7 dní v kocke: V Čaputovej vláde mali poplach

1. Alarm

V Prezidentskom paláci a vo vláde majú za sebou menší poplach. Zuzana Čaputová sa zľakla, že migračná kríza by mohla zasiahnuť do septembrových volieb. A urobila niečo veľmi nečakané – rozhýbala premiéra Ódora. Dostal úlohu pritvrdiť a zakročiť proti nelegálnej migrácii.

Čaputová bola pod tlakom na dvoch frontoch. Doma rastúce vlny migrantov postavili na nohy obce a opozíciu. V zahraničí sa zas na Slovensko sťažovali Poliaci, Česi a Rakúšania. Varovali, že ak nezakročí Slovensko, zakročia oni. A opäť zavrú hranice.

Tomu sa chce Čaputová krátko pred voľbami vyhnúť.

Ódor a Hamran museli zabudnúť na jalový progresívny prístup. Teda na otvorené hranice. Oznámili, že polícia spoločne s armádou posilní stráženie hraníc.

Teda: konečne robia to, čomu sa roky vyhýbali a čo blokovali. Ideológia a alibistické postoje museli ustúpiť praxi. A rozumu.

Škoda, že im to trvalo tak dlho – a že to robia len pre strach z volieb. Ochrana hraníc má byť predsa samozrejmosť. Nie mimoriadny počin. Posilnenú ochranu hraníc zaviedli Nemci, Rakúšania, Česi. Slovensko s ňou dva roky váhalo. Zrejme preto, že kľúčové úrady ovládli progresívni aktivisti (stalo sa to už za Mikulca a Matoviča).

Dva roky sme od nich počúvali, že migračné vlny sú zanedbateľné a pod kontrolou.

Nakoniec ich reči vyvrátili tvrdé dáta. Vládne dokumenty priznávajú, že v poslednom čase výrazne rastie tranzitná migrácia, počty od roku 2021 „prekračujú stav z migračnej krízy v roku 2015“. Úrady od začiatku roka registrovali viac ako 25-tisíc migrantov na slovenskom území (ďalšie tisíce mohli prejsť Slovenskom bez registrácie).

Takže tak. Nápor na slovenské hranice je už dva roky výrazne vyšší ako počas veľkej migračnej krízy 2015. A vláda s políciou nepodnikli dokopy nič. Poplach a manévre s ochranou hraníc prichádzajú až dva týždne pred voľbami. Po tom, čo na Čaputovej vládu pritlačili Česi, Rakúšania, Nemci, Poliaci…

Poďakujme sa im za to. Tlak zo zahraničia – ako obyčajne – rozhýbal prezidentku a jej vládu. A tentoraz správnym smerom.

2. Majerský potápa Matoviča

V každej volebnej kampani sa zvykne udiať niečo silné, zlomové, čo má moc aspoň mierne prekresliť zabehané pomery síl.

Tentoraz sa o jeden zo silnejších úderov postaral predseda KDH Majerský. Zrejme nechtiac.

Ideológiu LGBTI označil za pliagu, ktorá ohrozuje každú rodinu a každú krajinu. Progresívne médiá z toho následne vyrobili kauzu mesiaca. Majerského krivo, manipulatívne obvinili, že takto tvrdo hovoril o „LGBTI ľuďoch“ (čo nie je pravda, priamo v televízii upozornil, že reč je o dúhovej ideológii). Dezinformačné praktiky médií potom prerástli do širšej kampane proti Majerskému a KDH. Časť strany sa – ako má vo zvyku – zachvela v kolenách. Hlavne tá mäkká časť, ktorá sa bojí médií.

To však pre kampaň 2023 nie je až také podstatné.

Podstatné je, že Majerského tvrdé slová o škodlivosti LGBTI ideológie mali silný dosah. A zrejme aj silné makropolitické následky.

Tie sú dva.

Prvý je priaznivý pre KDH. Slová Majerského sú pre voličov KDH, respektíve pre konzervatívny tábor, mobilizačné. Majerský sa – na rozdiel od ustráchaného Hlinu – začal čoraz viac vymedzovať proti progresívcom a ich dúhovej agende. Kresťanských demokratov to vynieslo nad päť percent.

Po víkendovom útoku Majerského na LGBTI ideológiu je vysoko pravdepodobné, že KDH sa nad piatimi percentami spoľahlivo opevní.

Progresívni voliči sú po nedeli pobúrení, konzervatívni voliči sú po nedeli mobilizovaní. Tak to v kampaniach chodí.

Druhý z následkov je nepriaznivý pre Matoviča a Obyčajných. Tí roky zarábali na tom, že KDH onemelo. Matovič dokázal vo voľbách 2016 aj vo voľbách 2020 presvedčiť časť voličov KDH, že OĽaNO je spoľahlivou konzervatívnou alternatívou. Dnes to už také jednoznačné nie je.

Majerského silné slová majú potenciál aspoň mierne prepísať pomery síl medzi KDH a OĽaNO. V prospech aktívnejších kresťanských demokratov.

A keďže Obyčajní posedkávajú tesne pri hranici zvoliteľnosti (raz zhora, raz zdola), aj mierny rast KDH a mierny pokles Obyčajných môže byť fatálny.

Ešte na začiatku kampane bolo nejasné, či hrozí volebný prepad viac kresťanským demokratom alebo Obyčajným. Jedna aj druhá strana to mala tesné.

