Občasné prípady vandalizmu a útokov na kresťanských duchovných v Jeruzaleme nabrali v posledných mesiacoch na frekvencii aj intenzite. To bol hlavný dôvod stretnutia izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga a zástupcov polície s predstaviteľmi kresťanských komunít v Izraeli v stredu 9. augusta v Haife.
„Prišiel som sem v mene celého štátu a ľudu Izrael, aby som znovu potvrdil náš záväzok voči plnej ochrane slobody náboženského vyznania v štáte Izrael,“ povedal Herzog. „V posledných mesiacoch sme boli svedkami veľmi vážnych incidentov proti kresťanským denomináciám vo Svätej zemi, našim bratom a sestrám, kresťanským občanom, ktorí sa cítia napadnutí na miestach modlitby, na cintorínoch a na uliciach. Tento fenomén beriem veľmi vážne. V žiadnom prípade to nie je prijateľné. Tento jav je treba vykor a preto som veľmi vďačný izraelskej polícii a orgánom činným v trestnom konaní za to, že berú tento problém rovnako vážne,“ povedal Herzog podľa správy izraelského denníka Jerusalem Post. Útoky na kresťanov označil prezident opakovane za „skutočnú hanbu.“
Kde sú korene problému?
Stretnutie, na ktorom boli prítomní latinský jeruzalemský patriarcha Pierbattista Pizzaballa, a grécky pravoslávny patriarcha Theophilos III. sa uskutočnilo v karmelitánskom kláštore Stella Maris. Výber miesta súvisel s opakovanými pokusmi ultraortodoxných židov o narušenie modlitebných zhromaždení kresťanov, ktoré tu eskalovali koncom júla.
Udaným motívom provokácie je vznesený nárok na posvätné miesto, ktorý radikáli zdôvodnili predpokladaným hrobom starozákonného proroka Elizea v miestach pod kláštorom. V posledných mesiacoch bol z tohto dôvodu kláštor „systematicky šikanovaný“ zo strany „skupiny radikálnych ultraortodoxných Židov“, uviedol pre arabskú televíznu stanicu mediálny poradca katolíckych biskupov vo Svätej zemi Wadie Abunassar. Podľa mediálneho poradcu nie sú však hlavným problémom radikálni Židia v Stella Maris, ale izraelský štát, ktorý si pred narastajúcimi útokmi na kresťanov zatvára oči.
Podporujeme turizmus, nie misionárov!
Na ilustráciu pripomeňme januárový návrh ultraortodoxných židovských zákonodarcov zaviesť trest odňatia slobody za kresťanský prozelitizmus, ktorý však po celosvetovom pobúrení Netanjahu zablokoval. Iným príkladom nepriaznivej situácie je postoj zástupcu starostu Jeruzalema Aryeha Kinga, ktorý odmietol odsúdiť útoky na kresťanov provokačným vyjadrením: „My podporujeme turizmus, nie misionárov.“ Podľa predsedu konferencie európskych rabínov Pinchasa Goldschmida sa v súčasnom Izraeli veľmi málo rešpektujú menšiny a inak zmýšľajúci. Izrael uviazol v politickej kríze, spoločnosť je rozdelená. „Nevraživosť voči zástupcom iných náboženstiev, ktorú zažívame, je odrazom tohto napätia,“ povedal hlavný rabín. Podobný názor podopretý osobnými skúsenosťami má aj benediktínsky opát Nikodém Schnabel, o ktorého nedávnom incidente pri Múre nárekov informoval aj Štandard. „V spoločnosti vždy existovali sily, ktoré nás z hĺbky duše nenávideli. No kým kedysi sa hýbali na okraji spoločnosti, dnes sedia vo vláde, ako napríklad minister národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir“, uviedol opát Schnabel pre Süddeutsche Zeitung. Nie celkom irelevantné sú podľa neho aj majetkové pomery, keďže budovy Najvyššieho súdu, Židovského múzea i Knesetu sa nachádzajú na cirkevných pozemkoch, čo sa často zneužíva na rozsievanie nenávistných postojov. Opát, ktorý v krajine pôsobí už dve desaťročia, sa sťažuje na chýbajúcu medzinárodnú senzibilitu a konkrétne hovorí o „panickom strachu“ svojho rodného Nemecka, že vo vzťahu k Izraelu urobí nesprávny krok.
Jednodňový františkán a kresťania na plný úväzok
Ešte koncom júna sa izraelský žurnalista tamojšej televízie Kanál 13 Yoshi Eli odhodlal preveriť situáciu experimentom s názvom františkánom na jeden deň. Novinár si obliekol rehoľný habit a vydal sa na prechádzku jeruzalemským Starým mestom v sprievode pravého františkána otca Alberta. Výsledok zachytila kamera: Prvé pľuvance prišli už po piatich minútach cesty, pričom nenávistné a posmešné reakcie pochádzali od osemročného chlapca, staršieho muža, ale aj izraelských vojakov. Dr. Gadi Gvaryah, zakladateľ protirasistickej organizácie Tag Meir, útoky jednoznačne odmieta: „Je to ako streľba do srdca judaizmu. Toto nie je naša viera. Tieto útoky by sme mali odsúdiť všetci, a my židia ako prví.“
Hoci je náboženská intolerancia vo Svätej zemi na vzostupe, cirkevní predstavitelia sú odhodlaní spustiť rozsiahle iniciatívy, ktoré pomôžu mladým ľuďom objaviť bohatstvo ich viery. Riaditeľ kancelárie projektového rozvoja v latinskom jeruzalemskom patriarcháte George Akroush pripúšťa, že pre rastúci extrémizmus opúšťajú cirkev najmä mladí ľudia. Súčasne však priznáva, že v minulosti chýbala systematická pastoračná práca s mládežou na prehĺbenie ich viery. Podľa Akrousha je práve táto iniciatíva dôležitou reakciou na bujnejúci extrémizmus: „Vykoreniť zlo sa najlepšie podarí súčasným zakorenením sa v dobre.“