Bude slovenská metropola plná mrakodrapov?

BRATISLAVA – Naše hlavné mesto rastie do výšky a nie je dôvod predpokladať, že by sa mal tento trend zastaviť. Pokiaľ nechceme nenávratne zničiť prírodu, aby sme vyrúbaním stromov získali ďalšie stavebné pozemky, budeme musieť stavať do výšky. V tých priestoroch, ktoré sú známe, dostupné a dobre napojené na fungujúcu infraštruktúru.

Sky Park Residence nesie rukopis slávnej architektky Zahy Hadid Sky Park Residence nesie rukopis slávnej architektky Zahy Hadid. Foto: Sky Park

Viete si predstaviť, aká bude panoráma Bratislavy tak o dvadsať rokov? Chceme, aby bola ešte viac vyplnená výškovými budovami? Takto si už asi otázku položiť nemôžeme. Hlavné mesto totiž nestavia výškové budovy pár rokov. Prvý „mrakodrap“ – dom Manderla – bol postavený už v roku 1936 na Námestí SNP, viaceré vežiaky pribudli v 70. rokoch minulého storočia. Priamo v centre mesta sú výškové budovy Stavebnej fakulty STU (78 metrov) a hotela Kyjev (65 metrov). V Mlynskej doline sa dodnes týči naša prvá stometrová veža v podobe 104 metrov vysokej budovy RTVS.

Ideálnym miestom na výstavbu „novej Bratislavy“ sa ukázalo nábrežie Dunaja, v mieste dnešnej zóny Eurovea City. Z tohto dôvodu tu už v 80. rokoch vzniklo Presscentrum, teraz Tower 115, so 104 metrami, kde sídli aj redakcia Štandardu.

Rozvoj vyššieho typu zástavby v Bratislave pritom nie je nijako výnimočný. Vo svete sa mrakodrapy či inak atypické vysoké stavby stavajú už takmer dve storočia. Často sú práve oni poznávacím znamením metropoly a prirodzeným lákadlom pre masy turistov. Aj u nás už rastie odvaha investorov, čo sa týka odvážnejšej koncepcie architektúry stavieb nad 100 metrov.

Do konca tohto desaťročia tak možno aj v Bratislave očakávať oznámenie príprav (a asi aj začiatok realizácie) stavieb viacerých veží. Je to, samozrejme, najviac o finančnej odvahe investora a množstve stavebných povolení a osvedčenej firme, ktorá vie dodržať záväzky a so stavbou nemešká.

Veľká časť z novopostavených výškových budov v Bratislave dnes tvorí jej zaujímavé, dynamicky sa rozvíjajúce centrum okolo Eurovea City. Bratislavský mrakodrap Eurovea Tower čnie smelo nad mestom v impozantnej výške 168 metrov už rok. Je pýchou hlavného mesta. Stavba je súčasťou druhej etapy polyfunkčného projektu Eurovea, ktorý priniesol Bratislavčanom aj najväčšie nákupné centrum na Slovensku.

Developer projektu Eurovea Tower a celej Eurovey, J&T RealEstate, však nezaspal na vavrínoch. V súčasnosti už uvažuje o ďalšom mrakodrape, ktorý má byť ešte krajší, vyšší a s priestrannejšími verejnými priestormi. V hlavnom meste sa tak stane neprehliadnuteľným.

Developer pritom oznámil nedávno prekvapivú novinku. Overuje alternatívu budovy vysokú až 250 metrov, čo sa týka intenzity zástavby a dopravnej záťaže, pri rešpektovaní zámerov dnes platného územného rozhodnutia. Nová kráska na Dunaji by mala byť mimoriadne štíhla a evokovala by mrakodrap z New Yorku. Konkrétne budovu 432 Park Avenue, ktorá má 425 metrov a 96 poschodí.

Eurowea Tower 2 ale nie je jediným projektom, ktorý sa pre Bratislavu chystá. Ambiciózny development spoločnosti IURIS počíta so vznikom moderného centra nášho najväčšieho slovenského sídliska v projekte Soho Petržalka. Je teda možné, že do konca dekády uvidíme v Petržalke rásť mrakodrap s výškou okolo 115 metrov.

Okrem nového a moderného sídliska v rámci projektu SOHO sa podobná obytná zóna pripravuje aj v areáli bývalého závodu Matador. Developerská spoločnosť OXIO sa spojila so skúsenou kanceláriou Compass, v projekte Nová Matadorka. Ten sľubuje vznik polyfunkčnej štvrte s bývaním, obchodmi, kanceláriami, športoviskami a aj školou. V strede štvrte bude stáť námestie obklopené vežami. Najvyššia z nich by mohla mať 37 podlaží a výšku 118 metrov.

Neďaleko Trnavského Mýta v areáli niekdajšej továrne Danubius zasa vzniká iný projekt. Od českého developera FINEP – Jégého Alej V (architektonické riešenie českej kancelárie A69 – Architekti). Ich Danubius 2 má byť najvyššou zo všetkých budov v oblasti. V 118 metrovej veži bude na 34 podlažiach 158 bytov a 24 apartmánov.

Končí sa rok 2023 a mrakodrapy sa stávajú stabilnou súčasťou obrazu Bratislavy. Časom bude ich význam narastať. Hlavná úloha pre budúcnosť nie je ľahká. Ide o vybudovanie verejných priestorov, aktívneho aj atraktívneho prízemia, ale aj nekolabujúcej dopravnej obsluhy vo forme verejnej, pešej aj cyklistickej dopravy. A samozrejme, prijateľnej modernej technickej infraštruktúry.

Ak to Bratislava zvládne, môže ohurovať menším „Manhattanom na Dunaji“. No treba mať na pamäti, že koncepciu budovania mrakodrapov na tak obmedzenom priestore, aký mesto má, treba po celý čas veľmi rozumne usmerňovať.


Technická univerzita plánuje vo svojom areáli vybudovať kampus, aký nemá v metropole východu obdobu. Na tento účel padne nielen poriadny balík peňazí, ale aj niečo iné.
Prejsť na článok
Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy v poslednom čase prišiel so závažnými správami týkajúcimi sa oblasti vodárenstva. Či sú tieto správy namieste Štandard zisťoval priamo u Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, ktorá zareagovala na vyjadrenia.
Prejsť na článok
Župný poslanec a mediálny poradca primátora Henrich Varga kritizuje budúcu novú budovu Nitrianskeho samosprávneho kraja, za ktorú najskôr sám hlasoval, ba na magistráte ju dokonca chválil.
Prejsť na článok