Kroosov odchod bez pocty a Ronaldova rozlúčka bez gólu

Predstavy o predčasnom finále v Stuttgarte sa naplnili. Domáci a Španieli ponúkli partiu s nábojom, prezentovanými prednosťami, s nasadením, emóciami, kvalitou. Priniesla vysokú triedu, vzrušujúce situácie, maximálne napätie, polemické momenty a na samom konci predĺženia, keď sa už scéna veľkého divadla nachyľovala k rozstrelu, dostavilo sa narušenie výsledkovej rovnováhy. Potvrdilo sa, že hráči na lavičke musia byť rovnocenní protagonistom na ihrisku. O všetky góly sa postarali striedajúci hráči. Vyhralo technickejšie, futbalovejšie, ospevovanejšie a šťastnejšie mužstvo.

Koniec historickej kliatby

Španielsko zrušilo historickú kliatbu: na deviatich veľkých šampionátoch (od MS 1934 až po MS 2018 vrátane piatich ME) nevyhralo 10 zápasov nad domácim tímom! Až teraz, na nemeckej pôde. Mikel Merino, vysoký stredopoliar zo San Sebastianu, dal v klinickom čase tesne pred koncom predĺženia životný gól, ešte len druhý v drese La Roja. A udržal preliatie Nemecka.

Pred polstoročím vyhralo MS v domácom prostredí, získalo druhý titul svetového šampióna. Ďalšie tri veľké majstrovstvá pred vlastným publikom mu však prinieslo preťatý sen za veľmi dramatických okolností. V semifinále Eura 1988 v Hamburgu ho vyradil gól holandského superhráča Marca van Bastena z 89. minúty. V semifinále MS 2006 v Dortmunde sa v 119. minúte zrútil Nemcom svet po presnej strele ľavého obrancu Fabia Grossa, na ktorú ešte stihol nadviazať Alessandro Del Piero a Klinsmannovo mužstvo prehralo s Talianskom 0:2 po predĺžení. Teraz sa Nemcom stala osudnou rovnaká minúta.

Pre Španielov sa začal zápas smoliarskou stratou Pedriho. Šikovný stredopoliar mal v úvodných sekundách prvú veľkú šancu, namieril len do Neuerovej náruče. Vzápätí ho v strede poľa nemilosrdne zostrelil Toni Kroos, zranil mu koleno a Pedri rýchlo dohral. Kroos mal šťastie na miestami chaoticky pôsobiaceho anglického rozhodcu Anthonyho Taylora. Ešte pred Pedriho odkrívaním z plochy prišliapol bez kartového trestu nohu Yamala. Neskôr Taylor vytiahol 16 žltých a jednu červenú kartu.

Smola jedného hráča (Pedri) odkryla šancu druhému a Dani Olmo sa jej chopil perfektne. Stmeľoval mladučkých krídelníkov Nica Williamsa s Laminem Yamalom, ktorých neskúsenosti sa nezľakol tréner De la Fuente. Práve naopak. Cez ich dravosť nastavil nový model španielskej hry. Je stále hraná na mimoriadnej technickej úrovni, bez skvelého ovládania lopty a presnosti prihrávok by nebola možná. Ale nepopierateľný ústup od tiki-taka, nová priamočiarosť, kolmosť a schopnosť odhaľovať v rýchlych prechodoch kratšiu cestu do pokutového územia prináša novú atraktivitu.

Hráč zápasu Olmo

Hráčom zápasu bol Dani Olmo. Futbalista, ktorý neprešiel počas kariéry typickú cestu veľkých španielskych futbalistov. Bol v akadémii La Masia, ale ako 16-ročný zamieril do Dinama Záhreb. V mladučkom veku začal hrať ligový futbal. Na Maksimire strávil štyri a pol sezóny, v januári 2020 ho kúpilo bundesligové Lipsko. Po celý tento čas bol členom španielskych reprezentácií. S trénerom De la Fuentem sa tešil z triumfu na Eure dvadsaťjednotiek (2019) aj z olympijského striebra v Tokiu. Hral aj pod Luisom Enriquem na európskom a svetovom šampionáte. V štvrťfinále zažiaril naplno. Sedem minút po zmene strán si nabehol na prihrávku Yamala a zvnútra šestnástky presnou prízemnou strelou prekonal Neuera. Bola to rýchla blesková akcia, akých ponúkli Španieli neúrekom, radosť bolo sledovať ich kombinácie či sóla a driblingy v strede poľa, rýchlosť v krídelných priestoroch, doplácali však na malý dôraz v zakončení či na neefektivitu a nedôslednosť pri finálnych prihrávkach.

