Celková dlžoba kraja presahuje 83 miliónov eur

Na prvý pohľad závratné číslo zatiaľ necháva poslancov i vedenie kraja pokojnými, keďže percentuálne celkový dlh kraja spĺňa zákonné podmienky. Zákon určuje, že celková suma dlhu nesmie prekročiť 60 percent skutočných bežných príjmov vyššieho územného celku.

Ako vo svojom stanovisku skonštatoval hlavný kontrolór ŽSK Ján Konušík, žilinská krajská samospráva spĺňa aj sprísnenú 50-percentnú podmienku ministerstva financií. Percentuálna výška dlhu je na úrovni 35,56 percenta z bežných príjmov, pričom ku koncu roka by mohla klesnúť na 31 percent. To sa však nestane, keďže ŽSK siahol po ďalšom 20-miliónovom úvere na modernizáciu ciest II. a III. triedy a rekonštrukciu žilinského Konzervatória, a tak hlavný kontrolór predpokladá navýšenie dlhu na 40-percentnú úroveň.

Podľa pôvodne schváleného rozpočtu mala krajská samospráva v roku 2022 hospodáriť so sumou približne 230 miliónov eur, po niekoľkých rozpočtových úpravách sa hodnota rozpočtu vyšplhala až k hranici 276 miliónov eur. Sumár očakávaných bežných príjmov sa podarilo dokonca prekročiť, pričom podľa riaditeľky ekonomického odboru Úradu ŽSK Kataríny Gazdíkovej zostali rozhodujúcim zdrojom financovania daňové príjmy s takmer 12-miliónovým medziročným nárastom podielových daní. Len pre ilustráciu – v roku 2016 dostala žilinská krajská samospráva od štátu daňový podiel vo výške 89 miliónov eur, vlani to bolo už viac ako 134 miliónov eur.

Celkové vlaňajšie výdavky minulý rok vyčíslili na 239 miliónov eur, pričom podľa Gazdíkovej viac ako dve tretiny všetkých finančných prostriedkov išlo do oblasti vzdelávania. V kapitálovom rozpočte kraj minul len niečo viac ako 27 miliónov eur, aj keď to pôvodne malo byť dvakrát viac. „Kapitálové výdavky neboli čerpané napríklad v centrách zdravotnej starostlivosti, v oblasti dopravy boli čerpané len na niečo viac ako 48 percent,“ komentoval uvedený stav vo svojom stanovisku hlavný kontrolór Ján Konušík.

Doplnil, že nečerpanie výdavkov pri niektorých investičných akciách ovplyvnilo náročnejšie verejné obstarávanie, ale aj skutočnosť, že firmy odstupovali od podpísaných zmlúv. „Napriek tomu by sme mali naozaj reálnejšie zvažovať, čo dokážeme v kapitálových výdavkoch vyčerpať. Lebo inak vznikajú zbytočné poznámky o tom, že samosprávy vykazujú finančný prebytok, ktorý však fakticky prebytkom nie je, ale ide o nedočerpanie vopred vyčlenených zdrojov,“ skonštatoval Konušík.

Hlavný kontrolór sa kriticky vyjadril aj ku kontrole plnenia merateľných ukazovateľov v rozpočte. „Z celkovo 190 merateľných ukazovateľov bolo 69 nesplnených. Bežne by som pri kontrole toto číslo označil za vysoké, ale vzhľadom na covidové dôvody hlavne pri činnosti kultúrnych, školských a sociálnych zariadení sme toto vysoké percento neplnenia akceptovali. Podľa nášho názoru sú však niektoré ukazovatele v rozpočte stavané nelogicky a dokonca nad celoslovenským priemerom a pri logike čerpania financií sa ani splniť nedajú,“ adresoval výčitku tvorcom rozpočtu hlavný kontrolór.

Vlaňajšie rozpočtové hospodárenie ŽSK nakoniec skončilo s prebytkom vo výške 13,8 milióna eur. Krajskí poslanci v hlasovaní kompletný prebytok presunuli do rezervného fondu.