„Čo môže Boh požehnať, je najlepšie nechať na Neho samého.“ Kolínsky kňaz reaguje na zákaz požehnávania homosexuálnych párov

Iniciatívu pripravila miestna pracovná skupina „Dúhová cirkev pre všetkých“ a bola propagovaná ako „požehnanie párov, ktoré sa milujú“. Krátko na to sa informácia o iniciatíve dostala do vatikánskeho Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí a nasledovala spätná reakcia cestou príslušného kardinála Woelkiho (a jeho generálneho vikára Guida Assmanna) vo forme zákazu ďalších takýchto bohoslužieb.

V krížovej paľbe cirkevnej náuky

Kňaz svoje konanie ospravedlňuje námietkou, že my ľudia by sme predsa nemali obmedzovať pôsobenie Boha: „Čo môže Boh požehnať, je najlepšie nechať na Neho samého.“ Na svoju obhajobu uvádza tiež argument, že on požehnáva konkrétnych ľudí a nie formu ich spolužitia: „Venujem sa ľuďom, ktorí žiadajú o požehnanie, veď Boh sám sa ich ujíma.“ 

Ako príklad z histórie cirkvi poukazuje na tzv. zmysel pre vieru v jej negatívnej forme: „V dejinách Cirkvi sa zakazovalo veľa vecí, až kým veriaci jedného dňa nepovedali: dosť! V občianskej sfére sa to nazýva civilná neposlušnosť.“ Kňaz súčasne priblížil aj svoje vlastné curriculum, pričom spomenul, že pochádza z konzervatívnej rodiny, ale pastoračná prax ho presvedčila, že v praxi sa okrem dogmatiky a cirkevného práva nachádza oveľa viac vrstiev.

Dlhoročný kňaz preto odmieta striktnú aplikáciu cirkevného učenia a práva: „Ak by sme to chceli takto dôsledne aplikovať, museli by sme viac ako polovicu aktívnych ľudí z nášho farského spoločenstva vylúčiť zo svätého prijímania a ostatných sviatostí. A ja hovorím: nemysliteľné!“

Uložený zákaz požehnávania homosexuálnych párov je však farár Ullmann pripravený rešpektovať, no zároveň bude hľadať iné cesty podpory viery týchto ľudí, ktorí sa dostali do „krížovej paľby cirkevnej náuky.“ Na internetovej stránke farnosti „Dúhová cirkev pre všetkých“ Mettmann síce pozýva na ďalšie „požehnanie milujúcich sa párov“, no tentoraz už do priestorov susednej evanjelickej cirkvi. 

Ako dostaneme milosrdnú Cirkev?

Na obranu kňaza sa mediálne postavili aj jeho kolegovia: düsseldorfský dekan Frank Heidkamp a jeho dvaja zástupcovia Joachim Decker a Oliver Boss. V zverejnenom stanovisku vychádzajú z predpokladu, že v aktuálnom bode je cirkevné právo v jasnom rozpore s Božím prikázaním. „Cirkevný zákon momentálne prebodáva Boží príkaz. Milosrdenstvo, ktoré žil Kristus, musí uhnúť litere kódexu kánonického práva.“ 

Svoje úvahy vyúsťujú do výčitky: „Ako sa dá stať ešte viac nedôveryhodnými v našich cirkevných spoločenstvách i mimo nich?“ Kňazi preto vyslovene žiadajú „Cirkev bez strachu, ktorá vychádza v ústrety a poskytuje domov všetkým, hoci sa hlásia k akejkoľvek sexuálnej orientácii.“ 

Medializovaný prípad považuje známy cirkevný právnik Norbert Lüdecke za názornú ukážku kolízie náuky Katolíckej cirkvi a záverov tzv. Nemeckej synodálnej cesty. Jej posledné zhromaždenie začiatkom marca odsúhlasilo vo Frankfurte dokument s názvom „Slávnosti požehnania párov, ktoré sa milujú.“ Za prijatie dokumentu vtedy hlasovalo približne osemdesiat percent prítomných biskupov. 

Kardinál Woelki, ktorý patrí medzi otvorených kritikov synodálnej cesty na nemecký spôsob, sa hlasovania zdržal. Centrálnym bodom dokumentu je téza, že hoci homosexuálne páry nemôžu prijať sviatosť manželstva, môžu prijať požehnanie. Rovnaké pravidlo vztiahlo synodálne zhromaždenie aj na znovu zosobášených rozvedených. Odmietanie požehnania týchto párov hodnotí naopak dokument ako nemilosrdné až diskriminačné.

Odpoveď Vatikánu 

Stanovisko Vatikánu v predmetnej otázke je však opačné. Námietku farára Ullmanna, že kardinál Woelki sa voči rozhodnutiu vatikánskeho dikastéria mohol zachovať odmietavo, kánonista Lüdecke odmieta. Biskup je totiž podľa Kódexu kánonov cirkevného práva povinný dbať na dôsledné dodržiavanie cirkevných a liturgických predpisov, pričom relevantné v tejto oblasti je aj vyjadrenie Dikastéria pre náuku viery z 22. februára 2021. 

Na otázku, či je v právomoci Cirkvi požehnávať homosexuálne zväzky, prišla z vatikánskeho ministerstva jednoznačná odpoveď: nie! V objasnení sa dikastérium odvoláva najmä na body 1670 a 2357 Katechizmu Katolíckej cirkvi a hovorí o účinkoch svätenín, ktoré sa podobajú i odlišujú od sviatostí. 

Pri udeľovaní svätenín sa má zachovať princíp, že „požehnať sa má iba to, čo môže samo o sebe poslúžiť Božím plánom zjaveným v Ježišovi Kristovi.“ Požehnanie homosexuálnych párov by podľa dikastéria znamenalo schvaľovať a podporovať „životnú prax, ktorá nie je objektívne zameraná na zjavené Božie plány.“ Na druhej strane odpoveď dikastéria „nevylučuje, aby boli požehnaní jednotlivci s homosexuálnymi sklonmi, ktorí vyznávajú vôľu žiť vo vernosti zjaveným Božím plánom, ako sú uvedené v cirkevnej náuke.“  

Chýbajú už len texty

Nemecké synodálne zhromaždenie kritizuje pohľad Vatikánskeho dokumentu na homosexualitu ako zastaralý a zdôrazňuje nutnosť jeho ďalšieho „teologického vývoja“. Ten je už podľa názoru „synodálnych otcov“ v plnom prúde napríklad vo frankfurtskej farnosti sv. Bonifáca, v ktorej tamojší farár Otto Werner už dlhšiu dobu s vedomím svojho biskupa Georga Bätzinga, predsedu Nemeckej biskupskej konferencie, prevádzkuje projekt „Požehnanie pre každú lásku.“ Biskup Bätzing túto lukratívnu ponuku zverejnil aj na internetovej stránke svojho limburského biskupstva a sťažuje sa len na jedno: chýbajúce liturgické texty.