Považím prefrčala Slovenská strela

Motorový vozeň radu M 290.0, Tatra 68 z roku 1936 sa stal legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu. Vozne boli lakované višňovou farbou s tmavozlatou strechou a na čelnej stene mali z oboch strán umiestnený česko-slovenský štátny znak doplnený nápisom ČSD.

 Slovenská strela v obraze. Zadávateľom opravy a majiteľom motorovej jednotky je spoločnosť Tatra Trucks Kopřivnice. Zdroj videomateriálu: Tatra Trucks

To, že expres Slovenská strela prejde aj územím Trenčianskeho kraja, sme sa dozvedeli z plagátu na sociálnych sieťach. Stala sa súčasťou podujatia „500 kilometrov slovenských“ a počas dvoch dní sa presunula z domovskej stanice v Kopřivnici do Tatranskej Lomnice. Odtiaľ sa vo štvrtok 30.6. vydala na cestu do Múzea dopravy v Bratislave.  

Slovenskú strelu videla na železničnej stanici v Novom Meste nad Váhom aj Radka Grečná. „Ak by som na stanicu nedorazila o pol hodinu skôr ako bol oficiálne napísaný príchod vlaku, nestihla by som ju. Slovenská strela prefrčala cez stanicu takmer bez zastavenia o 20 minút skôr. Som rada, že som mala možnosť vidieť tento poklad aspoň na pár sekúnd. Stálo to za to,“ podelila sa o dojmy na sociálnej sieti nadšená Radka. Ako dôkaz pridala aj fotografiu.

Podobne ako ona čakal na príchod vlaku aj Myjavčan Vladimír Domen. Ten obetoval mnoho drahocenného času a prišiel z Myjavy v predstihu vlakom, aby sa potešil pohľadom na legendárny vozeň. „Som veľmi rád, že sa mi podarilo odfotiť si tento vlak, aj keď neprišiel do stanice vlastnou silou a bol tu len krátko,“ zdôveril sa Vladimír na novomestskej stanici pár minút potom, ako vlak opustil stanicu. Ten mal na trati technické problémy a tak bol veľkú časť trasy ťahaný. „Slovenskú strelu ťahala iná vzácna lokomotíva, motorový rušeň rady 750, ktorý má prezývku Okuliarnik,“ prezradil železničný znalec  a fotograf Vladimír.

 Základné informácie o Slovenskej strele

Štvornápravový motorový vozeň z čias prvej republiky vyrobený v dvoch exemplároch v Kopřivnickej Tatre v roku 1936 pre vtedajšie Československé štátne dráhy, prešiel pred Druhou svetovou vojnou trasu z Prahy do Bratislavy za 4 hodiny a 19 minút až 130 kilometrovou rýchlosťou. Vedúcim vývoja tohto unikátneho vozňa bol automobilový konštruktér Hans Ledwinka, známy predovšetkým svojimi originálnymi technickými riešeniami použitými u automobilov Tatra. Vagón bol navrhnutý v nevšednom aerodynamickom dizajne, svetovo unikátny bol elektromechanicky prenos výkonu podľa patentovaného návrhu elektrotechnika Jozefa Sousedíka zo Vsetína, ktorý umožňoval veľmi dynamickú jazdu. Oprava vlaku nebola jednoduchou ani lacnou záležitosťou. Náklady počas náročnej dvojročnej renovácie a na stavbu depozitára, ktorý bude pre Slovenskú strelu domovom, boli vyčíslené na 118 miliónov českých korún, v prepočte 4,7 milióna eur.