Dnes to vyzerá tak, že na pevnejšej ceste do parlamentu stojí skôr Majerský ako stratený Matovič.

Majerskému na to stačilo málo: nahlas povedať, čo si myslí. A nebáť sa.

Čiže vybočiť z krotkej a zakríknutej línie, ktorá je už desaťročia typická pre KDH.

3. „Odborníci“ narazili na parlament

V treťom bode sa musíme aspoň nakrátko vrátiť k Ódorovi a jeho „vláde odborníkov“. Vo štvrtok sme mali možnosť vidieť, prečo je vláda bez politického mandátu čistý nezmysel.

Vo štvrtok mal totiž na žiadosť vlády mimoriadne zasadať parlament. Bolo to naliehavé. Kolabujú detské pohotovosti (pre nedostatok pediatrov). Poslanci mali urgentne schváliť vládny návrh na skrátenie ordinačných hodín.

No nič z toho nebolo. Schôdzu sa nepodarilo otvoriť ani na dva pokusy.

Tentoraz však na vine nie sú poslanci, ale premiér. Totiž: ak predseda vlády potrebuje mimoriadne rokovanie poslancov, musí to zariadiť cez svoju stranu a partnerov, s ktorými má väčšinu. A ak nijakú stranu ani nijakú parlamentnú väčšinu nemá, musí si ju vyrokovať. Aspoň v nutných prípadoch by mal vedieť, ako presvedčiť lídrov strán, aby ho podržali.

Toto Ódor nevie. Naopak, je pyšný na to, že vedie „vládu odborníkov“ a že nehovorí so stranami, ktoré mu smrdia. Pričom Ódorovi zjavne smrdí všetko okrem Progresívneho Slovenska, ktoré má jedného poslanca. Výnimkou je možno len SaS a občasne Pellegrini.

Jednoducho, politický autista ako Ódor, ktorý sa nenaučil robiť dohody so stranami, nemôže byť úspešným premiérom.

Aspoň nie v štáte, ktorý sa považuje za parlamentnú demokraciu.

4. Prevýchova Jordana Petersona

Na záver sa musíme pozrieť k psychiatrom a psychológom do Kanady. Mestni woke aktivisti sa podujali prevychovať známeho kanadského intelektuála Jordana Petersona. Ako iste tušíte, previnil sa tým, že je málo inkluzívny a málo progresívny (ako sa to konzervatívcom niekedy stáva).

Komora psychológov mu predpísala kurz, v ktorom ho naučia, ako má komunikovať na sociálnych sieťach. Ak sa nepodvolí, stratí licenciu psychológa.

Peterson sa proti tomuto šibnutému rozhodnutiu odvolal na súd. Tvrdí, že stavovská organizácia nemá kompetenciu posudzovať jeho politické vyjadrenia. A takisto ho nesmie trestať za jeho názory. Slobodu slova predsa ešte nezrušili… Peterson bol v práve. Lenže súd to nijako netrápilo. Peterson musí podstúpiť prevýchovu. Volajú to kurz.

Dôvod: Peterson počas pandémie tvrdo kritizoval kanadského premiéra, nezmyselné plošné opatrenia, ktoré mu zakazovali cestovať za rodinou, odmietal vynútené očkovanie, podporoval verejné protesty. Popritom tvrdil, že transgenderová ideológia má zhubný vplyv na mladých ľudí. A opovážil sa transrodové osoby označovať ich pôvodným menom a pôvodným (biologickým) pohlavím. To je v Kanade protiprávne.

Kto trochu sleduje pomery v Kanade, vie, že v dekadencii postúpila najďalej. Kanadský premiér Justin Trudeau je ukážkový progresívny pajác. Nie je veľmi bystrý, no o to lepšie sa orientuje v nárokoch médií a aktivistov na „pokrokovú vládu“. Kanada sa pokúša sprísniť reguláciu (cenzúru) online médií a sociálnych sietí. Kvôli verejnej bezpečnosti. Počas pandémie presadila pravidelné povinné očkovanie pre viaceré profesie. Tých, ktorí protestovali, odstavila od ich vlastných bankových účtov. Ako teroristov.

Kanada sa rýchlym tempom blíži k orwellovskému štátu, kde majú budúcnosť len tí so správnym kádrovým profilom. Alebo tí, ktorí sú obdarení cnosťou poslušnosti.

Peterson patrí k tým konzervatívcom, ktorí sa progresívcov ani trochu neboja. Neustupuje im. Neohýba sa. Nestresuje sa tým, čo o ňom hovoria súdruženkovia z woke médií.

A dnes za to musí zaplatiť.

Dobrou správou je, že Peterson sa nevzdáva. Avizuje, že sa opäť odvolá. A keď neuspeje a začne sa proces prevýchovy, bude priebeh školení nahrávať a zverejňovať. Spoločne so svojimi konzervatívnymi spojencami, ktorí sa v Kanade a Spojených štátoch ozývajú čoraz hlasnejšie.

Západ totiž netvoria len progresívci a ich inkluzívna ideológia. Západ tvoria aj konzervatívci, nacionalisti a bohatá pluralitná zmes ďalších prúdov a svetonázorov.

Západ stojí na slobode a súťaži – nápadov, ideológií, presvedčení.

A keď to tak už nebude, slobodná západná spoločnosť zanikne.

Je to také jednoduché.