Vedci po prvýkrát objavili mikroplasty priamo v ľudskej krvi

Dôvodom znepokojenia je predovšetkým už predošlé zistenie, že mikroplasty poškodzujú ľudské bunky, navyše je známe, že častice znečistenia ovzdušia vstupujú do tela a sú príčinou miliónov úmrtí ročne. Do ľudského tela sa tieto mikroskopické čiastočky dostávajú prostredníctvom pitnej vody alebo jedla, prípadne z odevov.

Mikroplasty, ktoré prevažne pochádzajú z kozmetiky, vlákien oblečenia, pneumatík či množstva ďalších zdrojov, boli už predtým nájdené takmer po celom svete. Od vrcholu Mount Everestu až po priekopy v oceánoch.

Cieľom štúdie realizovanej v Holandsku bolo určiť množstvo plastových častíc menších než 700 nanometrov vo vzorkách krvi 22 dobrovoľníkov. Stredná hodnota merateľnej koncentrácie plastových častíc v krvi bola 1,6 mikrogramu na mililiter, čím sa po prvý raz potvrdila hromadná koncentrácia plastových polymérov v ľudskej krvi.

V polovici vzoriek sa našiel plast PET, ktorý sa používa na výrobu jednorazových plastových fliaš, v tretine polystyrén, používaný napríklad na balenie potravín či ďalších výrobkov a v štvrtine polyetylén, ktorý je súčasťou igelitových tašiek.

Problém môžu mať najmä deti

„Naša štúdia je prvým dôkazom toho, že máme v krvi polymérne častice, čo je prelomový výsledok,“ vysvetľuje autor štúdie a ekotoxikológ Dick Vethaak z amsterdamskej Slobodnej univerzity. „Určite je rozumné mať obavy. Častice tam sú a kolujú po celom tele. Taktiež vieme, že všeobecne sú dojčatá a malé deti viac vystavené pôsobeniu chemických látok a častíc. To mi robí veľké starosti,“ dodal.

Vethaak na druhej strane poznamenal, že množstvo a typ plastov sa v jednotlivých vzorkách významne líšil. Uviedol, že rozdiely mohli byť spôsobené krátkodobým vystavením sa zdroju mikroplastov pred odberom, napríklad pri pití z plastovej fľaše či nosení rúška.

Produkcia plastov bude rásť

„Veľkou otázkou je, čo sa deje v našom tele,“ tvrdí Vethaak. „Zdržiavajú sa častice v tele? Presúvajú sa do konkrétnych orgánov, dostanú sa napríklad cez krvno-mozgovú (hematoencefalickú) bariéru? A sú tieto hladiny dostatočne vysoké nato, aby vyvolali ochorenie? Urgentne potrebujeme financovať ďalší výskum, aby sme to mohli zistiť,“ uzavrel. O štúdii informoval denník The Guardian. 

„Produkcia plastov sa má do roku 2040 zdvojnásobiť,“ varuje Jo Royle, zakladateľ organizácie Common Seas, ktorá spolu s ďalšími žiada britskú vládu o vyčlenenie zdrojov na výskum dopadu plastov na ľudské zdravie. Európska únia už napríklad financuje výskum zaoberajúci sa dopadom mikroplastov na ľudské plody, deti a imunitný systém človeka.