku na honorár.

Koncert má benefičný charakter – výťažok poputuje na podporu mladých hudobných talentov a umeleckých vzdelávacích inštitúcií.

(max)

Minúta  |  

Dlugošová zvolená za predsedníčku európskej siete na ochranu oznamovateľov

Zuzana Dlugošová, predsedníčka Úradu na ochranu oznamovateľov, bola vo štvrtok v Bruseli zvolená za predsedníčku európskej siete protikorupčných orgánov Network of European Integrity and Whistleblowing Authorities (NEIWA). 

Táto platforma združuje 35 štátnych inštitúcií z 23 európskych krajín, ktoré sa venujú ochrane oznamovateľov a podpore integrity.

Dlugošová doteraz pôsobila ako viceprezidentka NEIWA a vo funkcii vystriedala Talianku Lauru Valliovú.

O jej zvolení rozhodli členovia NEIWA na 10. zhromaždení v Bruseli.

Dlugošová po zvolení zdôraznila, že sieť je dôležitou platformou pre výmenu skúseností a podporu tých, ktorí upozorňujú na nekalé praktiky na pracovisku.

Zároveň chce, aby NEIWA zostala silným hlasom a partnerom v oblasti ochrany oznamovateľov.

NEIWA slúži ako platforma na výmenu poznatkov a skúseností v oblasti ochrany oznamovateľov a neformálne dohliada na transpozíciu európskej smernice o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenia práva EÚ.

Úradu na ochranu oznamovateľov aktívne zastupuje Slovensko v tejto sieti od roku 2021.

(tasr, red)

Minúta  |  

EK: Rozšírenie jadrovej energetiky v EÚ si vyžiada stovky miliárd eur

Plány členských krajín Európskej únie na rozšírenie jadrovej energetiky si do roku 2050 vyžiadajú investície vo výške približne 241 miliárd eur. 

Podľa návrhu Európskej komisie z toho 205 miliárd eur pôjde na výstavbu nových jadrových elektrární a 36 miliárd eur na predĺženie životnosti existujúcich reaktorov. 

Cieľom je zvýšiť celkovú jadrovú kapacitu z dnešných 98 gigawattov na 109 gigawattov do roku 2050. 

Jadrová energia sa v roku 2023 podieľala približne 24 percentami na výrobe elektriny v Európskej únií.

Európska komisia upozorňuje, že pre vysoké náklady a riziká potrebujú projekty nové finančné nástroje, aby boli pre súkromných investorov atraktívnejšie. 

Nedávne jadrové projekty v Európe čelia rozpočtovým prekročeniam a veľkým oneskoreniam – päťročné meškanie by mohlo zvýšiť náklady o ďalších 45 miliárd eur. 

Komisia preto navrhuje kombináciu viacerých zdrojov financovania a plánuje aj nové nástroje na znižovanie rizika.

V Európskej únii je jadrová energia predmetom sporov – Francúzsko ju považuje za kľúčovú pre dekarbonizáciu, Nemecko je dlhodobo proti. 

V súčasnosti má jadrové reaktory 12 z 27 členských krajín, pričom nové bloky sa stavajú na Slovensku a v Maďarsku, ďalšie krajiny ako Poľsko alebo Česká republika plánujú výstavbu nových jadrových elektrární.

(tasr, reuters, red)

Minúta  |  

Irán prišiel o kľúčového bezpečnostného stratéga po izraelskom útoku

Izraelské útoky, ktoré zasiahli viaceré vojenské a jadrové ciele v okolí Teheránu, spôsobili smrť viacerých vysokopostavených iránskych predstaviteľov.

Jedným z týchto predstaviteľov je Ali Šamhání, bývalý tajomník Najvyššej rady národnej bezpečnosti Iránu a poradca najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího. Zohrával kľúčovú úlohu v iránskej bezpečnostnej politike.

Podľa iránskych zdrojov bol Šamhání počas izraelského útoku na iránske jadrové a vojenské zariadenia 13. júna 2025 ťažko zranený a neskôr na ich následky zomrel.

Okrem Šamhániho zahynuli aj veliteľ Revolučných gárd Hosejn Salámí a niekoľko ďalších vojenských veliteľov a jadrových vedcov. 

Ako Štandard informoval, tieto útoky viedli k vyhláseniu výnimočného stavu a následnej iránskej odpovedi v podobe vypustenia približne 100 dronov smerom na Izrael.

Smrť Šamháního je významnou stratou pre iránske bezpečnostné štruktúry a môže ovplyvniť ďalší vývoj v regióne aj postoj Teheránu v otázkach jadrového programu a regionálnych vzťahov.

(timesofisrael, dnevno.hr, aljazeera, red)

Minúta  |  

Katolícki biskupi podporujú ústavné zmeny: Rodina je základ spoločnosti

Slovenskí katolícki biskupi vyhlásili, že manželstvo vnímajú ako zväzok muža a ženy, zatiaľ čo rodinu označujú za základnú bunku spoločnosti. Podporujú tak diskusiu o pripravovaných ústavných zmenách.

Vyzývajú politikov, aby pri rozhodovaní konali múdro a spravodlivo, pričom zdôrazňujú hodnoty ako ľudská dôstojnosť, demokratické princípy a duchovné dedičstvo.

Vyhlásenie prichádza v čase, keď premiér Robert Fico (Smer) predstavil návrh zmien Ústavy SR.

Predseda vlády v piatok privítal vyhlásenie biskupov. Kultúrno-duchovným dedičstvom nie je podľa neho LGBTI. Dodal, že tradičné kresťanské hodnoty previedli Slovákov cez najťažšie časy.

Novela ústavy je podľa neho "o zdravom rozume" a verí, že v pondelok nájde parlament ústavnú väčšinu na jej schválenie.

"Je to novelizácia, ktorá nemá Slovákov rozdeľovať, ale má im pomôcť prežiť najťažšie obdobie, lebo ideme do ťažkých časov," skonštatoval s dôvetkom, že situácia sa môže zvrtnúť v NATO, Európskej únii aj vývoji vojny na Ukrajine. 

Zvládnuť ťažké časy je podľa neho možné, len ak to "budeme mať upratané v hlavách".

(tasr, est, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.