BRATISLAVA – Lesné železnice sú známe najmä zo stredného Slovenska, keďže ak sú v dobrom stave, tak slúžia ako atrakcie na prepravu turistov. Lesné úzkorozchodné trate sa ako historický odkaz zachovali aj v Malých Karpatoch. Málokto však o nich vie.
V prvej polovici 20. storočia existovali v malokarpatských lesoch desiatky kilometrov úzkorozchodných železníc, ktoré slúžili najmä na zvážanie dreva, kamenia, ale aj na prepravu tovarov z píl, mlynov či chemických tovární.
Väčšinu tejto technickej vymoženosti založili na svojich pozemkoch Pálffyovci. Najhustejšia sieť lesných železníc bola v okolí Dobrej Vody. Posledné z nich prestali fungovať približne v polovici minulého storočia vplyvom rozvoja automobilového priemyslu.
Napriek tomu, že prešlo niekoľko desiatok rokov, môžeme ešte stopy dávnej minulosti obdivovať aj v súčasnosti.
Väčšina zaniknutých železníc nemá totiž zachované koľajnice, podľa ktorých by sme ich mohli bezpečne spoznať. Napriek tomu po nich zostalo viacero sprievodných javov, ktoré sa dajú odlíšiť od ostatných komunikácií.
V prvom rade majú lesné železnice veľmi malý sklon. Chýbajú na nich veľké prevýšenia, ako aj lokálne zmeny vo výške terénu. Oblúky na trasách majú veľký polomer, čo u lesných ciest budovaných pre konský povoz často nebýva zvykom.
Železnice boli postavené na spevnenom násype bez výmoľov a rozjazdených hlbokých koľají. Rozchod železničných koľají mal 600 alebo 760 milimetrov.
Tajomnú lesnú železnicu môžeme obdivovať medzi Kuchyňou a vrchom Vysoká. Po prekonaní vyše troch kilometrov od obce sa modrou turistickou značkou dostaneme k horárni a k rekreačnej osade Vývrat.
Odtiaľ je len kúsok k stopám po bývalej lesnej železnici, kde sa zachovali iba sporadické časti pôvodnej trate.
V Malých Karpatoch sa nachádza iba jedna funkčná lesná železnica Katarínka z roku 1997. Umiestnená je v blízkosti známeho kláštora Katarínka pri obci Naháč s dĺžkou 200 metrov, ktorú vybudovali nadšenci zo Združenia na záchranu lesných železníc Slovenska.
Nekopíruje síce pôvodnú trasu, ale ukážkovým spôsobom odkazuje na budovanie úzkorozchodných železníc v oblasti Smoleníc a Dobrej Vody. Jazdy lesnou železničkou sa konajú počas letných mesiacov, prípadne na dohodnutý termín.
Pôvodná, 70 kilometrov dlhá železničná trať, vznikla medzi rokmi 1898 až 1917 a spájala lesy s továrňami na Dobrej Vode, Horných Orešanoch a Smoleniciach.
V lesoch sa už v súčasnosti nachádzajú iba pozostatky železnice ako podvaly, spojky, klince a v niektorých obciach aj kusy koľajníc. Lesná železnica slúžila na zvážanie dreva z lesov do chemickej fabriky na výrobu kyseliny octovej, acetónu a octanu vápenatého.
Chemická fabrika založená grófom Jozefom Pállfym v Smoleniciach sa zachovala ako súčasný Chemolak dodnes, na rozdiel od pôvodnej železnice, ktorá bola zrušená v 60. rokoch.
Neďaleko Dobrej Vody v Dobrovodskej doline sú ukryté určité pozostatky bývalých lesných tratí ako násypy, vysekané zárezy na skalách. Jedna z nich, Dobrá Voda – Široké, bola postavená v rokoch 1906 až 1908 a vychádzala z chemickej továrne Dobrá Voda. S dĺžkou 10,6 kilometra končila pri osade Široká.
Slúžila na prepravu dreva a najintenzívnejšie využívaná bola počas obdobia 1. svetovej vojny. K tomuto hlavnému úseku pribudla v rokoch 1908 až 1910 odbočka, ktorá viedla do lokality Antaličky.
Merala 4,77 kilometra a na spomínanom mieste sa ťažilo vo veľkej miere drevo. Po jeho vyťažení sa železničná odbočka stala nepotrebnou a tak ju v priebehu 30. rokov minulého storočia demontovali.