Prečo sa Kamala Harrisová vyhýba rozhovorom a diskusiám

Do volieb amerického prezidenta zostáva 88 dní a témou týchto dní je najmä kampaň Kamaly Harrisovej. Vybrala si svojho kandidáta na viceprezidenta Tima Waltza, ale témou volieb bude najmä ona. O jej slabších aj silnejších stránkach píše Peter Janura.

Vice President Harris Introduces Governor Tim Walz As Running Mate Foto: Profimedia

Politická dynamika v Spojených štátoch počas posledných niekoľkých týždňov ponúkla predstavenie, aké sa už desaťročia nevidelo. Udalosti sa začali zrýchľovať po neúspešnej diskusii Joea Bidena s Donaldom Trumpom na kanáli CNN, ktorá predstavovala prvý diel pádu amerického prezidenta. Pokus o atentát na Donalda Trumpa potom posilnil pozíciu republikánskeho nominanta a umožnil mu stať sa kandidátom na plebiscit na svojej strane politického spektra. Tento neuveriteľný zvrat udalostí sa ešte viac skomplikoval, keď Joe Biden 21. júla na sociálnej sieti Twitter/X oznámil svoje odstúpenie z prezidentskej kampane, ako aj podporu kandidatúre viceprezidentky Harrisovej.

Zatiaľ čo tieto udalosti boli rozsiahle analyzované v sociálnych a ‚mainstreamových“ médiách, mnohé formálne a neformálne diskusie sa teraz väčšinou zameriavajú na boj hodnôt medzi demokratmi a republikánmi. Keďže sa Kamala Harrisová už oficiálne stala demokratickou nominantkou pre novembrové voľby, tón pokračujúcich sporov eskaluje. Kultúrne debaty o problémoch ako rasizmus, rodová identita a nelegálna migrácia povzbudili konzervatívnych voličov. Trumpova ochota zapojiť sa do týchto hodnotových vojen ho spája s významnou časťou voličov, ktorí sa cítia marginalizovaní progresívnou politikou. Trump sa tiež zameriava na Harrisovej bilanciu ako generálnej prokurátorky Kalifornie a jej históriu hlasovania v Senáte, pričom sa snaží vykresliť ju ako príliš liberálnu pre väčšinu Američanov. Harrisovej predchádzajúce vyhlásenia o vyšších daniach, pozitívnej diskriminácii, výrazných škrtoch vo financovaní polície a výhodách konceptu Green New Deal, predstavujú hlavné argumenty proti nej, ktoré použili jej oponenti.

Republikáni sa tiež zameriavajú na kontroverznú politiku diverzity, rovnosti a inkluzivity, po anglicky „diversity, equity, inclusion“, preto sa používa skratka DEI. Ideológia spojená s DEI sa stala ústrednou témou republikánskych útokov na americkú tajnú službu po pokuse o atentát na Trumpa. Už pred streľbou republikáni kritizovali DEI ako liberálny (v americkom straníckom jazyku demokratický) nástroj diskriminácie. Guvernér Floridy Ron DeSantis pred dvomi týždňami vo svojom prejave na republikánskom národnom zhromaždení povedal, že DEI „znamená rozdelenie, vylúčenie a indoktrináciu (po anglicky „division, exclusion and indoctrination,“ čiže rovnaká skratka s opačným významom, pozn red.), a jedná sa o škodlivú a nesprávnu ideológiu“.

Minulý rok americká tajná služba oznámila, že cieľom agentúry je mať do roku 2030 aspoň 30 percent „rôznorodých“ regrútov. „Som si dobre vedomá toho, že musíme prilákať rôznorodých kandidátov a zabezpečiť, aby sme sa rozvíjali a poskytovali príležitosti každej pracovnej sile a najmä ženám,“ povedala vtedy pre sieť CBS bývalá riaditeľka agentúry Kimberly Cheatleová. Po mnohých videách zobrazujúcich agentky tajných služieb reagujúc zmätene počas Trumpovej evakuácie po pokuse o atentát republikáni tvrdia, že už aj strategické pozície v rámci systému štátnej bezpečnosti sú teraz obsadené na základe biologických kritérií. Z mnohých nedostatkov Bidenovej administratívy vinia osobitne práve skutočnosť, že na mnohých dôležitých pozíciách pracovali „kandidáti rôznorodosti“. V roku 2020 Joe Biden skutočne oznámil, že jeho výberom za viceprezidenta bude čierna žena.

Republikáni sa preto zameriavajú na samotnú Kamalu Harrisovú a tvrdia, že má ďaleko od toho aby mohla byť prezidentkou USA, pretože nebola vybratá kvôli jej zásluhám, jej výsledkom alebo skúsenostiam. O Harrisovej výkone ako zodpovednej za krízu na hraniciach s Mexikom sa denne diskutuje vo väčšine konzervatívnych médií s tvrdeniami, že viac ako 11 miliónov nelegálnych migrantov prekročilo hranicu pod dohľadom terajšej viceprezidentky. Táto situácia spôsobila spoločenský chaos, vysokú kriminalitu a ekonomické ťažkosti v štátoch USA hraničiacich s Mexikom. V republikánskom posolstve čoraz častejšie zaznieva že spoločnosti, ktoré tolerujú škodlivé správanie svojich zarytých nepriateľov a zároveň nerešpektujú ich vlastné kultúrne dedičstvo, zaniknú.

