Kto zachráni jeden život. Niekedy stačí vhodné slovo

Doslova živým protikladom tomuto tvrdeniu sú štatistiky z amerického Texasu po prijatí zákona o tlkote srdca. Zverejnené čísla hovorili už dávnejšie pozitívnou rečou v prospech detí, ktorým bolo dovolené prísť na svet. A tento trend naďalej pokračuje.

Niekoľko dní po summite sa v médiách objavila ďalšia štatistika tamojšieho ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej sa počas prvých piatich mesiacov tohto roka vykonalo v Texase iba 22 potratov. Všetky vraj boli medicínsky indikované a údajne išlo o prípady, keď bol ohrozený život matky. Texas totiž medzičasom opäť sprísnil „zákon o tlkote srdca“, ktorý v štáte už viac ako dva roky pomáha zachraňovať ľudské životy.

Má to však svoje ale

Pre úplnosť obrazu treba samozrejme uviesť, že ministerstvo zdravotníctva zhromažďuje iba údaje zo zariadení, ktoré sú povinné tieto údaje nahlasovať; nedokáže zachytiť počet chemických potratov. Skepsu neskrývajú liberálne médiá (typu Guardian), podľa ktorých je toto číslo vysoko nepravdepodobné.

Vzhľadom na takmer sedem miliónov žien vo veku 15 až 49 rokov žijúcich v Texase je neuveriteľné, že iba v toľkých prípadoch by bol život matky v ohrození. Propotratový Guttmacherov inštitút zasa poukazuje na nezahrnuté chemické potraty, ktoré podľa jeho štatistík tvorili viac ako polovicu všetkých potratov v USA ešte pred zrušením známeho rozsudku Roe verzus Wade 24. júna 2022.

Nedávna štúdia univerzity Johna Hopkinsa publikovanej v JAMA (Journal of the American Medical Association) zasa hovorí o desiatich tisícoch detí, ktoré prišli na svet aj vďaka legislatívnej situácii. S tou účinne kooperuje aj program pomoci tehotným ženám a mladým rodinám Alternatíva k potratom, ktorý sa zameriava na materiálnu i psychologickú pomoc. Rovnaký princíp sa na Slovensku snažia uviesť do praxe organizácie ako Centrum konkrétnej pomoci Femina či projekty Fóra života, o ktorých sme na Štandarde už informovali.

Potrebovala to počuť

Do tejto oblasti pomoci spadajú aj prozaickejšie formy. Niekedy na to stačí obyčajné slovo, ktoré človeku v krízovej situácii môže otvoriť nové obzory. Taký bol aj medializovaný prípad Alicie z Chichaga, ktorá cestovala autom na dohodnutý termín potratu. Počas cesty si v rádiu naladila vysielanie katolíckeho publicistu Patrika Madrida, otca jedenástich detí, ktorému zavolala do vysielania a zverila sa so svojou situáciou. V poslednom ročníku vysokej školy čakala svoje tretie dieťa.

„Nechcem, aby moje dve deti a manžel mali kvôli tretiemu dieťaťu ťažší život.“ Nasledovala verejná výmena myšlienok: „Ďalšie dieťa do rodiny neznamená, že sa „koláč“ musí deliť. Ďalšie dieťa znamená, že sa láska znásobí,“ hovoril zo skúsenosti mnohonásobný otec. Okrem uistení o modlitbách poslucháčov ju moderátor povzbudzoval, aby si predstavila svoje dieťa o niekoľko rokov a tejto predstave potom položila jednoduchú otázku: „Aké by to bolo bez teba?“ Rozhovor ukončila Alicia slovami: „Celkom si zmenil moje nazeranie. Povedal si mi to, čo som potrebovala počuť.“

Tento príbeh ma posilnil v presvedčení, že niekedy stačí pár slov, ktoré môžu zmeniť zmýšľanie človeka a darovať mu nový pohľad na svet. Tento pohľad potom môže darovať život a svet niekomu inému. Problémom však je, že si tieto slová nevieme povedať sami. Potrebujeme ich počuť od iného.

Filozof Martin Buber to vyjadril známou hlbokou myšlienkou: „Človek je bytosť odkázaná na to, aby jej niekto iný čas od času povedal: Je dobré, že si!“ Práve na tieto slová uistenia čaká človek v kríze, ale aj počaté dieťa. Všetci sme na ne bytostne odkázaní.