Jedným z kľúčových bodov európskej histórie je slávne víťazstvo kresťanských armád nad Turkami pred Viedňou v roku 1683. Kto vie, čo by bolo s Európou (a s európskou civilizáciou), keby to vtedy dopadlo opačne. Neoslovuje ma alternatívna história, o detailoch nebudem špekulovať, ale vývoj Európy by bol určite iný ako to, čo sa odvtedy v Európe, najmä strednej, dialo.
Minulý víkend sa uskutočnila iná bitka Turkov a Rakúšanov, respektíve Filipa Turka a Víta Rakušana. Vysoko favorizovaný Rakušan, oveľa lepšie vyzbrojený, s ďaleko mohutnejšou armádou i zázemím, si niekoľko dní pred voľbami vyšliapol na Turka, nastrčil krásnu a mimoriadne inteligentnú (ovenčenú akademickými titulmi) ženu, očakával ľahké víťazstvo v prestrelke jeden na jedného, mala to byť jedna skúsená na jedného neskúseného, a ono to prekvapivo dopadlo divnou remízou. Zdvorilosť a prirodzený rešpekt k príslušníčke slabšieho pohlavia mohli pre niekoho vyznieť ako slabosť. Rakúske armády prešli hneď potom do zákerného ostreľovacieho boja a vyzeralo to – keď obrana nezískala dostatočný priestor (a sebavedomie) – že je konečné víťazstvo na dosah.
Potom prišiel vlastný zápas, a zrazu bol v nedeľu v noci oznámený nečakaný výsledok: 10,3 percenta verzus 8,7 percenta hlasov pre nováčika a tretie verzus piate miesto medzi súťažiacimi stranami. Zvíťazil poctivý, odpracovaný výkon nad siláckymi, namyslenými výrokmi. Zvíťazil autentický politický líder nad prázdnym sebavedomím. Zvíťazila autentickosť nad obyčajnou štylizáciou. Zvíťazila viera vo svoju pravdu nad papagájovaním cudzích pseudomúdrostí. Zvíťazila pravicovosť myslenia nad ľavičiarskym mudrovaním. Zvíťazila obhajoba národného štátu nad európanstvom. Vyhral Turek nad Rakušanom.
Boli aj iné bitky. Pre mňa je rozhodujúce číslo 108:84. To prvé je súčasný počet poslancov vládnucej päťkoalície, to druhé je do českého parlamentného rámca prenesený výsledok eurovolieb, ktoré sa stali obrovským prieskumom verejnej mienky.
Ďalším pekným číslom je 9:3. To prvé je počet europoslancov starej dobrej ODS v prvých eurovoľbách za našej účasti (v roku 2004), to druhé je počet europoslancov za ODS po voľbách tohtoročných, keď jej predseda na ODS úplne rezignoval a hlása „hodnotovú politiku“ – spolu s ľudovcami a Pekarovou Adamovou. Napriek tomu je predseda ODS – aspoň na prvý pohľad – spokojný. Podivne spokojný je aj predseda Pirátov so ziskom jedného poslanca (namiesto troch), menej je asi spokojný predseda ľudovcov.
Prepadol – ďaleko pod hranicu 5 percent – celý rad silácky sa tváriacich strán a hnutí – Rajchlovo PRO, Vondráčkovi Slobodní, Zaorálkova sociálna demokracia, Paroubkova sociálna demokracia B (čiže ČSSD), Strana zelených.
Deň pred eurovoľbami som napísal: „Šéfovia malých strán musia trošku ubrať zo svojho ega a pochopiť, že by bolo lepšie byť podpredsedom veľkej strany ako predsedom strany malej“, ktorá cez voľby neprejde. Dodal som, že by mali pochopiť, že je lepšie sa k niekomu pridať. Prial by som si, aby vedeli urobiť – ak chcú zostať v politike – krok vedľa. A tým prispieť k vytvoreniu pevnejších straníckych štruktúr. Kým je čas. Kým budú relatívne slobodné voľby (nezničené korešpondenčnou voľbou) existovať.
Text pôvodne publikovali na webe MF Dnes a stránke prezidenta Klausa. Vychádza so súhlasom autora.