Republikáni sa však tiež budú musieť zaoberať výzvami, ktoré zvýhodňujú demokratickú progresívnu kandidatúru, keďže Harrisová bude prvou ženou tmavej farby pleti, ktorú na prezidenta nominuje jedna z dvoch veľkých strán. Bude si to vyžadovať rovnováhu zamerania sa na jej politiku bez nemotorných osobných útokov, ku ktorým sa v minulosti hlásil aj Donald Trump a ktoré by sa mohli vypomstiť.  Harrisovej pôvod bývalej prokurátorky a jej zmiešané rasové dedičstvo osloví široké spektrum voličov, a už teraz (pozitívne pre Harrisovú) ovplyvňuje  volebné preferencie.

Od vyhlásenia kandidatúry Harrisovej sú prieskumy verejnej mienky príliš tesné na to, aby sa dal určiť jasný líder. Tesný výsledok na celoštátnej úrovni ale doteraz častejšie zvýhodňoval republikánov. Okrem toho je tiež známy fakt, že nie všetci voliči Donalda Trumpa sa k ich výberu priznávajú. Vo všeobecnosti sa zdá, že útoky demokratov týkajúce sa údajných pochybných finančných transakcií Trumpa, ako aj jeho údajne rasistických postojov a sexuálnych afér, nemenia voličské preferencie. Na druhej strane vysoký počet Američanov volí najmä proti Trumpovi a médiá ich vedia mobilizovať lepšie, ako samotní politici.

Demokrati naďalej váhajú s verejnými debatami a vyhýbajú sa podstatným otázkam. Tri týždne po Bidenovom odstúpení z pretekov Harrisová stále neposkytla jediný rozhovor žiadnej „mainstreamovej“ televízii alebo sociálnej sieti. Prezidentská kandidátka Kamala Harrisová taktiež neponúkla žiadnu reakciu na súčasný krach akciového trhu, ktorý – podľa niektorých –  potenciálne predznamenáva veľkú recesiu. Republikáni na túto skutočnosť poukázali a naznačujú, že demokratickej kandidátke chýba odbornosť a intelektuálna hĺbka, a je ešte menej pripravená zastávať prezidentskú pozíciu ako Joe Biden. Harrisovej zjavný nedostatok odbornosti sa stáva významným problémom pre demokratických stratégov. Obávajú sa, že jej neochota zapájať sa do rozhovorov bez scenára môže byť voličmi vnímaná ako slabosť, čo narúša jej dôveryhodnosť a voliteľnosť. V snahe čeliť tomuto príbehu Harrisovej tím údajne pracuje na stratégii, ktorá dovolí demokratickej kandidátke predviesť svoje odborné znalosti v oblasti politiky a vodcovských schopností. Trumpova kampaň medzitým využíva Harrisovej mlčanie a označuje ho za dôkaz neschopnosti demokratov riešiť naliehavé národné problémy. Republikáni zdôrazňujú Trumpove skúsenosti a ochotu spolupracovať s médiami bez ohľadu na kontroverziu, ktorú to môže vyvolať. Zdá sa, že tento prístup rezonuje s jeho základňou a potenciálne rozhýbe aj nerozhodnutých voličov.

S blížiacimi sa americkými prezidentskými voľbami v novembri 2024 sa tak vyhliadky Donalda Trumpa na znovuzískanie Bieleho domu zatiaľ javia dosť sľubne. Napriek vlne nového nadšenia, ktorú vyvolala kandidatúra Harrisovej, Trumpova neochvejná základňa a rastúca nespokojnosť so súčasnou administratívou mu dávajú výraznú výhodu. Harrisová sa nebude môcť vyhýbať rozhovorom a vecným diskusiám počas nasledujúcich troch mesiacov. Aby demokrati získali dynamiku ktorá by im dovolila dúfať v konečné víťazstvo, budú musieť vyzvať Trumpa do priamej diskusie o dôležitých politických a ekonomických otázkach a dokázať, že majú potrebnú politickú a intelektuálnu hĺbku na stabilizáciu súčasnej situácie v Spojených štátoch.

Hydepark slúži ako priestor na diskusiu a vyjadrenie názorov ľuďom zo štátneho sektora, politiky, akademickej sféry či cirkví a náboženských denominácii. Názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.


Prelomový rozsudok rodinného súdu v Londýne ukázal, aké dôležité je puto matky a jej dieťaťa, a rovnako právo na jeho vývin v rodine s matkou. Hoci dieťa adoptoval homosexuálny pár mužov a odmietal ho pustiť k biologickej matke, súd v podobných prípadoch stanovil jasné pravidlá v prvom rozsudku tohto druhu. Viac v článku.

prečítať viac

ECB vo štvrtok znížila úrokové sadzby. V tomto roku to nemusí byť poslednýkrát. Rozhodnutie Európskej centrálnej banky znížiť úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo podľa prezidentky ECB Christine Lagardovej „jednomyseľné“.

prečítať viac

Výška hrubej minimálnej mzdy v budúcom roku je už známa. Oproti roku 2024 poskočí o 66 eur. Pre tých, ktorí ju zarábajú, by malo ísť o dobrú správu. Môže v tom však byť háčik.

prečítať viac

Dôležitý motor slovenského ekonomického rastu je vraj ohrozený. Peniaze z európskych fondov majú mamutí podiel na slovenských verejných investíciách.

prečítať viac

V sobotu v noci prišli zo Spojených štátov dve správy. Jedna je dobrá, druhá výrazne horšia.

prečítať viac