Rádiologička Lauková o karcinóme prsníka: Viac sa staráme o to, ako vyzeráme, než či sme zdravé

Možno definovať príčiny vzniku rakoviny prsníka?

Nevieme ich definovať jednoznačne. Poznáme niektoré rizikové faktory, ale nevieme, prečo sa táto rakovina rozvinie u niektorých žien s danými rizikovými faktormi a u niektorých nie.

Aký je najsilnejší rizikový faktor?

Vek. Štatistiky dokazujú, že najčastejšie sa tento karcinóm vyskytuje vo vekovej skupine od 50 do 70 rokov. Preto sa vo väčšine štátov mamografický skríning zameriava na túto skupinu žien. Ďalším závažným faktorom sú zárodočné mutácie génov, ktoré dokážeme odhaliť genetickým vyšetrením. Genetici dnes vedia testovať čoraz viac panelov a odhaliť čoraz viac zárodočných mutácií, ktoré sa asociujú s karcinómami prsníka, ale aj inými malignitami.

Bežná populácia má asi trinásťpercentnú pravdepodobnosť dožitia sa rakoviny prsníka. Jedna z ôsmich žien s priemerným rizikom bude mať rakovinu prsníka. U žien so zárodočnými mutáciami BRCA, ktorú má napríklad aj Angelina Jolie, sa pravdepodobnosť vzniku rakoviny prsníka zvyšuje až na 70 percent.

Konkrétne Jolie si dala odstrániť prsia. Je to možnosť ako predísť rakovine prsníka?

Áno. Pri niektorých typoch zárodočných mutácií sa odporúčajú takzvané profylaktické mastektómie [výkon, pri ktorom sa odstráni celá prsná žľaza pozn. red.] Riziko vzniku rakoviny prsníka sa tým zníži o 90 až 95 percent. Podobne to funguje pri odstránení vaječníkov a vajíčkovodov z dôvodu diagnostikovania zárodočnej mutácie.

Genetické testy však nemožno spraviť plošne.

Testovať plošne celú populáciu na zárodočné mutácie ani nie je cieľom. Ak z rodinnej anamnézy vyplýva podozrenie, že by mohlo ísť o dedične podmienený výskyt rakoviny prsníka, žena alebo aj muž by mali byť odoslaní na genetické pracovisko. Genetik po konzultácii zváži, či sú kandidáti na genetické testovanie. Je viacero faktorov, ktoré môžu upozorniť, že môže ísť o dedične podmienený typ rakoviny. Napríklad ak žena dostane rakovinu prsníka pred 45. rokom veku, ak viacero prvostupňových príbuzných v rodine malo tento karcinóm či ak sa v rodine vyskytne muž s rakovinou prsníka. Vtedy by mal lekár spozornieť, lebo takáto žena môže mať dedičnú formu rakoviny prsníka.

Je dedičná forma rakoviny v niečom iná?

Ženy s dokázanou zárodočnou mutáciou majú častejšie agresívnejšie typy karcinómu prsníka, ktoré sa prejavujú v oveľa mladšom veku. U nich je preto skríning posunutý do nižších vekových skupín a začína od 25. roku veku, pričom sa využíva hlavne magnetická rezonancia, ak je to potrebné aj mamografia. Na rozdiel od bežnej populácie, kde je interval skríningových mamografií 2 roky, u žien s dedičnou formou rakoviny sú intervaly vyšetrení magnetickou rezonanciou a od istého veku aj mamografiou skrátené na jeden rok. Takéto ženy by mali pravidelne sledovať viacerí špecialisti, podľa odporúčania genetika.

Mladšie ženy chodia pravidelne na gynekologické prehliadky, kde ich odošlú na sono prsníkov. To nedokáže odhaliť zárodočné mutácie?

Môže, ale zároveň je to najviac subjektívne zaťažená diagnostická metóda. Záleží od lekára, ktorý to vyšetruje, od jeho skúseností, nastavenia ultrazvukového obrazu. Zároveň sa ultrazvuk spája s najviac falošne pozitívnymi nálezmi. To znamená, že zachytí veľmi veľa ložiskových lézií, ale veľmi málo z nich je karcinóm prsníka. Preto sa nepoužíva ako skríningová metóda.

Ako prvý rizikový faktor ste vymenovali vek. Slovenská populácia starne. Obávate sa, že sa to premietne aj do výskytu tohto karcinómu?

Je to pravdepodobné. Čím dlhšie sa dožívame, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa žena dožije nejakej malignity. Buď zomierame na kardiovaskulárne ochoreni, alebo na malignitu. Vo vysokom veku má mužské pohlavie vysoký výskyt rakoviny prostaty, ale mnohí muži zomrú s rakovinou prostaty a nie na ňu. Vo vysokom veku nebývajú karcinómy prsníka také agresívne, aby boli vždy príčinou smrti ženy, ktorá už nepodlieha skríningovému programu.