Julian Nagelsmann našiel odvahu na zaradenie Floriana Wirtza a Niklasa Fullkruga až po zmene strán a možno to odklonilo zápas na väčšinu času mimo nemeckého dosahu. Wirtz vybehol od začiatku druhého polčasu, Fullkrug v 57. minúte. A práve oni boli najnebezpečnejšími hráčmi Nemecka. Keď Španieli len trošku povolili v koncentrácii, bol tu nemecký pressing, napádanie po celom ihrisku a miestami veľký nápor, ktorý pri veľkom fyzickom nasadení a dôraze nevedeli otupiť ani španielski majstri lopty. Wirtzova tečovaná strela letela tesne vedľa, Andrichovu skvelo vyrazil Unai Simón, Havertz, ktorý mal dve šance už v prvom polčase, napálil do Carvajala a Fullkrug po Wirtzovom úniku štvrťhodinu pred koncom do žrde.

Nagelsmann poslal do boja aj veterána Thomasa Mullera, Nemci hrali s obrovskou dávkou rizika, čo Španieli nevyužili na žiadnu smrtiacu kontru, a preto sa im zápas vymkol spod kontroly. Desať minút pred koncom ešte Havertz nepotrestal šokujúce zlyhanie brankára Simóna pri kope od brány, z nájazdu preloboval váhajúceho brankára i bránu. Čo viselo vo vzduchu, padlo v 89. minúte: Kimmich sa úžasne vyškriabal vo vzduchu ponad Cucurellu pri centri Mittestädta a Wirtz zblízka trafil popri stopéroch Laportem a Nachovi od žrde do siete. Výbuch nadšenia sa prelial do radostnej vlny po celom Nemecku, na ktorú nadviazalo intenzívne predĺženie.

Španieli v ňom mali sľubný nástup, ale Nemci tiež necúvali a chceli rozhodnúť. Víťazstvo mohol zariadiť Wirtz a po ňom dvakrát Fullkrug. Keď sa už zdalo, že pre Španielov niet útočného východiska, že nemajú dostatočné zbrane na dôraznejšiu koncovku, prišla 119. minúta: z ľavej strany preletel prudký center Olma ponad Rudigera, ktorý spravil zrejme najväčšiu pozičnú chybu v celej sezóne, a Mikel Merino hlavičkoval mimo Neuerovho dosahu. „Zabehol som za Rudigera a videl center letiaci na mňa. Len som vyskočil, zavesil sa do vzduchu a trafil loptu. Zvyšok je história. Tento gól ukázal, že sme jedna rodina. Cítime, že môžeme dosiahnuť niečo mimoriadne,“ povedal Merino po góle, ktorý zostane preňho osobne a aj pre španielsku reprezentáciu nezabudnuteľným. Nedovolil rozstrel, v ktorom Španieli vypadli na posledných troch šampionátoch a v ktorom Nemci, naopak, neprehrali od Belehradu 1976.

Nebol to okamžitý knokaut. Nemci ešte takmer povstali z popola. Pred Simonovou bránou padla lopta k nohe Musialu, odtiaľ sa odrazila do šance pre Kimmicha a Fullkrug hlavičkoval tesne vedľa po centri Mullera. Nemci to všetko sledovali ako v opare beznádeje, v zahmlených predstavách o veľkom triumfe, ktoré sa rozplynuli po vylúčení Carvajala a po poslednom centri do rúk Unaia Simóna, po ktorom spadla opona za kariérou Toniho Kroosa. Skvelý zápas, vrcholný zážitok, viac než dôstojný koniec domácich a víťazstvo hravého Španielska.

Kroosova rozlúčka

Toni Kroos dobyl všetky veľké trofeje. S Bayernom a Realom Madrid zažil ligové tituly a triumfy v Lige majstrov. S bielym baletom sa po desiatich rokoch rozlúčil v prvý júnový večer v londýnskom chráme vo Wembley vo víťaznom finále s Dortmundom. S národným tímom absolvoval tri svetové šampionáty, pred desiatimi rokmi dal Brazílii v semifinále dva góly v priebehu 80 sekúnd pri historickej detonáži 7:1, na Maracane oslavoval titul majstra sveta po pokorení Messiho a Argentíny.

Chýba mu len Pohár Henriho Delaunaya. Dvakrát stroskotal s Nemcami v semifinále, pred tromi rokmi v osemfinále, na jar tohto roka sa do mužstva po takmer trojročnej pauze vrátil, ale domáca rozlúčka nepríde v berlínskom finále. Prihrával, centroval, ale proti rýchlym súperom aj špinavo a cynicky fauloval. Žltú kartu videl až v polovici druhého polčasu. Ak by bol Taylor prísnejší a spravodlivejší, mohol mať rovnakú rozlúčku ako Zidane vo finále MS 2006 – s predčasným odchodom. „Mal kariéru, ktorá je aj na nemecké pomery absolútne výnimočná. Zaradil sa medzi najväčších hráčov našej histórie. Všetci poznáte jeho úspechy, ale len málokto pozná jeho charakter. Prehováral k hráčom v každej ťažkej chvíli. Vždy bol predovšetkým tímovým hráčom,“ povedal o legende Nagelsmann.

