Národnostná rôznorodosť bola v minulosti fenoménom Bratislavy. Viete, aké národy tu žili?

BRATISLAVA – Územie dnešnej Bratislavy bolo v minulosti po národnostnej aj jazykovej stránke veľmi rozmanité. Na konci 19. a na začiatku 20. storočia bola Bratislava jazykovo bohatým mestom, v ktorom sa komunikovalo aj na verejnosti viacerými jazykmi.

bratislava-1773-e1708894611993-768x432 Bratislava a okolie z roku 1773. Foto: BSK

V Bratislave bola národnostná rôznorodosť zaznamenaná už v dávnej minulosti. Keďže Nemci osídľovali v hojnom počte od stredoveku Bratislavu, bola až do druhej polovice 19. storočia výrazne nemeckým mestom.

Nemecky hovoriace obyvateľstvo tvorilo jadro hlavne v centre Bratislavy, žilo v Devíne, v Prievoze a v Petržalke.

Severný okraj mesta ako Lamač, Dúbravka, Rača, Vajnory, Záhorská Bystrica Karlova Ves a časť Devínskej Novej Vsi patrili k oblastiam, kde prevahu mala slovenčina.

Aj keď v Uhorsku silnela maďarizácia, nemčina zostala aj naďalej dominantným jazykom. Maďarský jazyk dominoval hlavne v Podunajských Biskupiciach a vo Vrakuni.

Od 16. storočia bolo mesto domovom aj pre Chorvátov. Na pravom brehu Dunaja s výnimkou Petržalky bol v okrajových štvrtiach pôvodne dominantný chorvátsky jazyk, ako v Jarovciach, Rusovciach, Čunove a v Kopčanoch. Veľké zastúpenie mali Chorváti aj v Devínskej Novej Vsi.

V súčasnosti sa v Bratislave k chorvátskej národnosti hlási iba zopár stoviek obyvateľov, najviac v Jarovciach. Chorvátski kolonisti zakladali aj Lamač, Dúbravku a Záhorskú Bystricu, kde sa síce usadili, ale postupne ustupovali slovenskému obyvateľstvu.

Vo všeobecnosti bola vtedajšia Bratislava podľa používania jazyka rozdelená na štyri časti. Foto: BSK

Aj dnešná hovorová slovenčina obsahuje množstvo výrazov z maďarčiny či nemčiny, čo svedčí o dlhodobom vplyve týchto jazykov na slovenčinu. Slangové výrazy ako šrac, hózentrógle, gauner alebo mešuge sa používajú aj v súčasnosti.

Po slovensky, nemecky a maďarsky komunikovali najmä sociálne nižšie postavené rodiny, z ktorých sa deti naučili komunikovať na ulici viacerými jazykmi. 

V bohatších rodinách bývala viacjazyčnosť menej rozšírená, okrem dominantnej nemčiny sa učili francúzštinu alebo angličtinu.

V medzivojnovom období umožňovala legislatíva etnickým skupinám používať menšinové jazyky pri úradnej komunikácii, ako aj v periodickej tlači. V rokoch 1918 až 1938 vychádzalo v Bratislave dokonca niekoľkonásobne viac nemeckých a maďarských novín než počas monarchie.

Bratislavská nemčina, známa ako kraxlhuberčina, bola vlastne rakúsko-bavorský dialekt veľmi podobný viedenskej nemčine, ktorý bol však odlišný od spisovnej nemčiny používanej v školách a na úradoch.

Rozmanitosť jazykov a kultúr sa postupne zmenila nielen vznikom Československa, ale aj po ukončení druhej svetovej vojny s vysídľovaním Maďarov a Nemcov, čo premenilo Bratislavu na jednojazyčné mesto.

Okrem Slovákov, Nemcov, Maďarov či Chorvátov boli v Bratislave zastúpení aj Taliani najmä v kominárskom cechu a Bulhari známi ako pestovatelia zeleniny. Židia tvorili približne desať percent populácie, mali svoje školy a synagógy.

Latinčina bola úradným jazykom Uhorska do prvej polovice 19. storočia, ktorá potom ako aj v iných častiach Európy stratila svoj význam.


Na najkontroverznejší zákon, ktorý je súčasťou konsolidačného balíčka, sa pozreli európski centrálni bankári. Udialo sa tak po jeho schválení, pritom podľa pravidiel mal kabinet počkať na stanovisko ECB.
Prejsť na článok
Obyvateľa mestskej časti Barca pobúrili informácie, ktoré sa objavili v súvislosti s pobytom predsedu Košického samosprávneho kraja v Kolumbii. Spozornel najmä kvôli nezrovnalostiam v projekte, ktorému tam Trnka robil masívnu kampaň.
Prejsť na článok