Počas pandémie sme videli, že ľudia častejšie požívali alkohol a priberali. Môže sa na výskyte tohto ochorenia negatívne podpísať súčasná kríza životných nákladov?

Predpokladá sa, že asi tretinu z karcinómov prsníka spôsobujú rizikové faktory, ktoré vieme odstrániť. Ide najmä o zlú životosprávu v zmysle konzumácie alkoholu, fajčenia, fyzickej inaktivity. Udáva sa, že ak žena konzumuje denne desať gramov alkoholu – zhruba jeden štamperlík, pohár vína alebo malé pivo – zvyšuje to riziko asi o desať percent. Obézne ženy po menopauze majú 1,5 až dvojnásobné riziko vzniku rakoviny prsníka. Ďalej sú to fajčiarky a ženy užívajúce hormóny. Ak ženy po menopauze užívajú hormonálnu substitučnú liečbu, mal by ich gynekológ informovať, že sa majú pravidelne zúčastňovať na skríningových mamografiách.

Medzi ochranné faktory patrí fyzická aktivita, ktorá znižuje riziko tohto karcinómu o desať až dvadsať percent. Treba obmedziť pitie alkoholu, fajčenie a ak sa dá, vyhnúť sa hormonálnej liečbe. Stres ako rizikový faktor je súčasťou nášho života. Každý podlieha stresu a asi ho nevieme úplne odstrániť, ale je dôležité kompenzovať stres relaxom, napríklad v prírode.

Antikoncepcia má priamy súvis so vznikom rakoviny prsníka?

Antikoncepcia môže zvyšovať riziko vzniku karcinómu prsníka, najmä ak sa užíva pred prvým pôrodom. Riziko však klesá s časom. Čím dlhšie žena antikoncepciu neužíva, tým je nižšie riziko vzniku karcinómu. Podobne je to u fajčiarov – čím dlhšie nefajčia, tým sa postupne znižuje riziko vzniku rakoviny pľúc asociovanej s predchádzajúcim fajčením.

Majú ženy dostatočné povedomie o takomto nežiaducom účinku antikoncepcie?

To je skôr otázka na ženy a gynekológov. Asi to nie je úplne pravidlo. Na druhej strane nemáme presné dáta. Nevieme vyčísliť, že keď budete užívať antikoncepciu päť rokov, zvýšite si o určité číslo riziko vzniku karcinómu. Keby sme si zobrali desať žien s podobnými rizikovými faktormi, možno u jednej z nich by vznikol karcinóm. Nevieme však určiť, prečo u zvyšných deviatich nevznikol. Možno sú za to zodpovedné viaceré gény, ktoré ešte v súčasnosti nevieme testovať. Ani pri zárodočných mutáciách nevieme určiť, ktorých tridsať percent bude tých šťastných a na rakovinu prsníka neochorie a ktorých sedemdesiat percent tých, čo šťastie mať nebudú.

Škodí prsiam nosenie podprsenky?

Nie.

A čo silikónové implantáty?

Sú to umelé výplne prsníkov, ktoré slúžia na estetickú korekciu z rôznych dôvodov. Jedným z nich je aj remodelácia prsníkov po ich odstránení či už z dôvodu karcinómu prsníka alebo pri preventívnych mastektómiách. Implantáty rakovinu prsníka nespôsobujú. Môžu podmieniť rozvoj lymfómu prsníka, ale to je extrémne zriedkavé – udáva sa jeden prípad na jeden až dva milióny žien s implantátmi. Môžu sa však vyskytnúť zápalové komplikácie, či už z dôvodu infekcie alebo odmietania tela implantátov, pretože je to cudzorodý materiál.

Akú rolu zohráva dojčenie?

Dojčenie sa považuje za preventívny ochranný faktor pred rakovinou prsníka. Avšak pôrod po 35. roku života aj s dojčením sa považuje za rizikový faktor.

Ako často sa stretávate s tým, že tento nádor majú muži?

Zriedka, hoci sme národný onkologický ústav a takíto muži sa u nás kumulujú. Muži s karcinómami prsníkov tvoria jedno percento všetkých prípadov rakoviny prsníka.

Čo týchto mužov spája?

Je podozrenie, že za tým môže byť zárodočná mutácia. Mužov by mali testovať na genetickom oddelení či je to asociované alebo nie.                                  

Musí sa rakovina prsníka prejaviť len hrčkou?