S Kroosovou rozlúčkou končí aj Nemecko. Po hroznom vlaňajšku sa vrátilo medzi najlepších. S dynamikou, dobrým futbalom a mladou krvou, na ktorej môže stavať silnú budúcnosť. Po dvoch predchádzajúcich sklamaniach v domácom prostredí hralo na ďalších šampionátoch vo finále: v roku 1990 dobylo titul majstra sveta, v roku 2008 prehralo vo finále Eura. Na MS 2026 by malo byť opäť vysoko.

Španielov čaká semifinálový tanec v Mníchove s Francúzskom. Rébusom pre súperov zostáva obrana Modrých. Odolala aj v štvrťfinále, z hry ešte nedostala gól. Mike Maignan vytiahol skvelé zákroky proti Portugalsku, vychytal šance Bruna Fernandesa, Vitinhu čarovne z bezprostrednej blízkosti a Nuna Mendesa. Párkrát mu pomohli blokujúci obrancovia, v predĺžení minuli Ronaldo i Leao. Portugalsko premrhalo niekoľko možností rozhodnúť, z jeho hry vyžarovala väčšia iskra ako z chladných a nudných Francúzov. Lenže v troch zápasoch za sebou nedalo gól, celkovo 364 minút!    

Francúzsko stále bez gólu z hry

A Francúzsko? Škoda riadkov a slov. Trpký ofenzívny koktail, neexistujúci Mbappe, mizerný Griezmann, kaziaci Kolo Muani. Svetlým zjavom bol striedajúci krídelník Ousmane Dembele, výborne zahral stredopoliar Edoardo Camavinga, ktorý sa dostal do zostavy za vykartovaného Rabiota a v 70. minúte mal najväčšiu šancu. Silný útok sa nevedel nijako presadiť proti obrane na čele so 41-ročným nestorom Pepem. „Potrebujeme otočiť veci správnym smerom. Potrebujeme zlepšiť efektivitu, pretože kolektívna sila tu stále je. Nemáme všetko, ale máme pevnosť,“ povedal Deschamps po ďalšom postupe.

Stále platí, že žiadny francúzsky hráč ešte nedal na Eure gól z hry, a aj tak je mužstvo v semifinále. Je nevysvetliteľné, ako môže tím vybavený toľkými skvelými hráčmi hrať smerom dopredu takto priemerne. Ubíjajúca je Deschampsova neochota podujať sa urobiť zmeny. Kým platí formula o postupoch tróniacich nad kvalitou hry, nad ponúkaným dojmom, načo sa k tomu odhodlávať? Málokto v minulosti tak dokumentoval starú futbalovú pravdu o tom, že „útok vám vyhráva zápasy, ale obrana vyhráva tituly“, ako toto Francúzsko.

Štvrtýkrát sa súboj s Portugalskom na Eure predlžoval a prvýkrát pretiekol do rozstrelu. Napriek žalospevu v koncovke sa v napätej chvíli francúzskym strelcom darilo. Nikdy v minulosti sa v rozstreloch nestalo, aby premenili všetci piati Francúzi. Rozstrel vyhrali prvýkrát od MS 1998! Odvtedy trikrát neuspeli vrátane dvoch finále MS. Brankári sa k úspešnému zákroku nedostali, Maignanovi však v tretej sérii pomohla žrď pri strele Joaa Felixa. Diogo Costa, ktorý v osemfinále senzačne vychytal všetkých troch Slovincov, bol päťkrát bezmocný. Posledná strela z ľavačky Thea Hernandeza, najlepšieho hráča Francúzska v nevábnom futbalovom predstavení, poslala Portugalsko domov.

Cristiano Ronaldo odohral 11. veľký šampionát a prvýkrát z neho odchádza bez streleného gólu. Uvidíme ho ešte na MS o dva roky? Pri Ronaldovej túžbe, asketickom spôsobe života, v ktorom je všetko podriadené futbalu, pri stohoch gólov, ktoré nastrieľa v saudskoarabskej lige, to nie je vylúčené, ale na tomto Eure už bol ďaleko za pozíciou lídra, na ktorého pleciach ležal osud Portugalska. Nejde len o streleckú bilanciu. Tréner Martinez z neho znovu urobil nedotknuteľného hráča. Snažil sa mu vyhovieť vo všetkom. Nevyužil slabú Ronaldovi formu, aby poskytol šancu Goncalovi Ramosovi či Diogovi Jotovi. Ronaldo bol častokrát akoby oddelený od hry mužstva, chýbal mu drajv aj väčšia schopnosť individuálneho presadenia sa, ktorá bola kedysi automatickou samozrejmosťou. Portugalsku chýbali góly. Aj preto, že ich velikán s číslom sedem nebol schopný doručiť.