Nie. Keby to bolo také jednoduché, nemusíme používať zobrazovacie vyšetrenia ako mamografia, ultrazvuk a magnetická rezonancia. Keď sa rakovina prejaví hrčkou, ide obvykle o pokročilejší nález. To však neznamená, že samovyšetrovanie je úplne zbytočné, lebo žena spozná svoje prsníky a vie lepšie posúdiť zmeny. Treba vziať do úvahy aj menštruačný cyklus, lebo počas neho sa menia hormonálne hladiny, a to sa spája so zdurením prsníkovej žľazy. Často si môžeme nahmatať zdurenia alebo hrčky v prsnej žľaze medzi ovulačnou a menštruačnou fázou. Až keď sa hrčka po menzese nestratí, je dôvod kontaktovať svojho gynekológa alebo praktického lekára.

Čiže samovyšetrovanie by sa malo diať po menštruácii?

Odporúča sa to, lebo prsná žľaza je v tomto období najlepšie priehmatná, nebýva bolestivá a nespája sa s hormonálnymi zmenami, ktoré spôsobujú hrčky.

Vplýva na vznik karcinómu veľkosť pŕs?

Ani nie tak veľkosť, ako hustota, čiže denzita prsníkov. Čím je vyššia hustota žľazy, tým je väčšie riziko vzniku karcinómu prsníka.

Ignorujú slovenské ženy prevenciu?

Mám pocit, že viac dbáme na to, ako vyzeráme, než na to, či sme zdravé a či zdravé budeme. Napriek tomu, že máme devätnásť pracovísk preverených ministerstvom zdravotníctva, ktoré ponúkajú na Slovensku bezplatné skríningové mamografie, účasť na tomto vyšetrení je stále nízka. Niektoré ženy možno argumentujú, že nemajú čas vyčkávať niekde niekoľko hodín, ale je to raz za dva roky. Niekoľkokrát ročne ideme ku kaderníkovi, na manikúru alebo pedikúru a sme ochotné obetovať ten čas. Menej si ho už nájdeme na to, aby sme prispeli k nášmu zdraviu.

Skríning rakoviny prsníka robíme od septembra 2019. Aká je účasť?

V úvode skríningu pozývali ženy na mamografie poisťovne, ktoré neboli na mamografii za posledné dva roky a boli vo vekovom limite 50 až 69 rokov. Na takéto pozvanie bola veľmi nízka účasť na mamografických vyšetreniach. Mnohé ženy prišli na takzvanú preventívnu mamografiu, ktorá má taký istý zmysel, ale nevykonáva sa na preverenom pracovisku akreditovanom ako skríningové pracovisko. Dokopy chodí na pravidelné mamografické vyšetrenia približne tridsať percent žien, čo je veľmi nízke v porovnaní s krajinami, kde je skríningový program dlho etablovaný a kde majú robustné dáta, že to vedie k poklesu mortality.

Aká účasť by bola žiaduca?

Aspoň sedemdesiat percent. Vtedy by sa dosiahol pokles úmrtnosti o tridsať až štyridsať percent. Ročne u nás umrie na rakovinu prsníka okolo deväťsto žien, čiže tristo z nich by sme vedeli zachrániť, keby sa pravidelne zúčastňovali na skríningovej mamografii.

Je účasť nízka preto, že sme začali so skríningami neskôr alebo zohráva úlohu aj spomínaná ľahostajnosť žien o vlastné zdravie?

Preventívne mamografie sú dostupné dlhé roky a máme veľa pracovísk, ktoré ich poskytujú. My ženy si v dennom zhone nie sme ochotné nájsť čas na seba, čo sa týka zdravia. Staráme sa o rodinu, aby bolo všetko doma zabezpečené, sme vyťažené v práci a na skríning zabúdame. Potom je tu veľká skupina žien, ktorá neverí mamografii a odmieta ju z iných nešťastných dôvodov.

Akých?

Myslia si, že mamografia je škodlivá, chceme im ňou ublížiť a že máme aj lepšie diagnostické metódy ako ultrazvuk alebo termovízia. Podotýkam, že žiadna z týchto metód nie je uznaná ako skríningová metóda a nemá taký záchyt karcinómu prsníka, aby sme ju mohli odporúčať ako skríningovú metódu.

Ako hodnotíte celonárodnú osvetovú kampaň Ružový október – Povedz nie rakovine prsníka?

Určite je to prospešné. Myslím si, že je percento žien, ktoré sú pozitívne ovplyvniteľné a pripomenie im to, že neboli na mamografii niekoľko rokov a je čas objednať sa.

Terézia Lauková vyštudovala všeobecné lekárstvo na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Má špecializáciu v odbore rádiológia a certifikát pre pracovnú činnosť mamodiagnostika v rádiológii. Pôsobí ako vedúca lekárka mamodiagnostického pracoviska Rádiologického oddelenia Národného onkologického ústavu v Bratislave. Spolu s tímom skvelých spolupracovníkov má snahu prispieť k zvýšeniu efektivity skríningu karcinómu prsníka u bežnej populácie aj u vysoko rizikových žien.